• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Navštevuje vaše dieťa triedu pre nadané deti?

12. januára 2017 
@maggie2 prepáč, nie som odborník. Deti boli testované v ped. psych. poradni aj u klinického psychológa. Vtedy mi o EQ nikto nič nepovedal a pri testovaní som nebola. Čo si s určitosťou pamätám, tak jeden test spočíval v testovaní rôznych oblastí a hodnotenie bolo nie výškou IQ ale vekom. Potom dolu bolo napísané, akej výške IQ to celkovo zodpovedá. Bolo to už viac ako pred 10 rokmi a ten papier by som ešte možno našla. Ten druhý test ani neviem, v čom spočíval.
13. sep 2011 o 10:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@renab prepáč, nechcem Ťa uraziť ale asi si zabudla že o 10:00 si písala že u starších to nikdy nikto nezisťoval. A teraz o 13 minút neskôr, píšeš, že deti boli testované v poradni aj u klinického psychológa. Tak si ale totálne odporuješ, ako Ti mám teraz dôverovať, že neklameš?
13. sep 2011 o 10:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no ja som to pochopila tak, že @renab hovorila o tom, že EQ u jej starších detí nikto nezisťoval, to však netýka zisťovania IQ. :wink:
13. sep 2011 o 10:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maggie2 Asi si nerozumieme. Ja si dodnes myslím, že boli testovaní len na IQ a neviem, nakoľko nie som odborník, že boli testovaní na EQ. Nikde o tom nebola ani zmienka a naozaj neviem, či tesy IQ automaticky obsahujú aj testy EQ. Budem len rada, keď mi to vysvetlíš.
13. sep 2011 o 10:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@renab tak ako potom môžeš povedať že majú nadpriemerné IQ, keď im boli robené len detské testy? Tie nie sú spoľahlivé a aplikovateľné len na daný vek aj to s rezervou. Vieš vôbec čo je to vysoké, nadpriemerné IQ a IQ géniov?Ty si skromne svojho syna zaradila medzi géniov, pričom pravdepodobnosť že ním je (len na základe tvojho tvrdenia) je 0,2 percenta! A naposledy ako teda tvrdíš bol testovaný v detskom veku, čo sú teda úplné iné tabuľky a testy. A ani hodnotu výsledku nevieš povedať. Ak by aj mal Tvoj syn IQ v rozmedzí 110-120 je to už nadpriemerná inteligencia, ale tú má cca každý ôsmy človek. Inteligenciu 100-110 (ktorá sa nazývame tiež vyššie než je priemerná) má každý 4. človek. Ale inteligencia géniov je až nad 140.
13. sep 2011 o 10:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maggie2 test robený u klinického psychológa bol Woodcock-Johnson test (hľadala som na internete, lebo ja som podpriemerný človek na zapamätanie mien) a neviem, či jeho obsahom je aj test EQ. Podľa tohto testu vyšli schopnosti môjho syna tak, ako som popísala vyššie - bolo to veľmi veľké rozpätie. Neviem, či sa jedná len o detský test, nakoľko je vhodný pre vek 5 - 65 rokov. A výsledky toho testu som ja neinterpretovala, ale mi ich interpretoval psychológ. Konečný výsledok testu bol 139. Ale jednotlivé časti boli v rozmedzí od 74 do 169. Tieto čísla si pamätám len preto, že aj psychologička povedala, že také veľké rozdiely sú výnimočné a že so synom budeme mať problémy. Od vtedy (mal cca 8 rokov) na žiadnom inom teste nebol, lebo som to nepovažovala za potrebné, stačí mi, čo vidím, že mám doma a čo som spôsobila ja, svojou výchovou.
13. sep 2011 o 10:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maggie2 , myslím, že to moc hrotíš. Veď renab nikde nenapísala, že má doma syna génia, len to že v niektorých oblastiach mu to vyšlo podľa tých testov, čo bol vtedy testovaný a že v niektorých podpriemer. A nikde nenapísala, že to tak platí a že by mu to tak vyšlo aj podľa súčasných testov.
13. sep 2011 o 10:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@maggie2 teda bol ešte na teste v PPP ale to bolo skôr a výsledok z neho nemám, dostali sme len odporučenie do školy pre nadané deti. Napísali len toľko, že sa jedná o dieťa nadpriemerne inteligentné so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Okrem toho vôbec necítim potrebu sa chváliť svojimi deťmi.
13. sep 2011 o 10:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@renab Detské testy sa vyhodnucujú úplne inak ako testy pre dospelých. To, že Tvoj syn podstúpil test v detskom veku, uvediem príklad ako 10 ročný, a výsledok jeho testu zodpovedal tomu ako by ho bol robil dvanásťročný, znamená, že v čase veku 10 rokov mal IQ 120 čo je nadpriemer. Ale ak by robil znova test vo veku 12 rokov a urobil ho s výsledkom, že tento zodpovedá jeho veku, tak má IQ 100. A to platí pre vek 12 rokov. Neviem Ti to jednoduchšie vysvetliť. Veľkou záludnosťou týchto testov je, že mnohé deti majú fázy vývoja nie kontinuálne ale "nárazovité" sú obdobia stagnácie a náhleho posunu. A to môže takéto testovanie veľmi, ale veľmi skresliť. Myslíme si, že máme 5 ročného génia, ale vo veku 7 rokov, sa nám zaradí medzi priemer. A naopak, bojíme sa, že naše 6 ročné dieťa nezvláda školu, nevie sa naučiť písať, čítať a vystrašíme sa, že je zaostalé. A v priebehu rokov sa môže tak naštartovať, že je skutočne výnimočné.
13. sep 2011 o 10:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
co sa tyka testovania mojho syna: jeho testovali prvy krat ako 5 rocneho, potom 10 rocneho. testovanie zopakovali na gymnaziu (podotykam, ze islo o iniciativu skoly, ja som bola pritomna na prvom testovani).
ked dosiahol 18 rokov, dal sa sam pretestovat v Mense a jeho vysledky sa potvrdzovali vo vsetkych testoch.
v poslednom v Mense boli mierne vyssie. co ja viem, pri testovani IQ sa EQ netestuje.
podla odbornikov vyska IQ velmi nekolise...
13. sep 2011 o 10:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bodka70 nie nehrotím, ani nechcem nikoho uraziť. Len proste mi logika nesedí, keď niekto povie že má doma nadpriemerne inteligentného (vek predpokladám) adolescenta a nakoniec vysvitne že bol testovaný ako dieťa pred 10 rokmi, a to nevieme ani konkrétne číslo.
13. sep 2011 o 10:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@filipal Áno EQ sa donendávna vôbec neprikladala dôležitosť. Ale ruku na srdce, napríklad na pracovnom pohovore o miesto personalistu absolútne nezaujíma IQ kandidáta, posudzuje okrem profesných predpokladov, celkové sociálne správanie, signály ktoré prezrádzajú tie ktoré emócie...
13. sep 2011 o 10:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@renab , ja to cítim podobne. Preto ani nepíšem, že moja staršia dcérka je mimoriadne nadaná. Má určité znaky, podľa ktorých by mohla byť, možno je len nadpriemerne bystrá, netuším a ani to nepotrebujem vedieť. Preto ani nebola na žiadnych testoch. Tie by robila, len keby som ju chcela dať do školy pre nadané deti, ale kedže nám to časovo a logisticky nevychádzalo (škola je pre nás priďaleko), tak som ju dala do bežnej školy.
Ja mám skôr sklon trošku svoje deti podceňovať, kedže si uvedomujem, že to, ako rodič vníma svoje dieťa je ovlyvnené veľkou mierou subjektivity.
13. sep 2011 o 10:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@maggie2 nehovorím, že by mal stále tú istú výšku inteligencie, ale nemám potrebu ho stále testovať. Nevidím v tom žiaden význam. Do školy pre nadané deti som ho nedala a nedoporučil mi to vtedy ani ten klinický psychológ. (preto sme boli u neho až po výsledkoch z PPP) Každý extrém pre neho nebol v tej dobe dobrý. Vtedy som to nechápala, teraz to chápem veľmi dobre a preto tvrdím, že dieťa treba rozvíjať harmonicky - t.j. po všetkých jeho stránkach. (Jeho výsledky v ôsmych rokoch zodpovedali výsledkom 6 - 21 ročného človeka - boli veľmi kolísavé.)
13. sep 2011 o 10:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maggie2 ja osobne si viac cenim EQ ako IQ. mam radsej ludi taktnych, empatickych, citlivych....
ale nie som si ista, ze to je vacsinovy nazor
13. sep 2011 o 10:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@bodka70 veru Bodka, svoje mile deti skor podcenujes....ale to tiez nie je dobre. pre ich sebavedomie. to robili nasi rodicia, cele detstvo sme neboli dost dobre, trpela som tym.
viem, ze ty nie si ten pripad, len som ta trosku posteklila. :sweat_smile:
13. sep 2011 o 10:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bodka70 Veru, a to neviem ani ja, či nie som prísna voči svojmu dieťaťu. Presne z tohto dôvodu aký si uviedla Ty. Proste mám skúsenosti z reálneho života s mamičkami, ktoré vychálili svoje dieťa "do neba" aká je napríklad Jessica úžasne talentovaná na tanec, že bude isto tancovať v dospelosti vo viedenskom balete a pod. A keď prišlo na vec, chúďa dievčatko zahopsalo, tak ako hopsajú všetky dievčatká keď počujú Hannah Montana. Jednoducho mne je to niekedy až trápne za druhých keď tak slepo neprimerane vychvaľujú prednosti svojich detí. (samozrejme, teraz nemyslím nikoho konkrétneho tu, ale istých ľudí čo osobne poznám)

Na druhej strane viem, že dieťaťu to isto lepšie padne čo do sebavedomia, než by malo byť stále nepochválené karhané že nie je dosť dobré...veď kto iný mi bude protežovať dieťa, ak nie ja sám? Doba je sviňa a všetci sa snažia len prepchať na "výslnie" a zabezpečiť pre svoje deti len to najlepšie. Ja s tým súhlasím (veď iné sa ani nedá), len treba strašne dávať pozor na to, aby človek ostal pri zemi a rodičovskú ctižiadosť držal na uzde.

Viem o jednom gynekológovi, ktorému jediný syn spáchal samovraždu, pretože obaja rodičia lekári ho hnali do toho aby študoval medicínu, on mal záujem o autá, techniku a podobne, nechcel študovať ale robiť remeslo. No a teraz pred rokom ako 20 ročný si vzal život, lebo neuniesol tlak rodičov, ktorí obaja v päťdesiatke ostali sami. Ale znáčajú to podivuhodne dobre. Sú úplne vrhnutí do svojej kariéry.
13. sep 2011 o 11:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@renab to je velmi zaujimave, ten rozptyl. V tej jednej alebo viacerych oblastiach by mohol vela dosiahnut, ak si vyberie spravny smer, casto prave takto nadani dosiahnu vela, lebo sa venuju len tomu jednomu a nerozptyluju ich ich dalsie zaujmy. Aj Hawking, keby neochorel, venoval by sa viac sportu a menej fyzike. A v com je syn dobry?
13. sep 2011 o 11:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@filipal moje slová. Človek tým strašne trpí, a to chcem zdôrazniť, deti už toto vedia rozoznať, tú nespravodlivosť, že urobí niečo lepšie ako kamarát, a ten je svojou matkou vychválený, vybozkávaný a odmenený, ale vlastný rodič nemihne ani okom, prípadne hodí nejakú blbú poznámku, že nebolo to zlé, ale dalo sa aj lepšie.
13. sep 2011 o 11:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maggie2 , tiež mám podobné skúsenosti, už som videla zopár takých "talentovaných" detí a z osobnej skúsenosti viem, ako lezie ostatným rodičom na nervy, keď niekto donekonečna melie, čo ten môj "Riško" či "Vanesska" v tom a v tom veku vedel. :wink:. Preto sa snažím nezaťažovať priveľmi ostatných rečami, čo moja Sonička v ktorom veku zvládla :wink: .
Akože nenarážam na baby tu v diskusii, je to diskusia o nadaných deťoch, tak je pochopiteľné, že sa tu spomenú veci, čo ktoré dieťa vie, v čom je šikovné. Len to netreba preháňať. :wink:
13. sep 2011 o 11:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@inkinka všetko toto si uvedomujem, ale pre človeka je dôležitý aj nejaký relax a nie len práca. A ja som ho k tomu neviedla, čo považujem za svoje zlyhanie. Je dobrý v matike, fyzike, chémii a informatike. A najhoršie mu dopadla pamäť na mená a číselné rady (to má asi po mne :grinning: ). A to, že sa venuje len jednému od rána do rána, to ma vôbec neteší :frowning2: .
13. sep 2011 o 11:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bodka70 @filipal a to baby si asi nepamätáte roky sedemdesiate v ČSSR. Keď dieťa je nútené písať pravou rukou, hoci všetko nasvedčuje tomu že je ľavák. Našťastie sa už vtedy našli psychológovia, ktorý z tohto omylu vyviedli učiteľku i (hrozné povedať) vlastných rodičov.
13. sep 2011 o 11:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@renab sú matematici, ktorí nedokážu spamäti spočítať jednoduché číselné operácie. Aby to mohli urobiť, musia to mať napísané na papieri, či na obrazovke pred očami
13. sep 2011 o 11:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja mozem povedat za seba, moj bol testovny presne ako 6 rocny a pocas vyse dvojhodinoveho testovania som pritomna nebola, takze ani neviem presne ako prebiehalo, co sa tyka vysledkov, psychologicka mi len naznacila okruhy/tematicke celky ktorym sa pocas testu venovali ale presnu vyslednu hodnotu IQ mi nepovedala :unamused: aj som sa jej na to pytala aj tak nepovedala, povedala len, ze odporuca zaradit do vyucovacieho programu pre MIN deti.
O vyske IQ som sa dozvedela az od ucitelky v skole.
13. sep 2011 o 11:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@maggie2 , no ja si myslím, že to nie je ani tak o chválení či nechválení detí. Napokon sebavedomie založené len na vonkajšom ohodnotení a pochvale blízkeho človeka, nemá veľmi pevné základy.
Staršia dcérka mala ako malá zdravotné problémy, chodili sme na rehabilitácie, tam sme stretávali častokrát aj veľmi ťažko postihnuté deti, s niektorými sa dcérka rada hrala a kamarátila. Tým chcem povedať, že vnímam tieto veci z oboch strán, učím to aj svoje deti. To, že život nadelí každému nejaké karty, niektoré sú lepšie, niektoré horšie... podstatné je však to, čo s nimi urobíme. Že to, že zdedíme či dostaneme do vienka nejaké schopnosti, nemá byť dôvod na povyšovanie sa nad druhými, že hrdí máme byť predovšetkým na to, čo dosiahneme vlastnou vôľou a úsilím, bez ohľadu na to, aký veľký či malý je to úspech z hľadiska spoločnosti.
13. sep 2011 o 11:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@maggie2 , ja si tie roky pamätám, napokon ročník svojho narodenia mám vo svojom nicku :wink:.
13. sep 2011 o 11:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bodka70 absolútne súhlasím. Ale realita je iná. V živote človek vždy hľadá schodnejšie cety, pretože vlastná vôľa a úsilie veľmi "bolí". Mnohí sa nechajú radi vydržiavať svojimi rodičmi, pripadne sú zvyknutí na to, že im rodičia všetko vybavia. Ale to je iná téma.
13. sep 2011 o 11:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bodka70 tvoj pohlad na vyvoj sebavedomia ma zaujal. myslis, ze kladne prijatie v rannom veku ma naozaj na sebavedomie taky maly vplyv? a co ho hlavne ovplyvnuje? puberta? prijatie skupiny rovesnikov?
13. sep 2011 o 11:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Človek si odbehne poupratovať a koľko nových príspevkov pribudlo - radosť čítať :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
Baby môže byť fakt veľký rozdiel vo výsledkoch IQ testov nameraných v detstve a v dospelosti.
V detstve, totiž s dieťaťom pracuje psychológ a ten nameria len aktuálny výkon, ktorý sa môže modifikovať rôznymi vonkajšími , či vnútornými faktormi pôsobiacich v danej chvíli na tento vzťah probanda s testujúcim.
T.j. aj vzájomné sympatie, či antipatie....ochota spolu komunikovať, zdravotný stav dieťaťa, nálada, atď. atď
Navyše rôzne kognitívne zložky v rámci individuálneho vývinu rôzne akcelerujú.
Všetko pozoruje psychológ a subjektívne vyhodnocuje.
V dospelosti je to objektívnejšie.(aj keď zdravotný stav a hodina to tiež jemne moduluje) Proste vyplní za určitý čas štandardizovaný test a výsledok sa hodí do tabuliek a porovná sa . Jeho mozogové centrá už nijak neakcelerujú, len vekom degradujú spojenia.

K môjmu synovi...sme aktívna rodina, milujem šport aj umenie.
Snažíme sa viesť naše deti k športu, prírode, vzťahu k zvieratám a sociálnym kontaktom, aj umeniu.
Rozvíjať ich komplexne.
Faktom je, že telesné predispozície našej susedky sú rozhodne lešie pre lyžiarsky zjazd ako u nášho syna, ktorý sa síce snaží, ale má okolo toho rečí ako koza bobkov . No a ja musím len konštatovať pri pohľade na nich, že je to celkom trápenie a vyhodených dosť peňazí za inštruktora :stuck_out_tongue_closed_eyes:. Ale chcem aby sa to naučil, aj keď evidentne z neho profi zjazdár nikdy nebude. Nemá k tomu vzťah, talent, telesné predispozície, ale dúfam, že aj naďalej budeme spolu chodiť lyžovať a nájde v tom pohybe rovnakú oslobodzujúcu eufóriu z chrumkavého snehu, pohybu na čerstvom vzduchu, krásnych panorám a dobrého pocitu z tela zaplaveného endorfínom a adrenalínom. V čom ho podporujeme, lebo mu to ide...je plávanie a potápanie. (pričom ja z duše plávanie nenávidím, mali sme ho povinné v rámci gympla a je to jediný šport (možno ešte s gymnastikou), z ktorého som sa všemožne snažila uliať.)

@bodka70 medzi kamošmi ani cudzími ľuďmi sa o tom nebavíme vôbec, aké je naše dieťa. Nekomentujeme ani cudzie deti.Uviedla som príklad neporozumenia, lebo ste ho chceli konkrétne.
V reáli sa zväčša vyhýbam akýmkoľvek diskusiám o nadaní, lebo väčšina laikov to vníma veľmi negatívne a vždy sa to zvrhne na lavínu predsudkov a vytýkaní, prečo vôbec pri našom synovi takéto niečo riešime.
A mne sa potom nechce vysvetlovať a presviedčať o opaku, keď sa ho to netýka.Šetrím energiou a idem relaxovať. :slight_smile:
Koho som však musela presvedčiť a dôkladne mu problematiku vysvetliť a vyvrátiť všetky predsudky a obavy bol napríklad môj manžel. Dlho sme o tom diskutovali zvažovali všemožné pre a proti.
Táto téma je super, lebo mi pomohla nájsť rôzne argumenty a skúsenosti druhých a porovnať, zvážiť vaše názory, pocity a progres a riešenia, ich následky.
13. sep 2011 o 11:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@bebel specialne ten zaver adresovany bodke sa mi velmi paci a uplne sa s nim stotoznujem :wink:
13. sep 2011 o 11:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok