Básne na prednes
Jablkový záškodník
V mise ležia tri jablká
všetky chutne červené.
„Jedno z nich je, pozrime sa,
z jednej strany zjedené!
Kto to spravil?“ mamka pátra,
rodiny sa spytuje.
Ale nikto neprizná sa,
ako kameň ticho je.
Ráno, keď sa zobudila
mamka a jej rodina,
po zistení nepríjemnom
nový výsluch začína.
„Ďalšie z jabĺk obhryzené!
Kto to robí? Neviete?“
rodina sa neprezradí
proste za nič na svete.
Keď sa to však udialo zas
zopár nocí za sebou,
začal tušiť múdry ocko:
„Máme problém s návštevou!“
Keďže doba moderná je,
dali všade kamery,
aby mohli odhaleniu
všetci rýchlo uveriť.
Prešla ďalšia z nocí rýchlo,
jablká zas trpeli,
zapli ráno záznam z kamier
deti a aj dospelí.
Pozerajú, čo sa dialo v noci,
keď tam nebol nik.
A odrazu zjavil sa im
jablkový záškodník.
Bol to Edko, škrečok tety
z desiateho poschodia,
utiekol jej pred pár dňami
cez potrubie záchoda.
Cez deň driemkal pod sedačkou,
v noci hľadal potravu,
keď uvidel jablká, tak
pocítil hneď úľavu.
Chytili ho veľmi ľahko,
škrečok bol už cvičený.
Odniesli ho tete naspäť,
nastal pokoj vysnený.
Jablká tak jedia deti,
mamka, ocko, rodina.
Na návštevu škrečka Edka
môžu iba spomínať.
Napísala Jana Barillová
Z knihy Čo si mačky rozprávali
Z knihy Čo si mačky rozprávali
Pre vekovú kategóriu 10-12
Kameň s menom horolezca
Bol október. Ešte teplý.
V Tatrách bolo mnoho ľudí,
po večeroch pri ohniskách
nevedel sa nikto nudiť.
A v pahrebe pri uhlíkoch
spomienky sa vytvárali,
každému tak bolo dobre.
Vtedy sa aj čas spomalil.
Bol október. Nad krajinou
stmievalo sa. Hustla hmla.
A vrcholy v temnom plášti
kryli smutné tajomstvá.
Aj ten Gerlach smutne hľadel,
na svet zhora pozeral.
To tajomný ľudský osud
skrýval v svojich medzerách.
Zahmlilo sa nad krajinou.
Aj Boh cítil ten jej chlad.
Ľadový dych silných vetrov
hovoril však: „Máš ich rád!“
A tak musel za nimi ísť.
Za útesmi z kameňa.
Netušil, že na zbraň mocnú
sa práve tam premenia.
Zosunul sa kameň z kraja,
tisíc metrov padal snáď.
Nevedeli jeho telo
dlhé roky vypátrať.
Prečo išiel v ten deň hore?
Lebo hory miloval?
Prečo umrel takou smrťou?
Len Pán Boh ho pochoval.
Pre neho to bola ale
smrť krásna a nevinná.
Dnes len kameň s jeho menom
na tento deň spomína.
Napísala: Jana Barillová
DOVOLENKA (vhodná na prednes)
Od pondelka kocúr Zdenko
premýšľa nad dovolenkou.
Že zoberie svoju Micku
na poriadne exotickú
dovolenku do Indie.
Vraj tam veľa myší žije.
V utorok už kufre balí:
plavky, klobúk, župan malý.
V stredu s Mickou zistili:
„Lístky sme nekúpili!“
A tak teraz starosť majú,
kde sa lístky kúpiť dajú.
Ide kocúr za bocianom,
v dovolenkách je ten pánom.
„Bocian, mám ja prosbu veľkú,
či sa dá na dovolenku
lístok kúpiť u teba?
Aj pre Micku mi treba.
Bocian krídlom zvíri prach:
„Lístky kúpiš v cestovkách.“
Ide Zdenko do cestovky,
metrov prejde hádam stovky.
Listuje tam katalógy.
Hľadá, kde je veľa vody,
pekné domy, veľa výšin,
a či je tam aj dosť myší.
Páčia sa mu Maledivy.
Nestíha sa Zdenko diviť,
keď odrazu zbadal cenu.
Zobral doma svoju ženu
na prechádzku po záhrade:
„Pozri, tu máš myši všade
a je tu i trocha vody.
Ba i v plavkách môžeš chodiť.“
Lebo kocúr, ľudia zlatí,
nemá účet, nevie platiť.
Či už chcel, alebo nie,
ostal doma povinne.
Napísala: Jana Barillová
Z knihy Čo si mačky rozprávali
Aj moje deti vždy recitovali vaše básničky na Hviezdoslava Kubína. Sú krásne, vtipné a dajú sa ľahko zapamätať.
Prosila by som niečo pre 9.r. ďakujem
Prosila by som niečo pre 9.r. ďakujem
@anonym_aecdf9 rada poradím, napríklad báseň Útulok na stránke www.janabarillova.sk.
@anonym_aecdf9 rada poradím, napríklad báseň Útulok na stránke www.janabarillova.sk.
@janbari ďakujem veľmi pekne
Červík Mirko
Červík Mirko Daždivý
po lese dnes chodí,
cez konáre musí sa,
cez bariny brodiť,
lebo hľadá jablko,
(jedno a nie kilo),
ktoré by mu v tom lese
ihneď zachutilo.
Lezie, lezie, hľadá ho,
keď tu zbadá straku:
„Straka, prosím o radu,
a to asi takú,
že kde nájdem jablká,
hladný som a riadne.“
Straka vraví: „Jablká?
Nenájdeš tu žiadne!
Tu je les a v ňom rastú
smreky, jedle, duby.
Choď do záhrad v doline,
a to ti viem sľúbiť,
že tam jabĺk mnoho je,
tam sa isto naješ.
K tomu ti ja, červíček,
šťastnú cestu prajem.“
Straka pravdu vravela.
Na druhý deň Mirko
v záhrade už kŕmi sa
jablkom i slivkou,
ba dokonca hruškami,
čo na zemi boli.
„Teraz mi je veru hej,
už sa ja nebojím,
už od hladu neumriem,
ostanem tu navždy,
za každého počasia,
na slnku i v daždi.“
Napísala Jana Barillová
Stratená lopta
Raz si lopta povedala,
že odskočí ďaleko.
A veru, keď odskočila,
našla sa až za riekou.
Teda našla…Nie tak presne.
Totižto ju hľadali,
keď si chlapci rozprávali,
žeby futbal zahrali.
Presnorili dvor i garáž,
pozreli i pod skriňu.
„Chceme zahrať futbal, ale
máme loptu jedinú,“
vraví Jožko smutným tónom,
Po lopte sa zľahla zem.
„Pôjdem asi kúpiť novú,
tú starú už nenájdem.“
Počula to lopta v tráve,
kričí, ale nemá hlas.
Lopta totiž je vec nemá,
tak ostala sama zas.
Kúpil Jožko novú loptu:
„Hurá, futbal zahráme!“
A už chlapci k nemu idú,
tváre známe, neznáme.
Hrajú dlho, snáď celý deň,
nová lopta funguje,
no i ona dobre skáče,
veď tiež predsa z gumy je.
Raz ju Jožko silno kopol,
letela až poza plot,
skotúľala sa i ona
ďaleko až za potok.
Ide Jožko rezko pre ňu,
pochytil ho veľký smiech,
pred ním ležia v tráve veľkej
také lopty rovno dve!
„Tu si moja zatúlaná,“
zdvihol loptu stratenú.
A tak chlapci futbal hrali
s loptami na výmenu.
Napísala: Jana Barillová
Z knihy Čo si mačky rozprávali