Ako motivovať piataka k čitateľskému denníku?
Ahojte.
Mam 5taka a nenavidi citanie knih ako riesit citatelsky dennik?
Podla mna je aj tak citatelsky dennik blbost ale tak maju to na znamky 🙄
@tululu Že niekto nemá čítanie ako hobby ale predsa neznamená, že nemá schopnosť sústredene čítať s porozumením a vedieť vyjadriť svoje myšlienky o diele a to dokonca aj vtedy, ak ho to nebaví, ale musí. Koľkí z tých známych teda nečítali v škole a riešili to za nich rodičia, len aby dieťatko nedostalo zlú známku?
Lebo my sa tu bavíme o deťoch. Tie svoje schopnosti ešte len získavajú a čo premeškajú dnes, sotva dobehnú zajtra.
Ak niekto prečíta Na západe nič nového, nezíska automaticky empatiu a hlboké pochopenie okolností vojny. Ale jeho šance to len a lej zvýši, nie naopak.
@annm81 možno keby z každej strany nepočúvali mladí ľudia to ako nič nevedia tak by taký nárast duševných porúch nebol 🙃 . Nároky na deti klesajú? Moje deti sa učia cudzie jazyky už od škôlky, ja som sa neučila, moja mama tiež nie, tá dokonca cudzí jazyk, ktorý sa učila na strednej škole ani neovláda, dnes ak nevieš minimálne cudziu reč tak máš problém. Ja si nepamätám, že by som sa ako dieťa na základnej škole učila matematiku dvoma spôsobmi, ani to, že by som okrem bežnej telesnej výchovy mala aj športovú prípravu, prvé vedomosti ohľadne ekológie som získala na druhom stupni základnej školy, v dnešnej dobe sa základy deťom vštepujú už od malička. Pobyty žiakov stredných škôl v zahraničí, ja som na žiadnom nebola. Moje sestry už idu opakovane. Mladé dievčatá samé poslané do cudziny, aby tam nazbierali skúsenosti... Ale áno nároky na deti klesajú....
@ayato Otvor si dnešnú učebnicu matematiky alebo prírodných vied a porovnaj ju s učebnicou z 80. rokov. Schválne, či tam nájdeš rozdiel. Pozri sa, aké sú nároky na prijatie k policajnému zboru dnes a v minulosti. Porovnaj prijímačkove testy gymnázií. Takto môžeš postupovať rad-radom cez milión oblastí a... áno, dozvieš sa, že nároky brutálne klesli - dojmológiou to nijako nezmeníš.
Ja som sa učila prvý cudzí jazyk od prvého ročníka ZŠ, moji rodičia mali na gymnáziu ruštinu, francúzštinu a latinčinu. Moji starí rodičia vedia celkom slušne nemecky a vykoktajú sa ešte aj v angličtine a maďarčine. Žiadna úžasná novinka to nie je.
Minule tu bola diskusia, že väčšina detí nezvláda taký základný úkon, ako kotúľ. Kedysi to bola aj bez športovej prípravy hanba, dnes štandard - asi preto, že nároky neklesajú.
Ja som na výmennom pobyte bola. V minulosti bolo úplným štandardom, že študovaný človek takéto pobyty absolvoval - patrilo sa, aby si každý mladý muž z každej lepšie situovanej rodiny (v minulosti postavenie rodiny a vzdelanosť mali silnejšie prepojenie ako dnes), šiel do sveta na skusy... treba sa držať faktov, nie pocitov.
@annm81 Konkretne moj otec je chemik a inu knihu ako odbornu literaturu v ruke nemal. Moj brat nakodil system na evidovanie bakalarskych prac pre kniznicu na VS a zo slovenskeho jazyka na strednej robil komisionalky. Kamos je na katedre informatiky a venuje sa robotike, pocuva audioknihy, pozera dokumenty ale neznasa citanie, cely citatelsky dennik odpisal od kamosov. A to nie je len moja socialna bublina, to boli len konkretne priklady. A nie, nebavim sa o citani ako o hobby, ale su ludia ,ktori proste neradi citaju a bodka, nastastie v dnesnej dobe mas xy inych moznosti, ako detom priblizit historiu a spolocenske suvislosti. To je preste to ako s tym kotulom, to je len vrchol ladovca, ak dieta neznasa pohyb a sport, to ze ho telocvikar donuti urobit kotul nic nezmeni.Ale dobry telocvikar vie motivovat dieta k pohybu inymi sposobmi a dokonca ho viest ku sportu. Nejde o kotul a ani o citatelsky dennik, to su len sposoby, tie vies alternovat, dolezity je vysledok a tym je pohyb a pochopenie suvislosti. Ale to je v nasom skostnatelom skolstve zatial este v plienkach.
@tululu stále si neodpovedala na podstatu- koľko tých úspešných ľudí by nebolo schopných splniť úlohu samostatného prečítania knihy s porozumením a koľkí sa stali úspešní napriek tomu, že v škole sa vyhýbali povinnostiam a úlohy im robili rodičia.
Mňa strašne chémia nebavila. Splnila som si svoje povinnosti voči nej, napriek tomu, že s nechuťou, ale tak, aby som mohla prejsť do ďalšieho ročníka. A to bez toho, aby mi mamička riešila úľavy. Áno, dnes sú možnosti omnoho širšie. Zdá sa to ako výhoda, ale realita je iná - čím viac sa dieťa venuje štúdiu na internete, čím viac pozerá filmy, čím viac vyťukáva vedomostné hry na mobile, tým horšie výsledky dosahuje - moderná technológia má za následok, že mozog lenivie.
Toto absolútne nie je problém skostnateného školstva. Najkvalitnejšie svetové školy naopak kladú onnoho väčší dôraz na samostatnú prácu, domácu prípravu a vyjadrovanie myšlienok - naším študentom sa o takom ani nesnívalo.
Ja túto diskusiu z mojej strany zakončím tým. Ja nemám pocit, že sú dnešné deti menej vzdelané. Sú inak vzdelané . Majú poznatky v oblastiach, v ktorých sme nemali poznatky my ako deti, inak rozmýšľajú, inak sa učia narábať s informáciami a tadiaľ smeruje aj ich oblasť záujmov.. ale tak to bolo vždy . Tak ako nemajú staršie ročníky záujem o nové veci tak nemajú mladšie záujem o tie staré... A len tak medzi rečou. Dnešné maturitné testy sa viac zamieravajú na čítaný text, jeho interpretáciu a porozumenie. Zatiaľ čo testy do roku 2014 / 15? boli zamerané na teoretické vedomosti, znalosť gramatiky , literárne smery, pojmy...
@annm81 Odpovedala, vacsina z nich konkretne citatelsky dennik bud odpisala od kamosa alebo ako napr, moj brat nesplnil zadanie a robil komisionalky. Cize bud podvadzali, nesplnili zadanie alebo jednoducho dostali zlu znamku, lebo ucitelka vedela, ze tu knihu preleteli. Kamoska opisala do citatelskeho zhrnutie,ktore nasla na zadnej strane knihy,ale to bolo na zakladnej. Ide o to, ze nie kazda prekazka ma zmysel a jej prekonanie v tebe mozno buduje odolnost, vynaliezavost ale nie schopnost, ktoru budovat ma,to je mrhanie zdrojmi, silami a casom. A casto aj motivaciou.
@autorka motivacia k urobeniu citatelskeho dennika je uplne rovnaka ako k plneniu inych skolskych povinnosti = znamka. Nebudem viest polemiky o tom, ci je to spravne, ani o tom, ci cit. dennik je cestou ako naucit deti viac citat, lebo vsetci vieme, ze nie je. Cim skor naucis syna, ze v zivote ho caka kopec uloh, ktore ho nebudu bavit, no bude sa s nimi musiet popasovat, tym lepsie pre neho.
Audioknihy su top, ja som mala tiež problém namotivovať deti k čítaniu ale zistila som, že stačí nájsť tu správnu knihu a to sme ich vyskúšali naozaj veľa , u nás zabodovala holubia agentúra. Každý má rád knihy len musí nájsť tie správne 🙂
@blondi2 Patrick Ness - 7 minút po polnoci, pri tejto aj plakal 😀a zistili sme, že je to aj sfilmované, tak potom si aj film pozrel. A potom čítal ešte Onjali Q Rauf - Hrdina z nočného autobusu .. toto je možno aj pre trochu mladšie deti, ale bavilo ho to a učiteľka mu to akceptovala. Pri tej prvej knihe bolo super, že niektoré stránky boli ilustrované, nebol všade iba text od vrchu až dole, a čítalo sa to fakt jednoducho. To bola dobrá voľba na začiatok. Potom som sa s ním o tej knihe rozprávala, či porozumel, ako tomu rozumel a tak.
Nijako. Aj my aj ja som presla takýmto obdobim. Hlavne povinné čítanie bolo katastrofa , hľadali sme všetko možné cesty ako získať obsah tej knihy aby sme nemuseli prečítať 😆
Vzťah ku knihám u dieťaťa treba rozvýjať od útleho veku. Len vo veľmi primitívnych rdinách sa dieťa stretáva denne s knihou až nástupom do škôlky. No čítať treba cca od 5. mesiaca. Listovať leporelá, napodobňovať zvieratká mekať, bučať, mňaukať... Deťom sa to páči a neskôr opakujú. Ak začnete s čítaním, že poviete ako prváci, že čítame "ma", neskôr "mama", môže sa stať, že 1,5 ročné otvorí leporelo hneď na prvej strane, na ktorej je koza a číta: "mama". Stalo sa nám. Ale vzťah ku knihám sa formuje hlavne pochválením, ako pekne číta, zatlieskaním a opakovaním, že je šikovné. Ono potom tie knihy bude vyhľadávať a hrať sa s nimi. Neskôr denne je treba čítať rozprávky (nikdy nie z nahrávky), listovať knihy, časopisy a rozprávať o tom, čo je na obrázku. Ak dokáže okolo 4. roku stručne povedať aj za pomoci rodiča, o čom tá rozprávka bola, nebude mať neskôr problém ani s povinným čítaním. Ja som s deťmi aj do čitateľského denníka niečo aj kreslila z toho, čo sa čítalo. Tomu sa veľmi tešili, neskôr robili ornamenty, atď. Je to všetko preto, aby dieťa sa naučilo čítať s porozumením, inak nechápe o čom čítalo a nedokáže sa ani učiť. Ono musí keď číta, rozmýšľať o tom, čo číta a nie až potom, keď to prečíta. Učenie bez okamžitého porozumenia, čo číta, je bifľovanie, nevie, čo čítalo a teda nevie o tom hovoriť svojimi slovami Nikdy pri preskúšaní nesmie dieťa zopakovať to, čo je v knihe, ale všetko povedať vlastnými slovami, inak sa to iba spamäti biflí ako básničku. Bifľoši sú spravidla tí najslabší žiaci. Dobrý žiak nikdy nezopakuje to, čo je v knihe, ale už po prvom prečítaní dokáže svojimi slovami povedať ako to pochopilo. Nikdy učivo by nemalo 2x čítať. Pochopiť to musí po prvom prečítaní. K tomu vedie rodič dieťa už pred jeho prvým rokom. 4 - ročné pochopí hneď, čo sa mu čítalo a porozpráva o tom. ale k tomu musí byť vedené. Keďže šťastie na rodičov, ktorým na deťoch záleží nemá každé dieťa, povinným čítaním sa má naučiť učiť a teda rozmýšľaním nad prečítaným. Obrovskú hlúposť robia rodičia, ktorí to za dieťa píšu. Dieťa tak iba otupie a ťažko ho nejako nedonútia správne učiť sa. Šport pre život dieťaťa, ak z neho nebude vrcholový svetový športovec, deti len otupuje, unaví a z pedag. skúseností vyše 40 - ročných viem, že tí, ktorí sa venovali veľa športu a okolo 30. už to nešlo, zostali s veľmi nízkym vzdelaním alebo bez stredoškolského vzdelania. Aj športovať sa dá, no disciplýna, ktorú si vybralo musí byť jeho vášňou. Sama som to skúsila a neskôr trénovala deti v klube, kým mi sily stačili, do 70-ky. Iba vášňou k svojmu športu dokáže športovec dosahovať výborné výsledky v škole a vyštudovať viacero VŠ a pri tom aj športovať až do staroby. Šport nesmie byť prekážkou k učeniu a naopak učenie športu.
Čítanie s porozumením je potrebné pre učenie sa a ďalšie vzdelávanie dieťaťa. Ak má dobre v školách prosperovať, musí vedieť, čo číta a to sa cvičí u malých detí povinným čítaním, o ktorom potom svojimi slovami napíše v čitateľskom denníku. Učenie sa bez čítania s porozumením je iba bezduché bifľovanie sa spamäti. Dieťa po prvom prečítaní učiva by malo vedieť, o čom to učivo je a zopakovať ho bez toho, aby čo len jednu vetu z knihy povedalo spamäti. Veď ako sa potom bude učiť denne cca 30 strán na SŠ a napr. 200 strán na VŠ? Musí učivo prvý krát čítať tak, aby hneď po každej prečítanej vete uvažovalo, o čom je. Tak, ako u dospelého pri čítaní napínavej knihy. Ani tá sa nečíta viackrát a učí spamäti, aby sa vedelo, čo v nej je. Tak isto sa dieťa musí naučiť čítať s porozumením. Audioknihy a pod. len otupujú deti. Dieťa počas štúdia bude musieť pochopiť prečítaný text a nie nahrávku. Rodič, ktorý má voči čítaniu svojho dieťaťa výhrady, asi svoje dieťa nemá dostatočne rád a nezáleží mu na tom, aby sa pripravilo do budúcna tak, aby sa mu ľahšie študovalo. Je pravda, že mnohým stačí, ak ich dieťa s odretými ušami skončí ZŠ a na ďalšom mu nezáleží. No bez čítania s porozumením nič ďalšie bez štúdia nepríde.
Vies preco je citanie dobre a preco sa robi citatelsky dennik? Preco dostavaju deti ulohy?
Tazko s tvojimi nazormi. Jablko tu nepadlo daleko od stromu.
No podstatné je a nepostrehla som v diskusii - môže si titul vybrať sám? Ak áno a cita rád encyklopédie - tak nech urobí niečo z takej knihy, nevidím v Tom problém.. dolezite je aby čítal a vedel preniesť text do vlastných slov..
Ani dospelého nebaví čítať čokoľvek.. ja mám rada beletriu, mám rada životopisné knihy, ale napríklad encyklopédie si neprečítam celé, jednoducho ma bavia viac príbehy, potrebujem dej a to tiež nie hocijaký.. môže si vybrať tému ktorá ho baví.. dôležité je aby čítal.. no a treba čítať aj jemu, no a čo že to dokáže sam.. deti majú stále radi ak im číta aj rodič.. robievala si to keď bol mladsi? Viedla si ho ku knihám?
Ak si knihu nemôže vybrať, čítala by som s ním to čo im pani učiteľka urcila.. časť ja, časť on..
Ja mám tri deti, vsetky rady čítajú.. aj chalani.. aj ten 13r.. ja tiež rada čítam, môj muž napríklad vôbec.. knihu naposledy prečítal keď bol na strednej.. a pozorovaním som si vydedukovala, že to je zrejmé spôsobené tým že mu mama čítala malo.. ona dodnes nejako nečíta, muž vraví že si také ani moc nepamäta.. vnukom od dcér teraz číta, avšak sú to také tituly, že..... 😒
Keď som bola malá ja, naša rodina žila knihami.. mali sme ich vždy veľmi veľa, moji rodičia boli vášnivi čitatelia..
Svojim deťom som čítala od malička, keď boli mali, aj všetkých Harry Potterov som prečítala 2x a milovali to.. (dcéra to už niekoľký krát čítala sama.. najmladši syn teraz začal, ma 8rokov) moji majú radi aj čitateľské denníky robiť..
@jana_eyre_2 vôbec to tak nemusí byť, že v rodine, kde sa veľa číta, tak aj deti budú čítať. My to tiež máme tak, že my s mužom vkuse v knihe ponorení, synovi som čítala od malého bábätka, on miloval počúvať, keď som čítala, vedel naspamäť veľa kníh, naučil sa sám čítať ako 5 ročný. A hádaj, čo bolo v škole. Totálne znechutený z čítania. Vôbec nečítal príbehy napríklad. Jediné, čo ho bavilo, boli encyklopédie. Aj to nie všetky, keďže mal a stále má veľmi vyhranené záujmy. To isté môj kamarát, má dve deti, jedno je po rodičoch - číta vkuse, druhé ani za svet neprečíta nič. Prístup k obom rovnaký, čítali im od malička. Proste niekoho čítať nebaví. Ja v tom nevidím absolútne nič katastrofálne, ako sa snažia naznačiť niektorí. A čítanie s porozumením sa dá naozaj trénovať aj inak, ako povinným čítaním. To, že niekto nevidí iné spôsoby, to neznamená, že neexistujú. Obzvlášť ma udivujú učiteľky, ktoré budú obhajovať povinné čítanie. Ale nečudujem sa, celé školstvo je založené na tom, že sa trvá na niečom, čo sa robí veky a nik sa nezamýšľa, či to má želaný efekt.
@akvi ako môžeš povedat, že ho nebaví citanie, keď zároveň dodás že rád číta encyklopédie? Veď to je tiež čítanie a o Tom je môj príspevok.. ak niekoho nebaví čítať, tak ho nebaví žiadna kniha, žiaden text.. a už vôbec nikde netvrdím, že je katastrofálne, ak dieťa nečíta ani, že sa čítanie s porozumením nedá natrénovať inak ako povinným čítaním..
@evkatk pisala som ze synovi som citala ako malemu ako tu niekto pisal tak to ze v rodine sa cita neznamena ze deti budu citat. 🫣 co sa tyka ucenia tak syn problem nema kedze si pamata vela zo skoly a doma si to len zopakuje.
To povinné čítanie je kvôli tomu, že mnohé deti doma vôbec sa nevenujú čítaniu a preto aj rovnaké tituly. Na hodine sa napísané v denníkoch rozoberá a hlavne, aby sa pomohlo tým slabým, ktorí nevedia čítať s porozumením. A tým, čo vedia, vôbec neuškodí. Zdokonalia sa v písomnom vyjadrovaní.
@evkatk pomihko detom co nevedia citat s porozumenim?
@jana_eyre_2 lenže čítanie encyklopédie sa v škole "neráta". To je pointa. Ten zvyšok som myslela všeobecne, nebolo to adresované konkrétne tebe, len som to neoddelila. To bol povzdych 😅
@akvi aha, jasné, to.suhlasim.. mnoho pohľadov v našej spoločnosti/školstve su dosť zastarale a skostnatele..
To čo vy píšete, nedá sa prečítať. Problém je dedičný. Kým pracujete?
@annm81 No tak Kotlara nepovazujem za uspesneho cloveka ani keby mi padla velka tehla na hlavu. Myslim napriklad chemikov, matematikov, programatorov, to su ludia, ktorych osobne poznam, su odbornici vo svojom obore, ale citanie beletrie nepatri absolutne medzi ich zaluby. Ak si myslis, ze niekto, kto si precita Remarqua pochopi utrpenie vojny a stane sa empaticky a spolocensky etablovany, tak zial to tak nie je. Kolko krutych ludi a diktatorov bolo scitanych... Viem, co myslis, ale kniha nie je univerzalne medium, ktore oslovi kazdeho a toboz nie pubertiaka a to hovorim ako niekto, kto cita kazdodenne a s radostou. A v dnesnej dobe je najvyssi cas prekopat stare metody a nechat len tie, ktore maju naozaj efekt.