Kto platí trovy konania pri výživnom?

Ahojte žienky, rada by som počula múdru radu od niektorej z vas, keď ste sa súdili o výživne a boli ste navrhovateľkami, kto plali súdne trovy, ja /na materskej/ alebo za mna zaplati štát? Ak ja tak koľko to asi tak je Moc Ďakujem
katrin21
5. máj 2009
my sme tusim neplatili nic.. tiez som bola na MD... ale nebola som navrhovatel... ale tusim ani ex nic neplatil, len 1000sk v tom case za podanie ziadosti...
kelila
5. máj 2009
Monkasponka,
súdne poplatky a ich platenie upravuje zákon č. 71/1992 Zb.

Podľa § 4 ods. 2 písm. e) tohto zákona od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení.

Teda ak vystupuješ v procesnom postavení navrhovateľky, si oslobodená zo zákona pri podaní návrhu od platenia súdnych poplatkov, bez ohľadu na to, či si na materskej dovolenke. Neviem o aký druh výživného ide v Tvojom prípade a či ide o prvú úpravu, alebo o návrh na zvýšenie už určenej vyživovacej povinnosti, ale v zásade platí, že v prípade úspechu navrhovateľa, sa poplatková povinnosť prenáša úplne alebo pomerne podľa výsledku na odporcu, ak tiež nie je v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku.Takže v ľudskej reči nebudeš pri podávaní návrhu o určenie výživného, alebo jeho zvýšení platiť súdny poplatok za návrh. Dúfam, že som Ti trošku pomohla.
kelila
5. máj 2009
A napadlo mi, aby si tomu viac porozumela, že spomínaný zákon 71/1992 Zb. upravuje v § 4 ods. 1 vecné oslobodenie od súdnych poplatkov, teda taxatívne upravuje všetky konania, ktoré sú zo zákona oslobodené od súdnych poplatkov – napr. od poplatku je oslobodenú súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí ( takže napr. plnoletá dcéra podá návrh proti svojmu otcovi o určenie alebo zvýšenie výživného, alebo otec podá návrh proti dcére na zníženie výživného ). V týchto prípadoch nie je podstatné v akej procesnej pozícii vystupuješ. Celé konanie je oslobodené od súdnych poplatkov.

Ods. 2 §4 zákona hovorí o osobnom oslobodení od SP – súdne poplatky, keď od poplatku sú oslobodené konkrétne subjekty - navrhovatelia - ako štát, obce, nadácie....) a nie konania ako v ods. 1 zákona. Aj tu zákon taxatívne upravuje všetky prípady osobného oslobodenia od SP. To som Ti už písala, že ide aj o prípad navrhovateľa v konaní o určenie výživného, o zvýšenie výživného, alebo prípad nevydatej matky v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom....... Takže uvediem Ti príklad - v prípade určenia manželského výživného § 4 ods. 2 je oslobodená navrhovateľka – manželka, ktorá žiada výživné od odporcu manžela ( nejde o vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi rodičmi a deťmi, kde celé konanie je oslobodené od SP nielen navrhovateľ § 4 ods. 1 ), alebo napr. navrhovateľka v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. V prípade tohto osobného oslobodenia podľa § 4 ods. 2 nemá význam pri podávaní návrhu či si na materskej, či máš príjem zo závislej činnosti, majetkové pomery, si ako navrhovateľka zo zákona oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

Ostatné konania neupravené v § 4 zákona tie sú spoplatnené, teda navrhovateľ v konaní musí zaplatiť súdny poplatok, ktorý je splatný podaním návrhu. Teda napr. konanie o rozvod manželstva nie je oslobodené od SP ani vecne , a ani osobne - teda navrhovateľ podľa zákona 71/1992 Zb. Ak by bol podaný návrh navrhovateľkou - manželkou, ktorá sa chce rozviesť, musela by požiadať súd o oslobodenie od platenia SP z dôvodu, že je na materskej, alebo evidovaná na úrade práce, nemá žiaden majetok a je len na rozhodnutí súdu, či bude oslobodená od zaplatenia poplatku za návrh na začatie konania vo veci rozvodu, alebo nie.
monkasponkaautor
12. máj 2009
Ď A K U J E M !!! 🙂

Začni písať odpoveď...

Odošli