Ako zvládnuť detskú pubertu a nevhodné správanie?
Ahojte, zacnem tym, ze moj syn ma 9rokov. Od malicka je narocna, tvrdohlava povaha. Ja viem, puberta to este nie je ale vravi sa, ze taketo spravanie,ked nie horsie mozem potom ocakavat. Najprv sme mali velmi narocne obdobie vzdoru od 3-5rokov, potom to bolo fajn a posledne mesiace je moj syn hrozne drzy, ududrany a neustale sa uraza. Reci typu “noa, je mi to jedno” pouziva zakazdym ale poslednu dobu zacal byt extremne drzy ku mne,ako ku mame (pred manzelom ma vacsi respekt). Ked nie je nieco po jeho tak na mna zvysuje hlas a nasledne krici nechaj ma a urazi sa. Doteraz som sa snazila mat respektujuci pristup a nebrat si to osobne ale ako sa vravi…ohybaj ma mamko,pokym som ja Janko. Svoje deti nebijem ale stotoznujem sa s tym ze treba zavcasu ukocirovat taketo spravanie kym nie je neskor. Snazim sa o laskavy pristup vo vychove ale viem takisto zvysit hlas ked je to potrebne, kedze mam este dalsich 2 mladsich synov a mat doma 3chlapcov je celkom narocne aj ked ti mladsi su uplne inej povahy, s nimi som to nikdy nemala tak narocne na spolupracu ako s najstarsim. Ako zvladate a reagujete na taketo nalady deti. Mam pocit ze k tym starsim uz treba mat zase iny pristup a so mnou syn akosi “prestava spolupracovat” a ja sa bojim, ze sa mi to vymkne z pod kontroly. Viem deti nie su cvicene opice, takisto maju pravo byt s niecim nespokojne ale ja uz neviem ako spravne reagovatns tie jeho vystrelky, aby to neskoncilo nestale nezhodou medzi nami. A samu seba sa pytam ako chcem zvladnut naozajstne obdobie puberty ked uz teraz sa vam tu idem stazovat. Tak ako mamky poradte ako na tych nasich nezbednych chlapcov? ☺️
dobrá vyhovorka že "detská puberta" proste ma slabo nastavene hranice a mozno sa doma takym stylom rozpravate, spravate a odpozerava vzorce spravania. takze treba nastavit jasne pravidla co je uz cez ciaru a hlavne ake nasledky to pre neho bude mat, napr. den bez pc, telefonu, oblubenej hry.... drzim palceky
suhlasim ze ma zle nastavene hranice. zacne kricat tak by som ho zastavila a vysvetlila ze ak nieco chce povedat nech sa nadychne a povie to. ja po nom nekricim nebude on po mne. napr
@anonym_autor Zaklad je mat hranice, ale obcas treba detom aj nastavit zrkadlo. Odpapuluje? Dobre, o chvilu urcite nieco bude chciet a ja ako matka viem tiez odpapulovat, to mi vobec nerobi problem. Obe deti mam extremne tvrdohlave, ale ja som tiez, takze stacilo raz za cas predviest to, co robia ony mne a hned pochopili.
Tu by mal podľa mňa rázne zakročiť muž. Môj starší mal také obdobie, že skúšal, ale muž mu veľmi rázne vysvetlil, že takto sa k mame správať nebude a neexistuje, aby ešte niekedy videl alebo počul... a odvtedy to skutočne neurobil a dával si pozor a má rešpekt. Teraz už má 15 a nie je s ním jediný problém (zatiaľ 😀 ).
Rázne: slovom, u nás bitky neboli, nie sú a nebudú... to len pre rýpaniachtivé 🙂
Moji si tym presli obaja..niekedy treba pocuvat, co ti hovoria... nie kazde "no a" je zly prejav.. napriklad - zober si radsej mikinu, aby ti nebola zima - pri reakcii "no a" dalej neriesim a pod.. stale viac zalezitisti okolo tela teenagera nechavam na jeho rozhodnuti..co kedy a ako bude jest ( Ked sa mu nepaci, nech si navari, kupi a pod.), kedy a ako sa umyva, ci je vhodne obleceny, ci ma v izbe poriadok... na tieto zalezitosti nemrham svojmi nervami a uz som sa ani nepokusala s nimi vyjednavat.. od zimy a hladu neumru... svoje naboje som si nechavala na podstatne veci - spravanie ku mne, surodencom, kamaratom, skola, prichody domov...vzdy vsak skor formou dohovarania, vysvetlovanie dohody, nez direktivou - v tomto veku maju deti absolutnu nechut ku prikazom. Mozem povedat, ze som vychovala teenagerov viacmenej sama (po rozvode v mojej starostlivosti), bez zakazov, bitiek, obcas mi rupli nervy a vykricala som ich - avsak su dobri ziaci, nemam s nimi vazne vychovne problemy, deti samostatne varia, pomahaju s nakupmi, vedia zvladnut bezne domace prace, syn mi dokonca vymaloval kuchynu.
@anonym_autor aj moji toto stvaraju,,odjakziva..syn tiez 9rocny..obcas ma tie reakcie zabolia, obcas nahnevaju, niekedy ignorujem, je taky, ze sa urazi a do piatich minut je odurazeny
@anonym_autor všetko to, čo spomínajú vyššie, nastaviť s hranice tak, kedy už nechces, aby ste riešili veci týmto spôsobom, to zlepšuje komunikáciu.
Mne však vždy najviac pomáha, keď sa sústredím na aktivne počúvanie dieťaťa, aby som mu lepšie rozumela, tomu čo chce, čo sa v ňom odohráva, bola s ním v spojení, to okrem komunikácie pomôže i lepšej spolupráci.
9 rokov u chlapcov este nie je puberta. Napadla ma otazka? Ako zvyknete travit cas len vy dvaja som synom? Bez dalsich clenov rodiny?
Trvať len na hraniciach a požiadať manžela, aby s ním hodil reč o tom, ako sa správa k ženám -mame (pravidelne). Samozrejme, bude drzý, popravde je to aj dobre, že si vie povedať svoj názor. U nás funguje - môžeš povedať svoj názor ale predtým sa 2x nadýchni a porozmýšľaj ako ho povieš, ak niečo eskaluje do hádky, tak ukončujem debatu s tým, že to preberieme, keď sa obaja ukľudníme, lebo v hádke nič nevyriešime.