Hviezdoslavov Kubín - 2. ročník
Privitam napady a navrhy, aku poeziu ( cca 6 sloh) a prozu pre druhaka ZŠ na triedne kolo Hviezdoslavovho Kubina? Dakujem 
x
Čimčara
Bol raz jeden vrabčiak malý.
Čimčarom ho nazývali.
Večne kríkal: Čimčara!
A žil iba od jara.
V malom domku, krytom slamou,
býval s tatom, býval s mamou,
bez starosti, veselo,
ako sa im zachcelo.
Mamička mu lôžko stlala
a vše dačo dobré dala,
tata v smelom rozlete
vodieval ho po svete.
Za slniečka, za pohody
na chutné ho vodil hody:
na čerešne do sadu,
kde mal dobrôt hromadu.
(Autor: Ľudmila Podjavorinská)
ahojte dakujjem za krasne basne lebo my to vazne velmi mi to pomohlo zo hviezdoslavom kubinom amam prve miesto za basen od Sosofifo dakujm 
aj od eni basen sa vola KVETY dakujem vam vsetkym ze som mala prilezitost mat prve miesto este raz vam velmi pekne DAKUJEM 
Veľké myšlienky malého človeka (Daniel Hevier)
Keď som bol malý,
teda menší ako teraz,
rozmýšľal som od rána až do večera,
pred telkou i pod sprchou aj v spaní:
kto rozhodne raz o mojom povolaní?
Kto to vlastne pre nás vyberá?
Existuje dáky úrad,
čo môže do toho štúrať?
Alebo mi jedného dňa príde list:
Vtedy a vtedy ráčte prísť
budete robiť to a to?
A čo to má byť TO a TO?
pýtam sa trochu hlavato.
Ako má človek vedieť, čím chce byť,
keď je okolo toľko povolaní?
Páni!
Vie niekto, čo to znamená:
a stretá sa s tým často,
že je niekto
„obchodný referent oddelenia plastov“?
Pomyslíte si, že šibe mu,
keď je niekto
„analytik kartového systému“?
Keď som bol malý, teda menší ako dnes:
bola to vec istá.
Chcel som byť
hokejista
futbalista
špecialista
tankista
kapitalista
činelista
publicista
gitarista
tenista
scenárista
bagrista
humorista
traktorista
kulturista
karikaturista
artista
parašutista
dentista
a možno aj mezzosopranista.
Ale čo dnes, keď som takmer dospelý?
Kam sa moje povolania podeli?
Tak ja vám poviem:
keby som si ozaj mohol vybrať,
chcel by som byť
predavačom smiechu.
Mal by som búdku z plechu
a v nej miesto zmrzliny predával by som
smiech.
Jeden kopček smiechu na každú hlavu.
Smutní by mali zľavu.
Alebo by som chcel byť
riaditeľom blšieho cirkusu.
Pozrite sa len, aké vrtké sú...
Alebo rýchlo hovoriaci reper,
ktorý trochu spieva, trochu tancuje a trochu
trepe.
Alebo obyvateľ počítačovej krajiny,
ktorý prežíva virtuálne dejiny.
Alebo by som bol školníkom v škole,
v ktorej sa učí rozumieť životu.
Prečo sú ľudia chorí a niektorí aj zomrú.
A prečo cítia veselosť a clivotu.
Neviem, čo by som mal robiť.
Mama vraví: uč sa.
Tatko – že mám čas.
Kto však deti učí,
ako sa má rásť?
Pozeráme okolo a vidíme,
že niektorí robia, iní nerobia.
A niektorí sa iba robia, že robia
a nič si z toho nerobia.
Tak ako je to vlastne?
Kto to ľudí naučil, čím majú byť?
A čo ak sa niekto vymenil
a žije celkom inak, ako by rád žil...?
Nechcel by som mať nudnú prácu
ako ako ako
ako šepkár v pantomíme.
Alebo zametač pukancov v kine.
Alebo výrobca dierok do sít
alebo vládca, čo sa nechá nosiť.
Alebo lovec mačacieho strachu
či reportér z majstrovstiev v šachu.
Už som to hľadal v telefónnom zozname,
ba aj v cestovnom poriadku
- a skoro som dostal doma po zadku.
Dedko vraví: z toho vyrastie.
Dúfam, lebo inak by sa stalo nešťastie.
Už sa teším, že keď budem dospelý,
možno trochu väčší od seba,
napíšem raz do rubriky voľba
povolania:
JA.
Nechcem byť nič iné- iba JA.
Nech si iní iné vybája.
Byť JA to je dobrá práca.
Byť JA nie je nuda.
Všade samí cudzí ľudia,
každý zavadzia...
ale ja som JA.
Každý býva niekto iný,
ale ja som ja.
Keď som bol malý-
a že som stále, to je iba zdanie-
-
pýtali sa, aké chcem mať
povolanie.
Dnes ma tým už netrápia.
Viem, čím budem.
Budem JA!
Pre 1. kategóriu -1. – 3. ročníka základných škôl vám ponúkame tieto tipy:
Milan Rúfus - Nové modlitbičky, Tieň,
Jana Humeníková – Svetluška, Káčer, Belasý zvonček,
Mária Rázusová-Martáková – Kvety, Roztopašná veverička, Topánky, Ranená breza,
Daniel Hevier – Ako Buvik uspával snehuliakov, S nosom na prechádzke
Hana Zelinová – Čo robia múdre mamičky,
Ľudmila Podjavorinská: Už ho vezú,
Krista Bendová – Opice z našej police,
Miroslav Válek - Ako sa kubo stratil,
Ľubomír Feldek – Hviezdičková rozprávka, Rozprávka o veľkom hlade,
Dagmar Wagnerová - Modelka koza,
Jozef Pavlovič - Veselí prváci,
Ján Milčák - Zuzanka a pán Odilo,
Iva Procházková - 5 minút pred večerou.
A autori ďalších dobrých vecí: Jozef Pavlovič, Tomáš Janovic, Roman Brat, Gabriela Futová
Pre 2. a 3. kategóriu – to znamená pre deti 4. – 6. ročníka a 7. – 9. ročníka ZŠ
Marta Hlušíková – Čo sa môže stať, keď sa zaľúbi pavúk,
Viktor Dragunskij – Jazda smrti,
Ján Uličiansky - Malá princezná,
Jaroslava Blažková – Holandské tulipány,
Milan Rúfus – Dvanásta komnata, Žobrák,
P. O. Hviezdoslav – Zuzanka Hraškovie,
Mikuláš Kováč – Viktorko,
Jozef Urban – Zúrivo, nežne, svoj,
Ondrej Sliacky - Altamíra,
Ingrid Lukáčová – Deň celý láskavý,
Peter Krištúfek – 75w,
František Bábela – Nočné básne = Carmina nocturna,
Miroslava Ábelová – Sólo pre 9 hlasov,
Milan Rúfus – Ľubka a Kovovlad,
Gabriela Futová – Brata musíš poslúchať!
Roman Brat – Druhé podanie,
Martin Vopěnka – Spiace mesto.
Použité zdroje: nocka.sk
@ena prsím Vás kto to napísal?vďaka
Elena Čepčekova-utopeny mesiacik
@stanislavicenka jeej dakujem vam krasne velmi ste mi pomohli
Dobrý dendeň,rada sa podelim.My sme mali prvý rok Kmotry od Ľudmily Podjavorinskej,druhý rok Mudry Maťko a blázni od Milana Rúfusa.Oba roky mali úspech.Tento rok tapame.Mala je už stvrtacka a ona si vybrala báseň,ktorú v skole odmietli,vraj je ťažká,ona bola velmi sklamaná,túži po nej,ale asi nám to neprejde,tak neviem....Poradte prosím nejaku živú vhodnú poeziu.Vďaka
@ena hoci po čase, ale rada ponúknem stránku plnú poézie na recitáciu www.janbari-verse.webnode.sk. Určite je tam z čoho vybrať.
@galanta www.janbari-verse.webnode.sk - určite si vyberiete živé, neokukané, dostatočne dlhé básne.
@marcella5 ja píšem len svoje originálne básne nájdete ich na www.janbari-verse.webnode.sk
ahojte, potrebujem poradiť - z detstva si pamätám Básničku o nezbednej gume (čo v zošitoch pogumuvala rôzne písmenká)
Bola celkom vtipná, teraz by sa mi hodila synovi na Hviezdoslavov Kubín
Nepamatáte si ju niekto?
dík
Milan Rúfus -Mama
Vie o nás všetko. Viac než mnohí iní.
A napriek tomu nikdy nesklame.
A nespomína dlho na prečiny.
O kom to vravím? Predsa o mame.
Mama. Ten človek, čo najdlhšie mlčí,
keď ublížia mu jeho najbližší.
Po každom páde znovu chodiť učí.
Po každom plači znova utíši.
Mama. Tá večná diakonka skromná.
Vyperie, vyžehlí, sedí nad šitím.
Takejto službe sa nič nevyrovná.
No iný život bol by nebytím
pre ňu, čo tŕpne pre každý náš krôčik.
A dá aj to, čo sama postráda.
Srdcom je pri nás, kam nevidia oči.
Nechce nás stratiť. Veľmi nerada.
Preto sa bojí snáď viac, než by chcela.
Hádam viac než my sami o seba.
Snáď myslíme si, že by nemusela
a že nám toľkej lásky netreba.
Nech neradí a nech sa nevyzvedá.
A vtedy mnohý z nás sa poraní,
keď rady matky za lesk sveta predá.
Mama vždy chcela iba ochrániť.
Potom snáď tuší utajenú bolesť
ukrytú hlúpo, za drzosť a chlad.
Pridobre pozná naše srdce holé.
Mama. Ten človek, čo vždy vie mať rád.
@sosofifo z vlastnej skúsenosti viem, že momentálne sa na sutaziach Rufus,, nenosí ''. Ale toto je tak krásna a citlivá báseň, ktoru je možno podať toľkými úžasnými verziami,ze by bol hriech ju obísť. Ale pre druhaka isto nie. Tak najskôr od 4 triedy a aj to len pre vyspelých žiakov.
@ivkaninka ahoj, kto je autor?
Určite si vyberiete na www.janbari-verse. webnode.sk
@janbari dakujem
Topánky
Ticho lienka sedí na pníku,
ustala pre starosť velikú:
jak po steblách prechodila,
topánočky potratila,
na každej bol pyštek jagavý –
ach, už také nik jej nespraví!
Teší lienku tatko chrobáčik: –
Netráp sa ty ani za máčik.
Máš kabátik vyšívaný,
po tri nôžky vo dve strany,
nuž a tie ťa všade vynesú –
aj keď bosé, zato dobré sú!
O deň lienka vstala zaránky,
no už nehľadala topánky,
ale s chuťou nôžky bosé
vykúpala v chladnej rose,
nato rozbehla sa po lístí,
a kde vošky nájde – očistí.
(Autor: Mária Rázusová-Martáková)