Kedy ste prestali riešiť známky vašich detičiek?
Týka sa to predovšetkým starších detí, ktoré už nechcú podporu rodiča a riešia si väčšinu sami, učia sa sami a pod. Vyvodzovali ste zo zlých známok dôsledky (vtedy, ak ste vedeli, že k nim došlo z nedostatočného učenia, nie preto, že dieťa nemá bunky na matiku, napr.), alebo aké hranice a dokedy ste mali? Kedy ste mali pocit, že už ste im vysvetlili všetko čo sa dalo ohľadom zodpovednosti za svoje známky, aký vplyv to má na budúce okolnosti a že už musia prevziať za to zodpovednosť sami. Lebo technicky sme za nich zodpovední do 18r, všakže? Ďakujem
Ja dceru neriesim vobec, od 5teho rocnika. Je samá jednotkarka. Nedovolim len ziadne pc hry a mobilové hry. Moze sa iba ucit a ist pobehat s kamaratkami von. Uznavam iba svet, v akom som vyrastala ja. Iba sport, von a ucit sa. Tym padom pri tomto svete by mi ani dvojky a horsie známky nevadili, ale jednotky su aj tak. Ucim sa len s mensim dietatom, ktoremu treba podat ruku, potrebuje to, a tym sa to koncí, ze sa spolu ucíme. To, ze aké známky prinesie, aj ked sa ucíme, nijako neovplyvním, nie kazdý je fenomen, su aj slabsí ziaci, alebo aj silní ziaci v uritych predmetoch, geniovia vo vsetkom. Zo znamok si hlavu nelamem.
@kassandra25 smutne s tymi hrami 😳, ja mam 42 a hry som sa ako dieta hrala: ci uz Pockaj zajac 😀, tetris, mali sme Atari aj Commodore pocitace s bratom, hrala som sa a aj programovala, co mi urcite dost aj prinieslo v kariernej oblasti. Som rada, ze rodicia nam to umoznili.
ďakujem za odpovede, inšpirovali alebo aj pobavili. Zaujímal ma najmä vek, dokedy to riešiť s dieťaťom a kedy už nie, viem, že to ostatné je hlavne vec osobného postoja.
Život nieje o známkach, vždy som sa snažila deti motivovať k lepším znamkam aby boli oni sami spokojne .Nikdy som netrestala a posledne co by som chcela je aby mali z toho stres .Netolerujem lajdackost a ak aj niečo nevyšlo tak sme prežili, znamku opravil a išli sme ďalej.Niekedy je aj dobre keď dieťa "padne " na hubu a samé sa uvedomí. 😉
Známky absolútne neriešim.. moja mamina ich strašne u mňa riešila, teda bola som bifla triedy, spätne si nepamätám takmer nič a lepšie vedomosti má môj muž ktorý bol trojkar ale naučený ako ja nabiflena jednotkarka 🙂 aj deti keď učím všetko si musím najprv ja naštudovať a až potom vysvetľovať im. Muž sa len pozrie na nadpis a už vie o čo sa jedná 🙂
Ja sa s deťmi stále rozprávam o škole a známkach.Sprosti nie sú len lenivý 🤪. Máme takú dohodu ,že budú sa snažiť učiť a ja bude tolerovať známky do trojky.Viem ktoré predmety im nejdú tak tam im za trojku nepoviem nič.Viem ,že diktáty hlavne u syna nula bodov tak som akceptovala aj päťku.S tým ,že známku si musel opraviť odpoveďou alebo písomnou.Je deviatak stále mu prizvukujem ,že vysvedčenie mu ide na strednú ,že nech sa snaží nemám trojky štvorky.nie je čistý jednotkám tak v priemere idú dvojky trojky známky a vysvedčenie prevažná časť má dvojky.Kebyze je blbý tak neriešim ani trojky na vysvedčení a pôjde aj za kuchára 👍.Dcéra je zas snaziva ale stane sa ,že dôjde aj zlá známka vie že treba opraviť
@deti95060810 nie si jedina,pri citani som sa zlakla,ze len ja to riesim😂znamky dolezitu su,v zmysle,ak chce ist na SŠ,kde potrebuje nejaký lepší priemer,i keď tento rok ani gympel nechce vysvedčko,jasné,že podstatná je pre mňa príprava,vedomosti,ale lajdáctvo netolerujem,podľa mňa si deti na školských povinnostiach budujú vzťah k povinnostiam,ktoré budú mať celý život
bolo obdobie, ked som hlavne u starsej, lebo ta nema jednotky ci dvojky ako mladsia. ona sa nic nema ucit a na dalsi den pisomka a z toho v lepsom pripade 4. takze ked boli napr dve za sebou zatrhla som telku a mobil kym si to neopravila. momentalne je v predposlednom rocniku na strednej a dala som jej sancu sa sama ucit ale z odborneho predmetu zase malo percent, takze zaciname zase rezim z konca minuleho roku, nauci sa a potom si to preberieme spolu.