Ako riešiť problémy s 9-ročnou dcérou?

Zistila by som si kto je skolsky psycholog,poprosila o stretnutie a isla by som sa poradit.Najrychlejsie riesenie.

@evelinnka asi treba dieťa nechať "vyváľať" sa v svojich problémoch. Neurobíš úlohu, nebudeš mať, dostaneš v škole to čo si zaslúžiš. Vždy som s deťmi riešila iba v prvom ročníku, čítanie, písanie a počítanie. Keď sa toto naučili, ostatne je odvtedy iba a iba ich starosť.

@evelinnka ja mam este male deti, ale pisem ti podla seba. Ked som mala 10 narodil sa mi surodenec a bolo to pre mna fakt tazke. Ziarlivost, mala som pocit, ze teraz uz mna nemaju radi. Rodina ked prisla na navstevu, tak vsetci len babatko riesili. Tiez do toho isla puberta+moja nie uplne jednoducha povaha, takze zakazy/prikazy zo strany mamy uz zo zufalstva 🤷🏼‍♀️ zaujem o skolu som ale vzdy mala, respektive mi to slo, nepotrebovala som sa ucit. Teraz uz chapem ake to bolo tazke pre moju mamu a ze sa snazila najviac ako mohla.
Mozno by som sa zamerala presne na tie pocity, ze mas dalsie dieta s niekym inym a ci sa neciti ako 5 koleso na voze. Ake zmeny sa udiali vo vasom zivote, ked toto jej spravanie zacalo. Vysvetlit preco je skola dolezita, naco jej to je a zamerat sa mozno na predmety kt jej idu a chvalit ju za dobre znamky z nich. Travit s dcerou aj cas osamote (nie ucenim a povinnostami) a 100% sa vtedy koncentrovat na nu, robit co ma rada.

@milanemila súhlas, citlivý vek, veľa zmien na ňu, nemá otca, cudzí chlap, nový nevlastný súrodenec, predpokladám že aj zmena bývania. Podľa mňa ak to nevie spracovať netreba sa vyhovárať, že k psychologovi sa dlho čaká, treba objednať. A nepáči sa mi ani postoj autorky, že je neporiadna ako jej otec... Ak sa k tomu tak stavia, dieťa to cíti, že je zlé po otcovi a tak. Je to ešte dieťa, tvárne, netreba brať tak že má negatívne vlastnosti po otcovi a vôbec ani tak že jej otec je zlý.

Za mňa má už pubertu a určite psychológ, aj v cpppap majú termín až tak neskoro?

@danielahamar tam sme boli minuly rok kvoli tej matematike. Nakolko som to konzultovala s triednou, chcela vediet ci nema nahodou diskalkuliu. Nema, uazvreli to ako nesustredenie sa. Po prvom stretnuti s psychologickou v cppap po povedala dcera,ze ta pani bola otrasna a uz viac tam nepojde a nebude ani s nou rozpravat

@evelinnka jasne, dieťa povie, že je otrasná, ty si sa s ňou bavila o dcére? S tou psychologickou?

Malo casu len s nou. Ona a ty. Skutocny zaujem o nu. Vyzaduje si pozornosť,lebo ju nema..

@evelinnka moja dcéra mala neskutočne problémy s učením, správaním vo veku 10 rokov. Bolo to v obdobi kedy šla do 5rocnika k tomu som si ja našla partnera a veľa zmien, malo to na ňu veľký vplyv a odzrkadlilo sa to v správaní. Nič nepomáhalo až návšteva CCCP. Chodila na konzultácie k psychologicke a veľmi jej to pomohlo 🙏 teraz po roku je ako vymenená. Nemáte v okolí tiež cccp?

@evelinnka pardon už som precitala ze tam ste boli, tak pripadne skúsiť inú pani

@evelinnka Chápem, že tebe sa zdá byť všetko v poriadku, ale skúsim to napísať z pohľadu dieťaťa a trošku ti nastaviť možno jej myšlienky:
"Mama a oco sa hádali a rozviedli. Prečo oco odišiel? Nemá má rád? A mama? Možno keby som začala robiť problémy, tak sa o mne budú viac rozprávať a to ich zblíži ... Mama si tu doviedla nejakého cudzieho chlapa ... Ach, ale ja chcem otca! A prečo vlastne ma mama s druhým chlapom dieťa? Prečo by som ja mala byť tá veľká dobrá sestra? Mama sa mi teraz kvôli tomu dieťaťu nevenuje, nechcem ju stratiť. Možno keď začnem byť zlá bude sa mi venovať viac .... 🤔"
Nechap to zle ... Toto je len ukážka možného rozmýšľania dieťaťa a toho, čo sa v nej môže odohrávať. Viem, že ty si teraz zrejme šťastná, ale na ňu to môže byť veľa zmien, ktoré nechcela a nepredpokladala .... Vlastný otec preč, mama si našla druhého muža a ešte nevlastny súrodenec, cize menšia pozornosť na ňu. No príliš veľa zmien.
Treba sa s ňou o tom porozprávať, venovať jej viac času iba osobitne jej. A možno aj ten psychológ, alebo nejaká terapia ... Je vo veku, kedy začína definovať svoju identitu. To znamená, že kto som, kam patrím. Je zmätená z toho, že nevie nájsť svoju identitu, necíti sa byť v rodine zrejme a to jej berie tu identitu, kde má patriť a aké tam má mať miesto.
No toľko som narctla nejaké možné jej pocity a už ostatné je na tebe. Len som chcela trošku nastaviť jej pohľad. 🙂

Ako prvé by som hľadala jej silné stránky, kde ju môžeš chváliť a ona sa môže cítiť ako dobrá a milovaná dcéra. Ako druhé by som významne obmedzila vrieskanie, lebo zjavne to nemá žiadny efekt, len spôsobuje dusno v rodine (ani na mladšie dieťa to nemôže mať pozitívny vplyv). Stačí, že si raz spomenula alebo hoc len naznačila, že je ako jej otec- jej otca si opustila (a neznie to, že máte dobré vzťahy) a našla si si nového muža. Teraz máš ešte aj nové dieťa - môže sa cítiť tak, že ako si nahradila muža, nahrádzaš rovnako nepodarené dieťa. Chvíľu nerieš školu, chvál ju za iné veci, znormalizujte náladu v rodine a po nejakej dobe, v pozitívnej atmosfére sa dohodnite, že skúsite spoločnými silami zlepšiť prospech v škole - ona bude pracovať a ty jej pomôžeš tak veľmi, ako bude potrebovať.

Mala som podobne problemy so synom (nebol za tym dalsi surodenec ani novy “otec” 🙂)
Ma proste taku povahu. Tiez sme riesili cez cpap. A zaver bol ze nanho nemame tlacit kvoli skole. A cuduj sa svete. V priebehu velmi kratkej doby sa z dietata s ktorym bola kazda uloha nekonecny boj, stalo dieta, ktore sa zacalo do skoly pripravovat same.
Podla mna Ti tu na fore nikto neda univerzalny navod, skus este raz cpap.

@evelinnka
Ahoj, ako sa máte po pár mesiacoch?
Zlepšilo sa správanie dcérky?