Rozhodovanie medzi školami
Ahojte, syna vzali na dve výberové školy. Na jednej učia hejneho metódou a písanie comenius scriptom namiesto klasického písaného písma plus škola je aj vo vyšších stupňoch a na gymnáziu kvalitnejšia. Na druhej je klasika, ale chodí tam väčšina rodinných kamarátov aj rodiny. Je tam aj taká komornejsia atmosféra ale druhý stupeň a gymnázium je slabšej úrovne a na prvom stupni vraj dosť tlačia na decká a aj úloh majú viac. V tej prvej škole ani neznamkuju a v prvej triede úlohy ani nebývajú.
Pôvodne sme chceli prvú školu, ale teraz váham ci je hejneho metóda a tlačené písmo vhodné pre môjho syna. Je dosť inteligentný a taky ten študijný typ. Ci to nebude na neho aj také slabé. Teraz ho tu nevelebim, len som v skratke napísala, že on s učením problém nemá a s vysokou pravdepodobnosťou ani mat nebude (objektívne hodnotenie psychológov aj pedagógov v škôlke).
Mate niekto nejaké odporúčania co sa týka spôsobu výučby, alebo hocijaký podnet? Učiteľky mu vychádzajú v oboch školách veľmi dobré.
Ďakujem
@btsan Ak si pozriete ŠVP, obsahové a výkonové štandardy, nenájdete tam nič o tom, že dieťa má rýchlo sypať násobilku, vyrátať x desiatok stĺpčekových príkladov, vyplniť všetky strany v prac. zošite a byť nad 80% úspešné v monitore. Nájdete tam všetko to, čo si Hejného metóda dáva za cieľ - základné poznatky, orientáciu, schopnosť riešiť, porozumieť, osvojiť si, atď. Ak sa nad tým zamyslíte, zistíte, že všetky tie "povinnosti", na ktorých klasická výučba matiky bazírovala, nemajú v ŠVP vlastne oporu. Ani domáce úlohy nie sú povinnosťou, stačí ich nedávať a nebudú sa rodičia, susedia a tety z tretieho kolena trápiť nad niečím, čo ich nemusí ani zaujímať.
@hanika7 Chápem, že táto voľnosť v ŠVP a napr. aj aktuálne pozastavenie Monitoru 5 krásne nahráva nekontrolovanému experimentovaniu, to sa potom krásne vyučujú už mnohokrát spomenuté myšky, mačky a staršie deti vyučujú pokročilé novotvary ako napr. "kork". Verte mi, že je až do plaču, keď sa dieťa spýta, či aj na iných školách sa rovesníci učia slovko "kork" ktoré v tomto HM mikrovesmíre zmanená krok dozadu. Aký má toto zmysel v globalizovanom prostredí, do ktorého sú deti pripravované napr. aj výučbou angličtiny? Ako sa to slovo do angličtiny vôbec prekladá? Kto vôbec na celej zemeguli okrem ČR je s týmto kompatibilný?
@hanika7 jasne, ze udava, nie v kazdom predmete striktne, ale napriklad taka geografia - je presne dane, ze v 6.rocniku sa uci Afrika a Azia, v 7.Europa, v 8. Slovensko. To iste matematika - uplne presne dane, co kedy v ktorom rocniku. Este nie vsetky skoly a nie vsetky rocniky idu podla noveho SVP, ktory udava len standardy a len v cykloch, ale to uz pisem aj vyssie..
@btsan Znovu tie zvieratá, radšej sa asi zamestnaj na farme. Tu len trepeš dve na tri a vymýšľaš si úplné nezmysly. S takýmto človekom, žiaľ, nemá moc zmysel debatovať. Tvoje odpovede sú ako generátor náhodne skombinovaných kľúčových slov. To nie je argumentácia racionálne uvažujúceho človeka. Presne takto fungujú dezoláti na FB, chrlia nezmysly v snahe zamestnať ostatných zbytočným vysvetľovaním.
@hanika7 V analýze príspevku z diskusie môžeme identifikovať niekoľko kľúčových prvkov, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť povahu a účel tohto príspevku.
1. Argumentačná štruktúra
Príspevok je silne kritický a emotívny, čo znižuje jeho racionálnu hodnotu. Autor sa uchyľuje k osobným útokom a zhadzovaniu oponenta namiesto konštruktívnej argumentácie.
2. Ad hominem útok
„radšej sa asi zamestnaj na farme“: Toto je priamy osobný útok, ktorý má za cieľ znehodnotiť oponenta a odviesť pozornosť od samotnej témy.
„tu len trepeš dve na tri a vymýšľaš si úplné nezmysly“: Ďalší osobný útok, ktorý má za cieľ znehodnotiť oponentove argumenty bez ich konkrétnej analýzy.
3. Nedostatok konkrétnych protiargumentov
Príspevok neobsahuje konkrétne argumenty proti diskutovanej metóde vyučovania. Kritika je všeobecná a emotívna, bez uvedenia konkrétnych faktov alebo logických úvah.
4. Diskreditácia pomocou stereotypov
„generátor náhodne skombinovaných kľúčových slov“ a „dezoláti na FB“: Tieto vyjadrenia majú za cieľ diskreditovať oponenta tým, že ho prirovnávajú k stereotypným obrazom ľudí, ktorí šíria nezmysly na sociálnych sieťach.
5. Logické klamy
Ad hominem: Útok na osobu namiesto riešenia samotného argumentu.
Slippery slope: Implicitné naznačenie, že oponentove metódy vedú k chaosu bez logickej súvislosti.
6. Tón a štýl
Príspevok je napísaný v agresívnom a pohŕdavom tóne, čo môže mať za cieľ vyvolať emocionálnu reakciu a oslabiť oponentovu pozíciu bez racionálnej argumentácie.
Záver
Celková analýza príspevku ukazuje, že ide o emocionálne nabitý a racionálne slabý príspevok, ktorý sa viac zameriava na diskreditáciu osoby než na konštruktívnu kritiku diskutovanej vyučovacej metódy. Takéto príspevky neprispievajú k rozumnej a vecnej diskusii, ale skôr polarizujú diskusiu a znižujú jej kvalitu.
U nás na ZŠ sa obidve dcéry učili matematiku Hejneho metódou. Staršia dcéra už prešla na osemročné gymnázium. Chvíľu si zvykala, ale v pohode. Takisto prijímačky spravila bez doučovania, takže až taká hrozná zasa tá metóda asi nebude 😉. Ja by som vyberala školu, ktorá je lepšia pre budúci život, uplatnenie. Aj keď bude len prvák. Kamarátov si nájde určite.
@btsan Super, skopírovali ste kapitolu z príručky. Jasné, že mám voči vám pohŕdavý tón, lebo toto je až komický spôsob hejtu, čo ste tu k HM spustili a točíte dokolečka tie isté "floskuly". Bez toho, aby ste reálne metódu poznali, chápali, mali odskúšanú. Baviť sa s protistranou, ktorá nemá dostatok vedomostí o predmetnej téme, je dosť odveci.
@btsan Odskúšanú ju možno máte, ale pochopenú a zvedomenú zjavne nie. Ináč by ste netvrdili veci, ktoré tvrdíte. Neútočím na vás, iba váš spôsob vedenia komunikácie som k niečomu prirovnala. Pohŕdavý tón ochotne priznávam, lebo vaša nevedomosť a zároveň zanovitosť mi pripadá komická.
@hanika7 A zas tu máme 2 znevažujúce úsudky. Na nevedomosť neviem, čo už povedať 😉 a pozastavím sa pri poetickejšom podstatnom mene: "zanovitosť". Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka toto vyjadruje:
"zanovitý príd. tvrdohlavý, zaťatý, vzdorovitý; svedčiaci o tvrdohlavosti: z-é dieťa; z. pohľad"
Toto určite neopisuje moju pozíciu v tejto debate. Možno som len vytrvalejší a argumentačne podkutejší. Čo asi nie je úplne zvykom v týchto debatách. Zvyčajne vedia rodičov poukazujúcich na problém protagonisti odbiť napr. vhodným onálepkovaním ("pochybovači"), či posadením "komitétu" do zadnej lavice prvej triedy, vysmiať ich, že sú nekompetentnejší ako och 6-ročné deti a ešte sa s tým aj pochváliť, ako tu, od času 47:00: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1107/2299451
@hanika7 Ďakujem Vám za debatku, ohromujúcim spôsobom ste mi otvorili dvere aj všetky okná do reálneho spoznávania princípov a osnôv metódy. Už začínam tušiť, prečo viazne expanzia spomínaná ešte pred mnohými rokmi: "Záujem o túto metódu mali v Taliansku, Grécku, vo Fínsku, Švédsku, v Poľsku aj v Kanade." V týchto krajinách to asi z originál českých nepreložených príručiek a učebníc "nedali" a obzory ani matematické, ani jazykové si tým pádom žiaľ, či našťastie, nerozšírili.
Vzdialenosť, kamaráti (v tej výberovej by aspoň niekoho poznal), školné?
Ešte dáke faktory pri rozhodovaní?
@btsan máš pravdu, môže sa to tak brať. Ale zase, robiť z toho najdôležitejšie kritérium výberu školy, to je za mňa mimo. Aj keď teda, ja som v tomto celkovo úplne mimo, to uznávam. 😅 Ja nepovažujem školu celkovo za vhodné prostredie na vzdelávanie.