Kto platí trovy konania pri výživnom?

Monkasponka,
súdne poplatky a ich platenie upravuje zákon č. 71/1992 Zb.

Podľa § 4 ods. 2 písm. e) tohto zákona od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení.

Teda ak vystupuješ v procesnom postavení navrhovateľky, si oslobodená zo zákona pri podaní návrhu od platenia súdnych poplatkov, bez ohľadu na to, či si na materskej dovolenke. Neviem o aký druh výživného ide v Tvojom prípade a či ide o prvú úpravu, alebo o návrh na zvýšenie už určenej vyživovacej povinnosti, ale v zásade platí, že v prípade úspechu navrhovateľa, sa poplatková povinnosť prenáša úplne alebo pomerne podľa výsledku na odporcu, ak tiež nie je v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku.Takže v ľudskej reči nebudeš pri podávaní návrhu o určenie výživného, alebo jeho zvýšení platiť súdny poplatok za návrh. Dúfam, že som Ti trošku pomohla.

A napadlo mi, aby si tomu viac porozumela, že spomínaný zákon 71/1992 Zb. upravuje v § 4 ods. 1 vecné oslobodenie od súdnych poplatkov, teda taxatívne upravuje všetky konania, ktoré sú zo zákona oslobodené od súdnych poplatkov – napr. od poplatku je oslobodenú súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí ( takže napr. plnoletá dcéra podá návrh proti svojmu otcovi o určenie alebo zvýšenie výživného, alebo otec podá návrh proti dcére na zníženie výživného ). V týchto prípadoch nie je podstatné v akej procesnej pozícii vystupuješ. Celé konanie je oslobodené od súdnych poplatkov.

Ods. 2 §4 zákona hovorí o osobnom oslobodení od SP – súdne poplatky, keď od poplatku sú oslobodené konkrétne subjekty - navrhovatelia - ako štát, obce, nadácie....) a nie konania ako v ods. 1 zákona. Aj tu zákon taxatívne upravuje všetky prípady osobného oslobodenia od SP. To som Ti už písala, že ide aj o prípad navrhovateľa v konaní o určenie výživného, o zvýšenie výživného, alebo prípad nevydatej matky v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom....... Takže uvediem Ti príklad - v prípade určenia manželského výživného § 4 ods. 2 je oslobodená navrhovateľka – manželka, ktorá žiada výživné od odporcu manžela ( nejde o vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi rodičmi a deťmi, kde celé konanie je oslobodené od SP nielen navrhovateľ § 4 ods. 1 ), alebo napr. navrhovateľka v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. V prípade tohto osobného oslobodenia podľa § 4 ods. 2 nemá význam pri podávaní návrhu či si na materskej, či máš príjem zo závislej činnosti, majetkové pomery, si ako navrhovateľka zo zákona oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

Ostatné konania neupravené v § 4 zákona tie sú spoplatnené, teda navrhovateľ v konaní musí zaplatiť súdny poplatok, ktorý je splatný podaním návrhu. Teda napr. konanie o rozvod manželstva nie je oslobodené od SP ani vecne , a ani osobne - teda navrhovateľ podľa zákona 71/1992 Zb. Ak by bol podaný návrh navrhovateľkou - manželkou, ktorá sa chce rozviesť, musela by požiadať súd o oslobodenie od platenia SP z dôvodu, že je na materskej, alebo evidovaná na úrade práce, nemá žiaden majetok a je len na rozhodnutí súdu, či bude oslobodená od zaplatenia poplatku za návrh na začatie konania vo veci rozvodu, alebo nie.

Ď A K U J E M !!! 🙂