Ľutujem rozchod

Zdravim, potreboval by som pocut asi viacero nazorov hlavne od ludi co olutovali rozchod… rozisiel som sa s partnerkou po velmi dlhej dobe, citil som sa posledne mesiace nestastny, vela som pracoval, prestal som citit emocie a nevedel som ani co chcem. Nie som si isty ci k nej citim to co ona ku mne ale stale mi chyba. Na zaciatku sa mi ulavilo a myslel som ze budem stastny bez nej ale neviem sa posunut dalej. Nedokazal som jej rozchod oznamit ani do oci, nedokazal som komunikovat, mal som zle psychicke stavy tyzdne pred tym. Boli veci vo vztahu ktore mi chybali, necitil som od nej vzdy podporu pri tolkej praci aj ked ona argumentuje, ze aj kazdodenne varenie a staranie sa o domacnost je z jej strany forma podpory ze som doma mal vsetko co som potreboval. Nebola so mnou pre peniaze, vsetko sme platili na polovicu. Citil som sa nedostatocny a zacal o sebe pochybovat, citil som sa akoby som nebola uz sam sebou a hladal unik ci uz v praci alebo pri inych aktivitach, ona bola skor osoba co bola rada doma a travila cas len so mnou a rodinou, skor pripravena uz na rodinny zivot. Obavam sa ci som neodisiel od osudovej zeny a budem to do konca zivota lutovat. Nehadali sme sa vela a nemali sme velke problemy medzi sebou, neviem ci este nieco take najdem. Mozno najdem u inej zeny tych 20% co mi chybalo ale pridem o tych zvysnych 80%.