V akom veku poslať dieťa samé na nákup?

Ja som s dcérou cvičila chodiť na nákup od 6 rokov takým spôsobom: šla som s ňou do miestneho obchodu dala korunky povedala čo má kúpiť a čakala ju pri pokladniach...predavačky už nás poznali...v lete chodila sama na nanuky v rámci chatovej osady a teraz mesiac pred dovŕšením 8 r. bola prvýkrát celkom sama v obchode kúpiť mlieko...ale je pravda že obchod nemáme cez cestu ale priamo na sídlisku.

Od prvej triedy si chodila kúpiť napr desiatu sem-tam, alebo isli s otcom autom, on ju počkal pred obchodom a kúpila co si vymysleli.
Od 4.rocnika uz chodi sama kade tade, nakupy len také, co ona chce z vreckového alebo nejakú jednu vec jej dam vybaviť. Tento rok uz vsetko rieši sama, aj cesty autobusom, skolu, kruzky... S kamoškami skocia do obchodu, cukrárne, kam chcu v meste a ide domov. Smeti vynasam väčšinou ja, ale tak ak jek strcim sacok donruky vyhodí to od kedy to "zdvihne" 😁 to ani neriesim. Ale tak my mame tie "domove" kose pri bránicke, cize len jej poviem zlty/hnedy/... A ona to tam nahadze 😁

U nás tiež od 6 do obchodu. Dvakrát cez hlavnú cestu - dedina. Samy do školy, zo školy autobusom. Hneď od prvého ročníka. Mladší je teraz stvrtak, zmenili sme ZS tak chodí do inej mestskej časti. Z krúžku z mesta ide do školy busom. A zajtra prvýkrat zo školy busom na sídlisko ku starkej. Veľmi sa z toho teší že je samostatný.

Presne aj kvoli tomuto sme nekupili dom v novej casti mesta odrezanej od vsetkeho, kde su zatial len domy a najblizsi obchod obrovsky Kaufland. Tam by som dieta na 1. nakup neposlala. Da sa zacat vselijako. Napr. najpr pockat pred obchodom, nech dieta samo nakupi, neskor pozerat cez okno ci nema s niecim problem vonku. Mne zvykla dat moja mama svoju penazenku ked sme boli spolu, aby som sa jej nebala :D Ked mi neter (11) venčí dceru (1,5) vonku za bytovkou na parkovisku, vzdy mam otvorene okno, aby mohla zakricat keby nieco...
Ked som bola u jednej kamosky 1. krat na navsteve, jej dve skolkarky sa predbiehali ktora pojde kupit chlieb. Byvaju sice v meste, ale pekaren maju blizko. Predavacka ich rodinu pozna.

4rocnemu som dala 2 eura, ze nech ide kúpiť 2 mlieka, stala som 10m pred obchodom s kocikom. Kvoli 2 mliekam teperit kociar dnu da mi nechcelo cez schodik. Ale vysla s nim teta predavacka von, asi pre istotu. 🙂

Moja dcérka má 6 rokov a chodí sama do potravín, ktoré máme kúsok od nás...Prvý krát keď išla, kúpila zopár rožkov a donutku, tak ako sme sa dohodli, mala svoju malú peňaženku, kde som jej dala 3 eurá v drobných, keď prišla domov mala nákup ale aj peniaze priniesla všetky domov....Nezdalo sa mi to a išla som to preveriť, predavačka povedala, že pri platení jej dala 20 centov a keď pýtala viac, malá jej povedala, že nemá...tak pán za ňou za ňu zaplatil 1,40 😎 Ďaľší krát zasa podala predavačke 10 centov a čakala že jej vydá 🙂 Nakoniec som dcérku presvedčila, že musí dať peňaženku pani predavačke a ona si sama vyberie koľko treba....Deti treba učiť samostatnosti od mala ...

My bývame na dedine. Staršia dcéra je dosť šikovná a inteligentná, do obchodu som ju pustila samu, keď mala cca 6 rokov, bol to prvý ročník ZŠ. Chodila sama aj do školy a zo školy, nemali sme ine východisko, žiadna babka, my s mužom v práci….

dcéra išla ako 3 ročná si kúpiť žuvačku, ale obchod je hneď veľa nášho domu, na sídlisku, kde sú len domy a ja som pozerala z okna, v obchode ju poznali a musím povedať, že bola veľmi vyspelé dieťa

moja dcera velmi chcela, uz ked bola skolkarka, 5 rocna, tak som jej povedala, ze moze ist, ale ja pojdem 20 metrov za no u a pri obchode budem cakat vonku, cestou k obchodu mame bohuzial aj cesty pre auta. predtym som jej vysvetlila poriadne ako chcem aby pred cestou sa pozrela ci nejdu auta a potom som ju teda nechala ist vybavit. bola velmi stastna, lebo si nieco dokazala. potom na to nastastie zabudla. ako 6 rocnu sa ju bojim pustat cez cesty s autom, ale uz na tom netrva.