Rozvod a striedavá starostlivosť o ročné dieťa

Ahojte, idem si aj ja po radu. S manželom mám vyše ročnú dcéru (1 rok a 1 mesiac). Od konca januáru 2020 spolu nebývame. Po značných hádkach (aj s fyzickými napadnutiami, ktoré žiaľ, neviem dokázať) a kvôli platobnej neschopnosti sme išli bývať naspäť k rodičom. Nikdy som mu nebránila, keď sa chcel stretnúť s malou, jedine som trvala na mojej prítomnosti, nakoľko je bývalý drogovo závislý a má nevyspytateľnú povahu so sklonom k cholerickému správaniu (dôvod, prečo som si s ním zakladala rodinu bol, že som bola zalúbená, naivná a dúfala som, že jeho túžba po dieťati a rodine, mu pomôže aj psychicky sa dať dokopy. Bola to veľká chyba, dnes to už viem.)
Nakoľko sa chystám v dohľadnej dobe podať žiadosť o rozvod, vyhráža sa mi žiadosťou o striedavú starostlivosť. Za iných okolností by som s tým nemala problém, ale nakoľko mal vždy po dvoch hodinách problém zostať pri malej pokojný (aj v dobe, keď sme spolu bývali a potrebovala som urobiť domáce práce, ho malá prestala "baviť" a musela som ísť pri ňu, rovnako aj teraz, keď s malou ideme von, zostane na ňu po dvoch hodinách nervózny a nepríjemný), obávam sa, či bude schopný s ňou byť dlhší čas a či bude schopný k nej pristupovať s pokojom.
Ďaľšia vec je, že mňa väčšinou psychicky zhadzoval (ak sa nebavíme rovno o psychickom násilí) a bojím sa, že k malej začne pristupovať rovnako.
V otázke životného priestoru - ja bývam v trojgeneračnom dome s mamou a jej rodičmi. Malá má samostatnú izbu susediacu s mojou izbou.
Manžel býva s ťažko chorým otcom a s mamou na invalidnom dôchodku v trojizbovom byte.
Obaja pracujeme (žiaľ, v tej istej firme, do ktorej on nastúpil 2 týždne po mne, napriek tomu, že som mu výslovne povedala, že si to neželám), platovo sme na tom rovnako. Ja mám dvojsmenku, on trojsmenku. Keď som v práci, starostlivosť o malú zabezpečuje moja mama (55 r, v dobrej fyzickej a psychickej kondícií).
Som nútená byť v práci, nakoľko ako väčšina slovákou, mám úver a preto, aby som bola schopná malej všetko zabezpečiť.
Malá má k nemu neutrálny postoj. Keď ho vidí, poteší sa mu, ale nemám pocit, že viac ako iným ľuďom, nakoľko je veľmi spoločenská. Nebojí sa ho a nestráni sa ho.
Ešte jeden problém je v tom, že nie zakaždým, ale už v poslednej dobe dosť často, sa pred malou hádame. Snažila som sa to vždy uhrať do neutrálu, ale ešte aj v prípade, že som ticho, na mňa neustále útočí a snaží sa ma vyprovokovať ku konfliktu (čo sa mi nie vždy podarí ustáť). Dokonca, keď sa tomu snažím vyhnúť odchodom s malou, na celú ulicu mi nadáva, alebo mi fyzicky bráni.

Manžel od rozdelenia domácnosti na malú prispieval len do výšky sumy, ktorú mal pridelenú štátom (daňový bonus + rodinné prídavky).
Od môjho nástupu do zamestnania tieto bonusy pripadli mne. Napriek všetkému som pred tým kupovala základné potreby vo väčšej miere ja a od marca mi na ňu neprispieva vôbec (maximálne jej kúpi jednu, dve hračky do 10€) a teda všetky náklady na výživu, hygienické veci, oblečenie a prípadne zdravotné veci, platím ja.
Moja otázka znie, či by napriek tomu všetkému súd mohol rozhodnúť v prospech striedavej starostlivosti?