Ako riešiť problém dcéry, ktorá neje desiatu?

@didamt Hneváš sa na nevyžiadané rady, že prispievateľky riešia večeru a Ty chceš rady ohľadom desiaty a citujem : "Téma sa týka desiaty. Bodka", lenže všetky sa tu snažia, aby si pochopila jednu zásadnú vec a síce - nie, nemusí zjesť desiatu, je v poriadku, ak neje kým príde domov ALE doma by mala zjesť niečo výživné, čím si ten nedostatok vitamínov/energie/bielkovín vynahradí.

Sama v úvode diskusie píšeš, že si bola zlá, lebo už nevieš, ako na to, píšeš "skrýva, lebo sa hnevám, že nezje".. Sama vieš, že jedlo skrýva preto, aby mala kľud.

Ja nerozumiem tomu, prečo niekto absolútne ignoruje schopnosť empatie. Píšeš, že večer nebudeš jesť teplé jedlo, lebo Ti je ťažko. Tak si predstav, že Ťa manžel núti jesť každý večer plnohodnotné jedlo, len preto, lebo ON to považuje za hlavné jedlo dňa. A keď nezješ, bude na Teba zlý, tak, ako Ty na dcéru. Každý jeden deň, lebo ON je presvedčený, že sa to tak má.. už vieš, pod akým tlakom je Tvoje dieťa? A to len preto, lebo podľa Teba je desiata dôležitá a podľa Teba by mala v škole jesť. Aj keď nechce. Aj keď jej nechutí.
Priznám sa, nerozumiem Tvojej fóbii z absencie desiaty. Môj starší syn v škole skoro neobeduje, lebo to je naozaj iba výnimočne chutné (takmer nikdy), je tam prihlásený, aby si dal aspoň niečo málo keď má 7 hodín a je už hladný. Niekedy polievka. Inokedy mäso, niekedy iba príloha a šalát. A tiež som nebola nadšená, že platím obed a aj tak sa nenaje ale chápem, že je absurdné aby som ho nútila jesť niečo, čo chutné nie je. A tak varím. Áno, varím každý deň. Netvrdím, že ma ten nekonečný kolobeh nakupovania, vláčenia tašiek z obchodu a každodenného varenia a spratávania riadov napĺňa nevýslovným šťastím. Ale človek si musí stanoviť priority a ak je pre Teba samotnú priorita zdravo sa stravovať, nerozumiem, prečo pre Teba nie je priorita aby sa dostatočne a zdravo najedla Tvoja dcéra - aspoň na neskorý obed alebo večeru. Veď navariť niečo zdravé neznamená, že som v kuchyni denne 4 hodiny..

Píšeš, že nezje žiadne ovocie ale možno ste len neskúsili také, ktoré jej zachutí. Keď zje brokolicu, nejaké ovocie sa určite nájde, ktoré jej príde na chuť, aj keď to bude melón.. Tiež si myslím, že tým bojovaním so stravou už v sebe môže mať k jedeniu vytvorený naozaj nezdravý vzťah, moji chlapci tiež odmietali kadečo, ale ja som sa s tým nejak veľmi nezapodievala, dohoda bola - mala som snahu pripraviť jedlo, tak ho aspoň ochutnaj. Keď Ti to nebude chutiť, nemusíš pokračovať v jedení ale ochutnaj, možno zistíš, že je to dobré. Stalo sa, že zjedli lyžičku a povedali nie, stačí, nechutí, ale ja som to akceptovala a nenútila som do jedla. Ako píšem, jasné, že vnútorne ma to občas rozladilo, že som si dala námahu a bolo to zbytočné, lebo nezjedia, ale hneď som si predstavila, že by mňa niekto nútil zjesť držky a hneď ma prešla akákoľvek myšlienka ich do jedenia nútiť..
Tiež som sa rozčuľovala, keď mi syn takmer 3 mesiace každú desiatu doniesol domov (bolo to minulý rok), ale skôr ma mrzelo plytvanie jedlom a tak sme sa dohodli, že ak nemá čas v škole (lebo to tvrdil), doje desiatu doma a čo som varila si dá na večeru. Ale základ je, že ja som vyselektovala, čo v tom danom období chcú jesť a chutí im, takže pripravujem, čo zjedia a nebazírujem na tom, že každý deň musí byť niečo iné. Ak majú obľúbené zrovna niečo viac, kľudne im to urobím aj 3x do týždňa (tým myslím desiatu, nie hlavné jedlo dňa)
.

Čo sa týka pitia, syn mal tiež obdobie, že iné ako sladké nevypil. Zriedenú šťavu, osladený čaj, sirupovú vodu s citrónom. Že je to nezdravé? Že najlepšia je voda? Áno je, ale pil a to je dôležitejšie ako to, že do seba dá nejaký sacharid. Neriešila som to. Už asi tri roky pije zas len vodu a čaj - nesladený. Ono občas účel svätí prostriedky a áno, jesť mäso 2x denne kvôli tráviacemu traktu nie je najideálnejšie ale určite lepšie ako by mala zostať hladná.

A že vysvetluješ? Že s ňou plačeš? Och až mi je úzko keď to čítam a predstavím si, že by mama so mnou plakala a vysvetlovala, že musím zjesť jaternicu.. A chápem, nechceš aby jedla jaternicu ale ona sa cíti presne tak, niekto plače a núti ju jesť, čo alebo kedy nechce. To je pre mňa jaternica. Pre Teba plač manžela pri večeri aby si zjedla polievku, kačku a dezert.. rozumieš tomu..? Veď to dieťa musí byť v hroznej úzkosti z tej Tvojej posadnutosti desiatovaním.

A posledná vec (je to dlhé viem ale aj tak sa snažím len o hlavné myšlienky), nechápeš tie farebné boxíky so všeličím. Ako je možné, že to dieťa zje (skúsila si?) Ale ono to väčsinou dieťa nezje celé.. ale má možnosť a viaceré varianty a zje aspoň niečo. Ja tiež kombinujem pečivo s niečím, každý deň iné ovocie (jablko, hrozno, čučoriedky, melón), inú zeleninu (mrkva, brokolica, farebné papriky, uhorka), občas nakrájam cheddar alebo parmezán (tie jediné syry zje), tofu a pridám občas aj sladké ale požiadam, najskôr desiata, potom sladké. Samozrejme, že nevymetie všetko z toho desiatovníka, ale ak zje dva kusy jablka, jeden kus mrkvy, zakryzne do brokolice, je to lepšie ako nič, no nie..? O to pri boxoch ide, o rozmanitosť, aby si dieťa mohlo vybrať, na čo má chuť.

Vieš úprimne povedané, ak by ho čakal rožok v mikroténovom sáčku, tiež by ho nelákalo to čo i len vytiahnuť to z tašky..
A áno, ja by som dala synovi aj teplé jedlo na desiatu keby som vedela, že zje. A áno, ja by som bola ochotná variť pre pol človeka, ak by som vedela, že zje..
Dostala si veľmi veľa dobrých rád ale najdôležitejšia, ktorú som zachytila bola, aby si s dieťaťom prestala bojovať. Po prúde sa práva ľahšie ako proti nemu..