Rada ohľadom matematiky prváka
Dobrý den,prosím vás o radu týkajúcu sa mojej dcéry prváčky.Ako isto viete,tento rok je veľmi náročný, pre všetkých.Mám problem s dcérkou,ktorá dostáva horšie známky z matematiky.Problém podľa mňa,ale nespočíva v mojéj dcére,ale v spôsobe, akým im učiteľka dáva päťminútovky.Dáva im príklady typu 19-7+5=alebo18-12+4=
Ide ale o to, že malá to vypočítať dokáže bez problémov,ak to ma napísané na papieri,učiteľka to od detí chce z hlavičky,aby na papier písali iba výsledky,co je podľa mňa cez čiaru.Opravte ma ak sa mýlim.Otatné deti, čo poznám takéto príklady v prvom ročníku vôbec neriešia z hlavy.Prosím o radu.
@dandrum Tak to skuste nejako riesit. Ved naco je taka vyuka, ktora akurat ukazuje vacsine ziakom aky su neschopni. To ich len odradi a znechuti, chudakov.
Ak su tieto 5minutovky iba jedinny problem, tak to by sa mohlo dat vyriesit, ze by s tym prestala. Ale ak je tam viac problemov, tak neviem ci dokazete pohnut s celou ucitelkou alebo len pretrpis a pockas si na ucitelku v 2. rocniku... dcere zatial vysvetli, aby si z tych zlych znamok z 5 minutoviek nerobila tazku hlavu, ze ma este cas sa take priklady naucit neskor. Ze jej to pojde urcite lepsie vo vyzsich rocnikoch.
Môj je prvák a taketo príklady rátajú
@viestta Joj, ale tu nejde o to, aby to dieta vedelo, tu ide o to, aby dostalo dobre znamky. A uplne najlepsie o zrusenie tohto, aby tie znamky mohla ziskat lahsie.
@dskjhfdlkdjhl lebo ty si na tej hodine bola??? poznáš ma???? poznáš moju dcéru??? poznáš učiteľku???? co si to dovoluješ ma tu diskreditovať???? Ja už mam predstavu o tvojej osobe a toto bol posledný príspevok k tvojej osobe.
Ja mám tretiaka, v matike je taky skor priemer. Ale este si obcas pomaha prstami. Teraz pomalicky na nom zacinam vidiet, ze si to uz vie ratat v hlave. Ale taketo priklady v prvej triede neriesili. Podla mna je to velmi narocne na prvakov.
@dandrum nauc sa citat s porozumenim, budes sa menej urazat a budes mat krajsi zivot. Ja som Ti uz na prvej strane poradila ako tento "problem" vyriesit, ale o take rady Ty evidentne nestojis. Chcel si citat len to, ze ucitelka to robi zle, ine nazory Ta evidentne rozculuju.
@dskjhfdlkdjhl dostanem trojku z písomky. Čo to znamená ? Len toľko, že v tom konkrétnom momente som z tých konkrétnych zadaných úloh vypočítala správne x %. A z takýchto úlomkov sa na vysvedčení vyčaruje jedno číslo, ktoré opisuje čo ? No ja teda neviem. Zato zo slovného hodnotenia viem presne, kde dieťa bolo a kam a posunulo, ktoré témy mu idú excelentne a v ktorých má naopak ešte rezervy. Slovné hodnotenie povzbudí, pochváli ale aj presne popíše, čo žiakovi nejde.
To je ako hodnotiť moje varenie. Varím veľmi dobre. No kysnuté koláče nie sú mojou silnou stránkou, to je tak na dostatočnú. Takže som priemerná kuchárka. No nie som. Som podpriemerná cukrárka.
@behulka Pozri, ja netvrdim, ze znamky su jedine vhodne hodnotenie, ale hovorim, ze znamky nie su pricina stresu, pricina stresu su zvycajne rodicia, ktori chcu vidiet jednicky. Ked by bolo slovne hodnotenie, tak by som ocakavala, ze to nebude len pozitivne slohove cvicenie a budu tam aj nejake negativa a zase sa najdu rodicia (a budu to pravdepodobne ti isti, ktori stresuju znamkami), ktorym sa nebude pacit, ze tam nieco negativne ta zla ucitelka o ich potomkovi napisala. Takze nemyslim si, ze riesenie je v zmene sposobu hodnotenia, ale v jeho chapani (toho hodnotenia).
@behulka Slovné hodnotenie sú prázdne drísty, ktoré môžu vyhovovať akurát slabým žiakom a ich rodičom. Navyše k ničomu nemotivujú, len utvrdzujú deti v tom, že stačí byť priemerným a nejako už bude a preliezať z ročníka do ročníka. Podporujú priemernosť a falošnú rovnakosť, hoci práve proti tej sa navonok bojuje. Veď žiadame individuálny prístup a rešpektovanie osobitosti dieťaťa.
Známky a percentá majú výpovednú hodnotu, lebo z nich sa človek dozvie, že dieťa ovláda učivo napr. na 80 % a s tým sa dá ďalej pracovať.
Problémom našich škôl nie sú známky, ale neschopnosť rodičov priznať sa a povedať aj svojmu dieťaťu, že mu niečo nejde, že nie je dokonalé. To sa proste pri dnešných princeznách a pokladoch nenosí. Proste rodič (a následne aj dieťa) je presvedčený, že jeho dieťa je výnimočné šikovné a zrazu v škole narazí na realitu a dieťaťu niečo nejde. Namiesto driny a drilu rodič žiada zrušiť známky a chce sa hlúpo tváriť, že všetky deti sú šikovné. Ale oni rovnaké nie sú - sú proste aj také deti, ktorým to páli pomalšie a niektorým to nepáli vôbec.
@heleninamama veľmi pekne výstižne napísané
Ja neviem. Znamkovanie je subjektívne, častokrát. Nakoľko je rozdiel byť horší 1-tkar ako lepší 2-kar. Percentá sú už o inom.
@hipuska tak ked je jasne stanovene bodovanie pisomky a stupnica, tak tam nema co byt subjektivne a je to porovnatelne s percenatmi, aj ked teda tie percenta maju jemnejsie delenie.
@heleninamama toto je presne to, co ja pisem-pokial by to slovne hodnotenie malo byt poriadne, teda aj s poukazanim na negativne veci, tak by zrovna ti isti rodicia protestovali, ale zjavne to slovne hodnotenie je len take chlacholenie, a to vyhovuje.
@heleninamama ale ono všetky detí sú šikovné a výnimočné 😉 každé na niečo iné. Problém je, ak sa zameriava len na to, čo deťom nejde a drilujú sa a drilujú namiesto toho, aby rástli a podporovali sa v tom, čo im ide. Takýmto prístupom sa im škola znechutí a ich potenciál ostáva nevyužitý.
@behulka tak ak dietatu nejde napr. matika, tak by malo prijat to, ze v tomto nikdy nebude mat jednotku a nech sa venuje tomu, v com je dobre. Ale to by nemohlo mat tlaky od rodicov, ze aj z tej matiky by malo mat jednotku. Takze opat, chyba nie je v hodnoteni, ale v prijati reality a ta casto byva uplne ina ako si rodicia myslia a zelaju.
@hipuska Výsledky testov a písomky sú určite objejtivnejšie ako vágne slová a každá známka sa dá prepočítať na %.
Aj rodič, ktorý má 2 a viac detí a objektívne ich zhodnotí, vie zistiť, že jedno z nich je šikovnejšie ako súrodenci. Nie je to len o pamäti, ale aj o rýchlosti reakcií, schopnosti vidieť v učive súvislosti, analyzovať, triediť a ukladať si poznatky v pamäti, pýtať sa... Ja mám napr. veľmi šikovnú prvorodenú dcéru a stredný syn je v porovnaní s ňou slabší, najmä v jazykoch. Nemám ho preto menej rada, ani to nejako neriešim, je to proste fakt - vidím to ja, on, aj učiteľka, ktorá dcéru zažila. Musí sa učiť oveľa viac ako sestra a aj tak sa občas nezadarí...
@katkamatka7 ja nie, ja používam prsty doteraz 😉 a nehanbím sa za to, pri malej násobilke si niektoré výsledky nepamätám a dopočítavam ich.
Dif. počet, integrály aj viacrozmerné som mala veľmi rada 😀
Neviem ako teraz ale mavali taleto ulohy nasi pocas online hodiny. Ale ratali s prstekami. 6+2-5+3-1 atd ale vswrko sucty len do 10.
Ci to robia teraz nad 10 neviem.
@behulka Chápem o čom aj prečo píšeš 😉
prekrvenie oboch hemisfér pri spojení pohybového úkonu a abstraktnej predstavy. Oproti vytváraniu vychodených dráh pri tisicnásobnom opakovaní jedného pamäťového vkladu.
Číslo vytvorí prvý dojem. Automaticky odstupnicuje povolenú škálu na priamke, ale len v bodoch. Slovné hodnotenie umožňuje vytvoriť okrem osi x aj os y. Žiadne z nich nevyjadruje aj údaj o osi z. Teda to, ako sa uplatní s predpokladom bodu na osi x, či slovami na osi y.
Nezijem na SK, ale v prvom rocniku su taketo poziadavky na dieta prehnane a my sme to tak nemali. Tu by to ani nepreslo podla mna. Je to zbytocny teror na deti. Pamatove pocitanie zacalo az v druhom rocniku. Jedine co bolo zakazane v prvom bolo pouzivat prsteky (co mi tiez prislo divne, ale ok).
Co sa tyka znamok ako hodnotenie deti. Niekto tu pisal, ze by sa rodicia nemali velmi stresovat atd. ze je to len znamka.
Tak ja si myslim, ze taka znamka a vysvedcenie moze do znacnej miery ovplyvnit zivot dietata. Prijatie na skoly, vobec motivaciu dietata dalej sa vzdelavat a tym padom dostat moznost lepsieho zivota.
Mne zalezi na vysvedceni mojho dietata aj mojmu muzovi, tak ako na tom zalezalo nasim rodicom. Aj vdaka tomu sme momentalne s muzom tam kde sme. Vzdelanie.
Autora chapem, ze sleduje vyucovacie praktiky ucitela a angazuje sa. Minimalne nie je absentujuci rodic.
@dandrum čítam diskusiu a premýšľam, či by som si našla k matematike cestu, keby niekto v prvom ročníku takto na mňa tlačil. Neviem rýchlo vypočítať jednoduché aritmetické príklady z hlavy ak nevidím pred sebou príklad. Nikdy som to nevedela. Na druhej strane som milovala parciálne derivácie alebo komplexné čísla. Mám technické vzdelanie a pracujem v odbore. A aj keď stále tvrdím, že niektoré veci musia deti vedieť spamäti aj o polnoci, prváčikom by sa nemala znechucovať krása matematiky nástojením na rýchlosti výpočtov z hlavy. Dôležité je, že chápu princíp počítania, rýchlosť príde s cvikom.
Áno, práve za predpokladu definície komplexných čísiel sú dostupné riešenia a hneď niekoľko aj v príkladoch, kde sa neprekročí hranica oboru prirodzených kladných celých čísel (Známky 1-5) a výsledok je bez riešenia, lebo za daných podmienok neexistuje.
Počítanie na prstoch je pre mňa zvyk, od ktorého ma síce odhovárali, no umožňuje hlavu prekrviť, uvažovať, rozmýšľať, hľadať riešenia, logicky myslieť aj uvažovať. Tréningom sa počítanie na prstoch môže rozvinúť do schopnosti počítania niekoľko ciferných čísel, využívania aritmetických operácií, vyjadriť postupnosť, deriváciou odvodiť obsah. Kresliť vo vzduchu, vyjadriť klesajúcu či stúpajúcu sínusoidu. Prečo v škole ponižujú činnosť rúk?
Náš mozog dokáže viac rozvinúť svoje skryté danosti pri podpore, povzbudení, príjemných emocionálnych stavoch.
Môžem poprosiť pani učiteľky, aj maminy, o vysvetlenie či uvedenie príkladov, kedy je horšia známka alebo horšie slovné hodnotenie, porovnávanie, možnosťou na zlepšenie, či podporu? Kedy platí, že pod tlakom, v strese je dieťa vedené ku učeniu sa a kedy ku trápeniu, rezignácii, nezáujmu? Pre ten prvý ročník, ktorý formuje mladého človeka po celé nasledujúce roky. Ďakujem vopred, aj za názory za aj proti.
Som vystudovany pedagog. Hoci mam zameranie na druhy stupen, pedagogicky zaklad je rovnaky, tak myslim, ze sa mozem k tejto teme vyjadrit. Davat detom ulohy, ktore mozu presahovat ich zrucnosti a schopnosti je OK, pani ucitelka tak zisti, ktore deti su v danej oblasti nadanejsie, maju lepsie predpoklady pre zvladnutie danej problematiky. Niektore deti to vitaju a je to pre nich motivacne. To su prave tie, ktore maju pre danu oblast talent a tiez aj dostatocne vyvinutu nervovu sustavu, aby dane zadania zvladli (specialne u malych prvacikov, kde rozvoj mozgu napr. 6 a 7rocneho dietata moze byt markantny). Tieto deti rychlo pocitia, ze su v danej oblasti sikovnejsie (napr. v pocitani), lepsie im to pali, su pohotovejsie ako ine deti a preto im aj 5-minutovka s hodnotenim vykonu (znamkou) nerobi velky problem. Avsak su deti, ktore potrebuju svoj cas, ich predstavivost/popripade centrum abstraktneho uvazovania nie je este dostatocne vyzrete, potrebuju viacej opakovania, precvicovania ako ich spoluziaci patriaci do prvej skupiny. Detom z druhej skupiny moze “znamkovana” 5-minutovka, ktora je do vyucujuceho procesu zaradena priliz skoro (ked si este danu problematiku dostocne neosvojili) sposobit stres, ktory moze viest k rezignacii, nezaujmu o danu oblast (v ktorej by za inych okolnosti mohli najst zalubenie), no co je este horsie, moze im to velmi negativne nastavit sposob, akym budu na podobnu zatazovu situaciu - t.j. pisomne testovanie - reagovat aj v buducnosti. Treba si uvedomit, ze pre prvacika je pisomne testovanie s hodnotenim vykonu, 5-minutovka a ine formy testovania vykonu vacsinou ich prvou skusenostou a podla toho co pri tomto ukone pocituju, formuje sa aj ich dalsie nastavenie co sa tyka reakcii na podobne situacie. Pani ucitelky/ucitelia neucia deti len citat, pisat, pocitat, ale aj fungovat v realnom svete. Ak ma dieta uz v prvej triede strach z pisomky, testu, 5-minutovky, nie je to v poriadku. Testy do zivota patria, neda sa im vyhnut, ale nemaju pre deti uz vopred predstavovat nejakeho bubaka a nedajboze spustat nevhodne psychicke a fyziologicke procesy ako bolest bruska, flaky po tvari, spotene rucky...a to este ani nebol zadany prvy priklad. Ked je dieta v takomto rozpolozeni, moze sa stat, ze dokonca aj veci ktore zvlada v domacom prostredi - pocas testu nezvladne. Ak su 5-minutovky a ine formy testovania vykonu (znamkovane) zaradene do vyucovania prveho stupna, maju sluzit hlavne k ziskaniu pozitivneho vztahu k testovaniu ako takemu. To sa da jedine vtedy, ak je pani ucitelka presvedcena, ze deti uz danu problematiku velmi dobre ovladaju (lavou zadnou), pre deti je vysledkom testu pozitivna skusenost, pochvala od rodica, vnutorne uspokojenie a tym padom k testovaniu ziskavaju podstatne kladnejsi vztah aj do buducna.
Deti, ktore nastupia do skoly nie su rovnako stare, nemaju rovnake talenty a zaluby, rovnake predpoklady pre zvladanie skolskych zadani, rovnako vyvinute centra nervovej sustavy, rovnako vyvinutu grafomotoriku, atd. To je samozrejme na tom to pekne a je to vyzva aj pre ucitela. Deti maju prirodzeny hlad po uceni sa novych veci, tesia sa, ked napreduju, ked sa zdokonaluju. Od malinka sa rozvijaju hlavne pri hre. Je to ich najprirodzenejsi sposob ucenia sa, ziskavania vedomosti a zrucnosti. Deti sa pri hre ucia a ani nevedia ako.🙂 Hlavne do 10-12 roku je hra pre deti najvhodnejsim sposobom naberania vedomosti, zrucnosti a schopnosti. Preco je tomu tak? Ked sa deti hraju, nie su v strese. V strese sa mozgove drahy prerusuju, aktivuju sa hlavne centra, ktore zodpovedaju za utok/utek (clovek napr. vyvinie velku silu, zabehne rychlejsie ako inokedy, aj dospely clovek moze v strese napr. zabudnut ako sa vola alebo ma napr. zavolat zachranku, avsak v strese jednoducho nemoze prist na cislo, hoci za normalnych okolnosti nema problem).
Deti by sa mali ucit a precvicovat ucivo hlavne formou hry, mali by byt v prostredi, v ktorom sa citia bezpecne, ktore je motivujuce a doverovat svojej pani ucitelke. Zaradovat do vyucovacieho procesu aktivity, ktore mozu byt pre deti stresujuce, ponizujuce (ako napriklad to, ze deti, ktore nevypocitaju priklad, si nemozu sadnut) nie je spravne a ucitelia by mali popremyslat este vopred, ci je dana aktivita vhodna nie len z pohladu precvicovania uciva ale aj psychologickeho formovania osobnosti dietata.
Co sa tyka prveho prispevku, v pripade, ze je v triede este vela deti, ktore retazove scitavanie, odcitavanie viacerych cisel nezvladaju bez zapisu na papier, nie je vhodne ich takto testovat formou 5-minutovky. Treba vymysliet rozne formy hier ako tuto temu u deti upevnit, dostatocne precvicit a 5-minutovky zadavat az ked uz deti danu problematiku ovladaju. Testy maju byt len ukazovatelom pre pani ucitelku, ze deti uz danu latku vedia a moze teda postupit v ucive dalej. Pre deti to moze predstavovat pozitivny zazitok z testovania, ktory ich ma upevnit v tom, ze su sikovne, ucivo zvladaju a do skoly sa tesia.
Za mna osobne, znamkovanie vykonu na prvy stupen vobec nepatri.

@behulka jo, tak teda ja mam 50 rokov a znamky sme v prvej triede mali, aj na vysvedceni a teda nevidim dovod na neznamkovanie. Potom zrazu v druhej triede je uz povolene znamkovat?