Nevychované deti
Mám takmer 40 rokov, dvoch synov 8 a 11 ročných. je to náročné, jasné. ja aj môj manžel máme za sebou dosť prísnu výchovu. ja konkrétne sa doteraz zotavujem z detstva. preto nie sme schopní byť prísni a ak nám vyjde z úst nejaká kritika na synov, alebo zvýšime hlas, čakajú nás neskôr silné výčitky...snažíme sa veľa chlapcom venovať, vysvetľovať, rozprávať sa s nimi. výsledok je taký zatiaľ, že sú dosť sebavedomí až suverénni. starej škole to pripadá ale ako drzosť. sú prázdniny, tak samozrejme trávia čas u starých rodičov a tá kritika otvára staré rany a ubližuje...nechcem robiť zo seba obeť, skôr prosím o povzbudenie. robím chyby, viem o tom. veľa o tom rozmýšľam, rozprávame sa s manželom, hľadám rady na nete a pod. nech sa ale snažím akokoľvek, nedokážem byť iná. strach, že v nich niečo zlomím, a tak ich hendykepujem na celý život je príliš silný. mrzí ma ale veľmi, že v najbližšom okolí nenachádzam porozumenie, podporu, len kritiku akí sú chlapci zlí...možno Vás napadne nejaká skúsenosť, že časom sa to zlepší. akákoľvek aj slepá nádej by ma dnes upokojila. ďakujem.
@turandotta čoho sa týka kritika na chlapcov? Dnes sú skutočne deti iné, nebudú sedieť a šúchať s nohami, ale vedia si povedať svoj názor. Čo konkrétne vadí okoliu na vašich synoch?
Ak su nevychovani a zlí , ta kritika bude prichádzať na nich z okolia a ľudia im to dajú horšie pocítiť, čo ich bude hendikepovaný oveľa viac .Preto ste tu ,vy " rodičia, aby ste z nich vychovali normálnych ľudí, usmernili atď. , inak sa to len nezlepší. Dokonca môže prísť šikana , psychické problémy atď. Najvyšší čas aby ste neriešili to čo bolo, ale začali s výchovou. Držím palce.
@turandotta ja sa tiež snažím vychovávať deti tak, že sa rozprávame, vysvetľujeme. Ale akonáhle by nám začali skákať po hlave, alebo niečo vyviedli napríklad v škole, prísnosť je na mieste. Deti potrebuju mantinely, čiaru, za ktorú sa nejde.
Ak robia dobre, pochválim. Ak zle, tiež im poviem svoj názor. Snažím sa konštruktívne, bez kriku a veľkých emocii (nie vždy sa to podarí na 100%).
Dcéra už je dospela a už mi povedala, že je vďačná za to, ako sme ju vychovali.
Asi by bolo dobre aby si napísala nejaký konkrétny príklad čo sa udialo + aká bola kritika
@turandotta mozno upresni, v com konkretene sú “zlí”.
@0silvia0 hm, tazko povedat, skor to, ze su opovazlivi a povedia si svoje, vzdy je to nieco ine...dnes napr.nazvala moja mama starsieho, ze je cisty manipulator, lebo chcel ist domov a nechcel byt von. je to skor o tom, ze su viditelni...nie su ufnukani a pokorni...ale ako citam pribudajuce komentáre, je to presne o tomto...
Ty si mala prísnu výchovu a bola zlá (pre Teba a Tvoj typ osobnosti). Ako dôsledok si zrejme úplne benevolentná a deti si robia, čo chcú. Ideš od extrému k extrému.
Chyba nie je v deťoch, ani v starých rodičoch, ale v Tebe. V deťoch vidíš seba a podľa toho k nim pristupuješ, ale oni nie sú kúskom Teba, ale samostatné osobnosti a potrebujú možno ráznejší prístup.
@turandotta podľa mňa to, že dieťa nechce byť vonku a chce ísť domov je normálne. Aj to, že nie sú chalani pokorní je normálne. Pravdepodobne chcú tvoji rodičia aplikovať na tvojich deťoch výchovu, ktorú považuješ ty za nevhodnú a ktorá ani tebe nesadla. Čo to bola za výchova? Výchova k bezpodmienečnej poslušnosti? Príliš autoritatívna výchova?
@turandotta starsi syn je vzdy "vycnievajuci" kus v dave. Je vzdy stredobodom pozornosti, ma svoje nazory... Ale! Vie kedy ma skoncit a chovat sa normalne. Staci skaredy pohlad a je ticho.
K dospelakom sa vsak chova uctivo, slusne - musi. Nezniesla by som doma nejakeho "nevychovaneho haranta".
@turandotta pokoru by v sebe mal mat každý človek. Práve “veľki ľudia” sú v svojej podstate pokorní.
Vždy som deti viedla k empatii, k tomu, že áno, ja mám nejaké potreby, ale aj ini ľudia sú tu a majú potreby. Treba sa vedieť sj prispôsobiť. Špeciálne vo vzťahu staršiemu človeku, starym rodičom. Syn mal obdobie, keď mal pocit, že môže každému doma rozkazovať a presadzoval si svoje. Trvalo rok, kým sme ho z toho vyviedli, že iba on je tu a chce niečo.
@veronikaszabova Lenže byť iný, mať názor, povedať ho a na druhej strane byť slušný a poznať svoje hranice, to je práve výsledok výchovy. A dnes mnohí rodičia a teda aj deti vidia len tú prvú stranu.
Vies povedat nejaky priklad, kedy si im nastavila nejake hranice? Co sa vtedy stalo?
priklady su rozne, ono, velke problemy ani nie su, su kamaratski, oblubeni, skor k nim ostatne deti vzhliadaju, obaja su vyborni ziaci a velmi sikovni a mudri...skor je to o tej odvahe, nestava sa nam, zeby sa extremne hanbili alebo tak...su zvyknuti vyjadrit nazor a povedia, co si myslia...ako ostatne su to take bezne veci, ze sa hadaju, klbcia, odpapuluju...to zas nie sme benevolentni a máme pravidla...ale velmi velmi pekne dakujem za vsetky reakcie, presne oni su odpovedou na to, co som vlastne potrebovala pocut...az ked clovek padne uplne na hubu, je schopni pochopit aj tich, ktori nie su dokonali a vidiet v nich cloveka...kritika je oblubene povolanie🙂
skor ma este napada podotazka. ake je konkretny ciel toho, ze sa dieta prisposobi spolocnosti, podda sa, nauci sa pretvarovat a prestane byt sam sebou, zapadne do rady? najde v tom stastie a spokojnost?
Uprimne povedane, znie to tak, ze to robite celkom dobre...
@turandotta ja sa riadim tym, ze deti treba lubit, ale je potrebne ich aj vychovavat. Nie je zle, ked detom zakazes, prikazes, vysvetlis, nedovolis, aj obcas "capnes", pretoze laska znamena, ze ich aj spravne vychovas. Raz ti za to budu vdacne. Ja sa snazim, aby moje deti vedeli, ze tu som/sme pre ne, rovnako verim, ze tu istu oporu raz najdeme v nich. Davame im vela casu(vylety, spolocne aktivity, spolocne stolovanie...), ale zaroven ich ucim, ze ak nieco chcu, tak musia vediet pockat(kym napr.navarim,urobim nejaku pracu). Takto uz aj takmer 4-rocna vie, ze ked chce ist von, musi si ulozit to, co povytahovala, kym sa hrala(aj ked obcas su este na zaciatku "vylevy"). Starsi uz pomoze so vsetkym. Zaroven si tiez vedia povedat obaja svoj nazor, a u dcery vidim, ze je odvaznejsia. Byvala casto chora(nemocnice), tak sme sa viac u nej od mala snazili "navodit" pokojnu atmosferu, a teda rozdiel je citelny. Syn je prisposobivejsi, dcera si rada vydupava, co chce. Takze je dobre deti nezatahovat do nasich "slabosti" z detstva, alebo tazkosti riesit prilisnym dovolovanim(lebo co ak im ublizim, budu chore, a pod.), netreba sa tohto bat. Ak sama citis pochybnosti vo vychove, tak zmen to, co sa ti nezda- pomaly, postupne, aby si neurobila pravy opak.
To co sa pýtaš ako podotazku, o tom hovorí Jordan Peterson v knihe 12 rules for life. Je to asi nejaká ľudská potreba mať uznanie v spoločnosti... V podstate každý si ho nájde v nejakej svojej skupinke podľa mňa
@bluka2
@matkamirko Dakujem za krasnu a pozbudzujucu odpoved🙂 vezmem si ju k srdcu a jasne, na vychove pracujem a vyvijam sa s nou, aj toto je skusenost🙂
@turandotta citam tvoje vysvetlenie, a myslim, ze robis veci spravne. Nezda sa mi, ze by si vychovavala zle. Robim to podobne, no niektorym ludom, sa napr.nasa Ela zda "ukricana". Len ona je taka spontannejsia, rada krici, nahlas sa smeje, vela rozprava, je prilis emotivna, vsade tancuje, lezie. A tiez teda vybocuje z davu. Syn je viac opatrny v prejavoch, a je teda tichsi. Castokrat je to aj povahou deti, ake su.
@turandotta možno nie je problém, že si deti povedia svoj názor, ale to, ako ho povedia...
@turandotta
Prispôsobí spoločnosti v akom zmysle?
@matkamirko Dakujem❤
@turandotta tvoja podotázka je celkom zaujímavá, ale nemusí sa dieťa prispôsobiť spoločnosti ani sa pretvarovať. Môže si nájsť svoju osobnú realizáciu, niekde, kde je mimo spoločnosti... ale na to, aby zistil, či chce byť súčasťou spoločenského kolosu musí si niečo v tej spoločnosti odžiť, spoznať ju ... moja sestra tak odmietla byť súčasťou konzumu, odmietla zapadnúť do väčšiny, tak odišla mimo mesta, na lazy, žije si tam svojim životom s rodinou....
Inak ja mám veľmi sebavedomé deti obe (16 a 18 rokov), ja som takto nebola nikdy sebavedomá ako sú oni. Tiež ma na výchove mojich rodičov isté veci štvali, tak som ich jednoducho neaplikovala do výchovy mojich detí. Tiež ma štvalo, že ako deti sme boli vtedy dobré deti, keď sme poslúchali a robili to, čo sa od nás chce. Ale takto sa vtedy vychovávala väčšina detí. Ja som na deti bola dosť prísna, ale dávala som im veľa priestoru na vyjadrenie, nikdy som nebola nekompromisná.
@danik1505 ano, presne si to vystihla, ano, presne toto ma trapi, obaja su o dost vyssi ako priemer a maju aj dost zvucne hlasy, posobia tak cca o 2roky starsi ako su navyse a moze byt, ze im aj tieto veci dost dochadzaju...toto casto s nimi riesim, aby sa nikdy nepovysovali a vysledky su, to sa tesim. maju krasny vztah k prirode, k zvieratam, ucim ich altruizmu a pod...ale teda vedia byt riadne viditelni a vedia sa certit...jasne, prekrocia hranice a my to riesime...ide skor o to, ze stari rodicia, ktori su s nimi velmi malo su z toho nestastni...no nic...konkretne veci a konkretne riesenia🙂 dnes si ideme po nich, mame temy na rozhovor🙂
@0silvia0 dakujem krasne❤
@turandotta ak maju problem iba stari rodicia, ktory boli zvyknuti na prisnu vychovu,tak by som mozno neriesila. Moj otec si tiez mysli,ze deti budu sediet ticho a hotovo....uz to nie je ako ekdysi,ked deti ticho sedeli napr. na navsteve a nesmeli ani muknut....co je aj dobre,lebo slepa poslusnost tiez nie je dobra...
@mila23 ano, je to tak, musim prijat, ze ja som bola zle dieta, posadnute diablom, moje deti nemozu byt predsa ine🙂
@turandotta hmm, tak ked niekto ocakava,ze deti budu ticho sediet na mieste a hrat sa 3-4 hodiny alebo si kreslit...no, aj take deti su
ja mam doma tiez 2 naspidovane vevericky,co maju v zadku duracelky....tych je problem unavit, takze musia tu energiu niekde vybit.
Ak je to vo vasich financnych moznostiach - skusila by som detom vybavit tabor - ci uz denny alebo pobytovy a nech su u starych rodicov iba par dni.....bude to lespie pre obe strany.....
@turandotta a aká si bola ty ako dieťa? čo bolo vyčítané tebe?
Žiadny extrém nie je dobrý. Ak je kritika z rôznych strán tak je asi na mieste.