Ako sa pripraviť na zaradenie kamarátskeho dieťaťa do kolektívu?

Tak podla mna to nie je ziadna zavada, nemusi mat vobec ziadny problem. Ak sa bojis, ze bude vyuzivany, tak mu len povedz, nech nerobi v ramci kamaratstva veci, ktore by sa mu priecili alebo mu vyslovene nevyhovovali a keby mal z niecoho zle pocity, nech pride za tebou a preberiete to.

Nechápem, kde je problém...zvládne to úplne normálne, oveľa lepšie ako zakríknuté a uplakané dieťa. Nerozumiem ženám, ktoré sa vopred ,,obávajú,, všetkého a z ničoho si v hlave dopredu robia problém 🤔

Vysvetli mu, ze nie kazde dieta sa s nim chce hrat a ze je to v poriadku.

@danyelia by si musela poznať také dieťa a ja si svoje poznám tak si odpusti takéto komentáre. On sa reálne podkladá deťom, dospelým, je taký malý veľký people pleaser.

Práve preto píšem, že poznám...tiež mám takú dcéru, bude mať 4 roky, nemá problém s cudzími ľuďmi, deťmi či dospelými, s každým sa chce hrať, rozprávať a ver mi, že to nie je žiadny problém - zatiaľ čo ostatné deti plačú v škôlke zavesené na mamke, ona už objíma pani učiteľku a beží s radosťou za deťmi - a je to super, fakt neviem, čoho sa (zbytočne) obávaš...

@danyelia lebo môj nepozná hranice a veľmi to preháňa to. Ide proti sebe a škodí si tým.

Tak najprv napíšeš príspevok v istom znení a až potom doplníš ďalšie info. Možno to vidíš tak len Ty. Ťažko porozumieť tomu, ako týmto správaním ide sám proti sebe a škodí si. Ja by som Ti poradila nechať to zatiaľ tak, nijako extra s ním ,,nepracovať,, počkať, ako si v tej škole poradí. Horšie by bolo, keby bol zlý, bil a hrýzol deti, vtedy by si to mala riešiť. Nechaj ho žiť, on si určite v kolektíve poradí sám...

@danyelia myslím si, že vôbec netušíš o čom píšem. Tým ťa neodsudzujem, len proste nevieš čo všetko to obnáša a ako sa to dieťa trápi že je sociálne nešikovné.

To sú povahy, ktoré veľmi nezmeníš. Mám takú dcéru (túto povahovú črtu má po ockovi, ten sa stiež vždy rozdal do krajnosti). Aktuálne je tretiačka a do školy nastúpila medzi úplne cudzie deti. V tomto prípade to bolo trochu výhodou, nemala pocit vyčlenenia a zapadla akosi prirodzene. Samozrejme sú deti, ktoré ju po istom čase "prečítali" a vedia byť vypočítavé a ona to častokrát nevidí . Už sa ale začína trochu prirodzene brániť v niektorých konkrétnych situáciách, aj keď tomu predchádzalo veeeeľa rozhovorov doma . Samozrejme sme často riešili jej smútok z rôznych "podrazov" kamarátov, ktorí nimi v skutočnosti až tak neboli. Ale ono sa to aj vekom bude meniť verím ešte.
Nemá moc zmysel dopredu sa tým trápiť, budete riešiť situácie za pochodu

...ja si myslím, že nikto netuší o čom píšeš, keď to nekonkretizuješ, čoho presne sa obávaš v súvislosti s jeho povahou 🤷🏼‍♀️ Tak poradiť neviem, lebo neviem v čom, ale hádam Ti niekto poradí...

Máš obavy, ako to tvoje dieťa zvládne? Či ho niekto nebude využívať, alebo naopak ono preháňať a či odhadne správnu mieru.. Čakáš nejakú radu ako ho ma to, čo najlepšie pripraviť prip. mu niektoré veci vysvetliť?
Podľa mna sa to naučí najlepšie na vlastných skúsenostiach. Čiže tu by som ho o ne neoberala, v čo najväčšej miere nechala zažívať úspechy i prehry. Bola mu na blízku, oporou, vypočula ho, snažila sa pochopiť, čo asi prežíva .. šetrila by som vlastnými radami a názormi, poučkami, výčitkami.
Niekedy je toto pre rodiča to najťažšie. Pracovať s vlastnými pocitmi, obavami, dôverovať dietatu, že je schopné to zvládnuť, že nemusime meniť cely svet, ani jeho samého a je to tak v poriadku, ze najviac mu pomôžeme, keď mu budeme venovať našu pozornosť, empatiu, vypočujeme si ho a veriť, že to staci.

Podľa mna skus zapracovať hlavne na jeho sebavedomi. Aj dospelý človek, keď ide proti sebe má v realite malé sebavedomie. Sama porozmýšľaj ci je tvoje sebavedomie dostatočné a ci rovnako nejdeš mimo svojho presvedčenia. Myslím si, ze základ je ukázať svoj príklad a to znamená, že nebudeš robiť pre dieťa všetko, ze budeš mat čas pre seba a ze dieta bude musieť veľa veci vyriešiť samé.

Akoze v com by mal mat problem? Nerozumiem... Moj syn je tiez velmi dobrosrdecny, aj byval rad medzi detmi, ale pol roka mi chodil do skolky s revom.