icon

Ťažkosti so starostlivosťou o hendikepovaného

19. apr 2025

Som hendikepovaná a teraz momentalne sa citim zle.. mama sa o mňa stara pekne.. akurat ze velmi zle počuje. Treba jej viackrát zopakovať vety slova
A ja nemam chut, nevladzem jej to stokrat opakovat.😞

avatar
januska12323
19. apr 2025

Pošli ju na ušné.

autor
19. apr 2025

@januska12323 to je jej hendikep od babatka

avatar
larinka552
19. apr 2025

Pis na papier

avatar
enmery
19. apr 2025

Prečo si nevďačná?Ty si hendikepovaná a nehodila Ťa na hnoj. Stará sa o Tebe pekne. Prestaň býť nasratá za niečo, začo ona nemôže. Ani ty nemôžeš za to. Píš jej veci na papier.

avatar
123miaa123
19. apr 2025

No ak je to jej hendikep tak ho prijmi tak ako ona prijala tvoj hendikep, keď sa o teba pekne stará tak maj trochu trpezlivosti aj ty s ňou a navzájom sa podporujte. Alebo píš na papier ako ti radia vyššie.

avatar
januska12323
19. apr 2025

A zhoršilo sa to? Posunkovu reč alebo nejakú inú komunikáciu nemáte?

autor
19. apr 2025

@januska12323 áno zhorsilo.. nikdy ju rodicia neviedli k posunkovej reči.. teraz sa ju uz nevie naucit..

avatar
maranco
19. apr 2025

Načúvací prístroj nemá, nechce?

avatar
nynia
19. apr 2025

Pisomna komunikacia a problem vyrieseny.

avatar
nikaeli
19. apr 2025

Aj tvoja mama sa isto veľakrát cítila zle a vyčerpane, keď sa o teba starala.. nastal čas jej to vrátiť bez výčitiek.. určite ti za to bude vďačná 🤍

avatar
januska12323
19. apr 2025

Ale vie keby chcela, skús sa s ňou porozprávať. Tiež sa určite necíti dobre keď ti nerozumie.

avatar
nika523
19. apr 2025

Ja ti rozumiem, mám blízkeho človeka ktorý zle počuje a má to na háku, načuvaci prístroj síce má ale nenosí a je to veľmi otravné tri krát opakovať jednu vec alebo niekedy niečo poviem a nikdy neviem či počul či nie tvári sa že áno a potom keď to nespraví čo som mu vravela alebo sa pýta na niečo čo som mu pred chvíľou povedala. Som z toho unavená a podráždená a aj hlava ma často bolí z toho že musím skoro kričať keď chcem aby počul a ešte mi povie či neviem rozprávať že si šušlem popod nos

autor
19. apr 2025

@maranco nechce. Uz si skusila dat nacuvaci strojcek ale robilo jej to zle necítila sa v pohode.

autor
19. apr 2025

@nika523 dakujem ti za empatiu ❤️

avatar
nika523
19. apr 2025

No áno že vraj ten prístroj mu je nepríjemné nosiť možno si treba len zvyknúť

avatar
margotka17
21. apr 2025

Veď nech si dá predpisať strojček do ucha. Pre ňu to bude oveľa viac výhodné, bude všade všetko počuť, aj telku nemusí mať hlasito zapnutú, no a ty jej nebudeš musieť tak hlasno kricat, čo jej chces povedať.

avatar
margotka17
21. apr 2025

Zvykla by si na strojček. Teraz sú už len také maličké na mieru robené.

avatar
adinek
21. apr 2025

Aký má strojček? Môj ocino má 82% hluchotu, cez 10rokov odmietal ísť na ušné, lebo v tom nevidel význam,.keďže predtým mal tiež strojček,.ale veľmi nevydarený, bol len na 1 ucho a stále pískal, takže ho prakticky nepoužíval. Podarilo sa mi ho prehovoriť a šli sme na ušné do Žiliny, strojček , resp.tie koncovky má na mieru aj mu technik nastavil zvlášť intenzitu zvuku. Je pravda, že si na to dlho zvykal, ale skôr na tie zvuky okolo čo zrazu počul a predtým nepočul. Nevravím, že zrazu počuje na 100% to ani nikdy nebude,.ale konečne sa môže aspoň zoči voči poŕozpravat a nemusíme všetci naňho kričať. Takže určite odporúčam kvalitné ušné vyšetrenie, nie v každom meste robia na mieru tie koncovky. Vám prajem veľa zdravíčka a tak ako má maminka trpezlivosť s vami majte aj vy trpezlivosť s ňou. Viem čo to obnáša tiež mám Ztp dcérku 🙂

avatar
maya_hi
21. apr 2025

@enmery ty zas nežiješ život hendikepovaného. Nevieš ako to prežíva a hlavne čo všetko ju ešte čaká v živote 😐

avatar
pieksamaki
21. apr 2025

Ja nam s klientmi takú tabuľku kde píšem otázku a odpovedajú mi do tej miery ako vedia... tiez častokrát nepočujúci..starucki ludia......nie všetci vyčítajú z úst.....nebolo by to riešenie?

avatar
enmery
21. apr 2025

@maya_hi Aj jej mama je hendikepovaná a autorka sama napísala, že sa o ňu pekne stará. Pravdepodobne tým padom jej mama jej hendikepy akceptuje a miluje ju takú, aká je. A autorke vadí hendikep mamy. Nehľadá spôsoby. O ňu je pekne starané a sama sa sťažuje na iného človeka s hendikepom. Namiesto toho jej písať, aj tak všetci držia mobily v paprciach, načuvaci prístroj, začať sa spolu učiť posunkovu reč-hocičo. To ešte viac zbližuje a prehlbuje vďačnosť a lásku.