Výčitky svedomia a dve modriny na zadku
Musím sa posťažovať a priznať v novej diskusii, keďže nikde som nenašla podobnú debatu, Som celkom kľudná povaha ale keď ma niečo vytočí, tak to stojí za to. Včera prišiel môj 8 syn zo školy čierny ako kominár, ponatierané ruky a celá tvár od čiernej antuky, špinavé oblečenie a ešte sa blbo smial, že sa vonku maskoval. Priznám sa, že som sa najprv musela tri krát nadýchnúť a potom mi aj tak rupli nervy - prehla som ho cez koleno a nahádzala mu na zadok toľko, koľko sa naň zmestilo. Dnes ráno mal však na stehne hore pod zadkom dve modriny - ešte odtlačku mojej ruky a strašne ma to mrzí. Nechápem sama ako ma to dokázolo tak do nepríčetnosti rozčúliť, až mám výčitky svedomia na celý rok dopredu. Normálne ho fyzicky netrestám, sem - tam capnutie na zadok alebo po ruke, keď naozaj neposlúchne, tak som sama zaskočená, kde sa vo mne nabrala toľká agresivita. Nesúďte ma prosím, čo sa stalo sa stalo, len by ma zaujímal váš názor na telesné tresty detí v tomto veku. Je pravda, že tie deti sú dnes oveľa hyperaktívnejšie ako sme boli my, neposlúchnu príkaz v 4. rokoch, odvrávajú v 6.rokoch a V 10. už nerešpektujú nič. Môj syn nie je zlý chlapec, ale niekedy mám pocit, že nezváži vhodnú hru a nerešpektuje moje rady a príkazy. Neraz sa stalo, že som ho na dvore vymákla ako čurajú so susedom na elektrickú rozvodňu, alebo, že olamuje konáre, váľa sa po okrej tráve, hádže si do nhavíc mokrý piesom, alebo sa hrá v najväčšom prachu, hoci vie, že je alergik a má z toho kašel. Jeho hry sú niekedy akoby mal 2 roky, nezváži či je správne... nejde si s chlapcami kopať do lopty alebo sa naháňať, radšej sa bude v školskom klube natierať čiernou škvarou... 😲
Ak máte nikededy takéto stavy, že by ste dieťa najradšej roztrli v zuboch, ako to riešite? Dajú sa vám ovládať city alebo tiež takto vybuchnete. ☹ ☹ ☹
@0silvia0 pravda.... moja starsia 14-rocna dcera nikdy nedostala.... je uzasne dieta od malicka, poslusna, dobra , slusna, nikdy nepistala, nikdy si nic nevynucovala, ked som povedala nie tak uz viac sa nepytala..... zato mladsia 4-rocna je uz ine kafe.... 😀 certisko.... a to sa narodili v ten isty den......
Ja by som este chcela k tym telesnym trestom...to funguje do urciteho veku.
Ja to podporujem ale skutocne len v krajnych pripadoch a snazim sa nepouzivat tuto formu trestu.
Syn mal 4 roky a mal incident, tak ho moj muz strieskal po zadku a tiez tam mal modrinu. Odvtedy mojho muza vzdy posluchal, lebo sa bal, ze dostane. Fyzicky trest moj manzel pouzil tak 5 krat za zivot u oboch deti. (sam z toho nebol nadseny a tiez to nerad robi, lebo dostaval od vlastneho otca a poriadne)
Ale stala sa nam taka vec minuly tyzden. Synator mal priestupok v skole a aj nam volali zo skoly, takze vedel, ze bude mat doma problem. Teraz bude mat 9 rokov . PRisla som po neho do skoly a on mi vravi: " co uz, dostanem bitku, uz som pripraveny, len nech mi tato nezakaze pocitac" 😨 😨 😕 😕
Tymto padom som si uvedomila, ze bitka je pre taketo stare deti uz absolutne neucinna.......... cize vobec nedostal, ale mal zakazany ten pocitac 😀
@lieska napisala si to krasne a vystizne. co dodat? ucime sa cely zivot a najviac na vlastnych chybach a nikto nam nikdy nedal navod na to, ako sa stat najlepsou mamou na svete. 😒 pre mna z toho plynie ponaucenie a jedna rada pre ostatnych, ktorym tiez mozno raz rupnu nervy - najprv dole prsten a naramok z ruky a zaobide sa to aj bez modriny. dakujem aj tak vsetkym za svoje nazory 🙂
Ja by som tiež pre takéto "lapajstvá" nebila, aj môj syn je veeeeľmi živý odmalička, ale beriem to tak, že je to chlapec, a nech sa vyblázni, veď v živote bude musieť byť vážny a zodpovedný ešte dosť 😀 Osemročný chlapec podľa mňa má ešte na takéto špinenie sa v blate nárok, možno je problém v tom že mamička chce pokojné dieťa, ale deti by sme mali brať také aké SÚ, nie aké by sme my chceli, aby boli- lebo to často nie je to isté 😉 A potom to cítia a nie ej to dobré pre ich vyrovnanosť, pohodu-ak cítia že rodič by ich mal radšej, keby boli v tom a tom iné povedzme...tak je chlapec, je divoch no a čo?? Nech je zdravý a šťastný(možno sa to zdá otrepané, ale mne fakt pomáha, keď si poviem, ako radi by TOTO riešili mamičky postihnutých detí...)- podľa mňa v skutočnosti len toto je dôležité a ak cíti lásku a hlavne bezpodmienečné(!)prijatie od mamy, tj. aj keď je nepokojný, divý, blázni sa -no a čo?? 😎 -tak to je to najdôležitejšie čo mu môžme do života dať...Začo ja osobne som schopná udrieť je jedine vedomé klamstvo a potom nerešpektovanie príkazu/zákazu PO opakovanom slovnom upozornení. Iné veci ma nevytočia a už vôbec nie taká-podľa mňa nepodstatná vec- že sa zašpinil alebo že mi jeho hry nepripadajú dosť "inteligentné" 😀 (také nehodnotím 😉 )
vycitky svedomia nasvedcuju to, ze si dobra mamka a ze maly ta vytocil do vrtule. Tak nabuduce predychas viac, neboj. Spomenies si na tu modrinu a bude.
Moj napr. vcera pokusal zelen obal z orecha. Vies, to farbi. Pod ustami mu to ostalo, vyzera to ako modrina, neda sa to s nicim umyt a dnes sa fotia 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀
@lblb Ja ťa plne chápem. Asi ťa večné pranie a žehlenie prípadne aj obšívanie oblečenia tvojho syna už riadne unavuje. Určite máš aj kopu iných starostí. Po ôsmich rokoch čakáš od syna už aj pomoc nie len pridávanie práce.
Ja som takéto stavy tiež mávala, kričala som a niekedy prišla na rad aj varecha. Bola som unavená a večne v strese. Manžel mi po obede nepomáhal, prichádzal domov až večer. Začalo sa to veľmi nenápadne, ale už sa to naozaj nedalo vydržať.
Naozaj pomôže, len sa nad veci povzniesť a nedávať si pre seba nereálne ciele, že budem supermama. Navarené, upratané, vyprané a šťastné deti a ešte aj super vyzerajúca mama. Tak to bez pomoci iných určite nezvládneš.
@rolandik tak to máš pravdu, stres, manželova častá neprítomnosť a neochota pomôcť v domácnosti, to mi veru na vnútornej pohode nepridá. niekedy sa to nakopí a potom to vypáli tak ako to vypálilo. pripadám si niekedy ako naprogramovaný robot, ktorý robí tie isté úkony stále dokola. stačí keď sa povolí nejaká súčiastka a už to nefunguje tak ako má... mám malého lapaja, ktorý mi dáva neskutočne zabrať a navyše môj muž bazíruje na 110% - nom poriadku a čistote a je to zrejme tak chytľavé, že automaticky mi vadia také "drobnosti" ako total ufúľané decko a oblečko. zvláštne, lebo nikdy som taká nebola. no tiež ma donekonečna nebaví prať, žehliť, zaplátať a pod. a keď si ešte krpec zámerne vyvlieka z teplákov šnúrky a padajú mu potom, alebo rozťahuje okolo krku pulovre a tričká, pokazí zips na mikine za dva dni alebo natiera sa blatom v oblečení do školy, tak to už je skúška mojich nervov. ale treba si asi povedať - hlavne, že sme zdraví 😉
Hm...mozno by som zacala patrat pom tom, co v tebe tu agresivitu vyvolalo, moze to byt dolezite...asi mas v sebe nieco nespracovane, mozno vlastny zazitok z detstva, cokolvek, co v tebe spustilo tuto reakciu...telesne tresty ja osobne povazujem za nepripustne ( obcas capnut po ruke, ked ti uz vazne rupnu nervy, to sa este obcas tolerovat da), je to vzdy o tom ze rodic nezvlada svoje emocie a vybije si to na dietati...da sa to aj inak. Skus si precitat knihu Respektovat a byt respektovan, vela pochopis. Celkova filozofia toho celeho je v tom, ze dieta ta nebude posluchat preto, ze sa boji trestu, ale preto ze ta skutocne respektuje a chce ta posluchnut...je to velky rozdiel. Je to fakt dobra kniha...
@lblb je leto. Urob si aj ty prázdniny. Vypusti 50% povinností. To čo robíš každý deň, začni robiť raz na dva dni. Nežehli všetky veci, niečo naozaj stačí iba poskladať. Urob si voľno pre seba každý deň. Sadni si s vyloženými nohami cez deň najmenej na 30 minút. A dodržuj to! Je to naozaj pre zachovanie aj duševného zdravia. Deti milujú neporiadok ak chce mať manžel všetko na poriadku nech priloží ruku k dielu. Krásne uprataný byt ešte neznamená, že tam žijú šťastný ľudia. Drž sa.
Nevybila si si na nom zlost z niecoho ineho?ze si toho mala vela a toto ta dorazilo?lebo tiez nechcem sudit,ale ak sa pytas na nazor tvoja reakcia mi prisla prehnana,nezvladnuta.ved je to decko!nehovorim nedat jednu cez zadok ale takto mi to tiez nepride ok.radsej mu dat zaracha ako toto,je to urcite adekvatnejsie ako urobit mu z bitky modrinu.moji rodicia ma za neplechu trestali bitkou,stiplavou papucou,varechou a nikdy im to uplne neodpustim.deti sa nebiju.bodka.
Ach jaj chudák dieťa ☹ Čo takého vykonal že si toto zaslúžil? Že prišiel špinavý? A čo chceš, aby chodil zo školy rovno domov pekne po chodníčku ani krok nabok len aby sa nahodou neufulal? Ako si mu mohla nahadzať na zadok koľko sa doňho zmestilo, to si sa po prvom udere neovladla? Prepáč ale čo chceš počuť? Nie, nikdy nebijeme svoje deti, nikdy! Bitka je najväčšie poníženie aké môže dieťa v živote zažiť. Aké tu sem-tam mu dáš po ruke alebo po zadku? To k výchove absolutne nepatrí. Píšeš že budeš mať výčitky na rok dopredu a zároveň priznávaš len tak lakonicky že však sem tam mu na ruku a zadok dáš. Už to nikdy neurob! Spôsobila si mu obrovskú bolesť! A otázka: ospravedlnila si sa mu za ten hrozný čin???
@argyro citujem: "A čo chceš, aby chodil zo školy rovno domov pekne po chodníčku ani krok nabok len aby sa nahodou neufulal?"
---------------
a toto je nejaká nenormálna požiadavka? 😕
Moje dieťa ide zakaždým zo školy rovno domov a dokonca pekne po chodníčku 😀 a to som mu ani nemusela hovoriť, že tak treba robiť 😝
Na rozdiel od nazorov tu vyššie si vobec nemyslím, že pár po zadku predstavuje "totalne zlyhanie rodiča", "hrozný čin" , "najvačšie poniženie v živote" a podobné reči- omnoho horšie je podľa mna pre dieťa ked vie, že si môže robiť totalne čo chce a rodiča to nezaujíma a nedostane žiadne jasné signaly čo ano a čo nie- deti jednoducho potrebuju pevne stanovene hranice a ak im ich nikto nevymedzí, tak to dopadne nejako takto
http://relax.lidovky.cz/zavaz-mi-boty-debile-co...
Samozrejme, netvrdím že deti by sa mali pravidelne biť, považujem to skor za vynimočne riešenie, ktoré by človek nemal určite robiť na vybitie si zlosti (vtedy je asi lepšie isť si zabehať alebo si buchnuť do boxerskeho vreca) skor ako ten jednoznačne jasný prostriedok na vymedzenie hraníc ked je dieťa nejakym sposobom veľmi drzé alebo vyzyvavo skuša kam až može zajsť.. a tiež s rastucim vekom je určite stale menej učinne, takže v tych 8-9 rokoch mi pripada už dieťa na nejakych par po zadku príliš veľké, na take dieťa sa dá snáď už aj inak- presne ako spomínala @digysa vyššie
Prečitala som par prispevkov @lblb a myslím si, že tam je skôr problem v tej prehnanej uzkostlivosti a poriadkumilovnosti, ktorý asi na teba prenáša tvoj manžel- to, že musí byť všetko v 110% poriadku myslím dosť
zvazuje a znervoznuje človeka a dlhodobo sa v takej atmosfere asi nedá žiť - nevravím, že človek ma žiť ako v chlieve, ale absolutny poriadok celkom isto nie je to, na čom stojí a padá život človeka a čo je najvyššou životnou hodnotou, je mnoho doležitejších vecí... vieš, ako tam píšeš že hlavne že sme zdraví, práve to sa mi zdá dlhodobo pri takej uzkostlivej snahe o poriadok a to, aby bolo všetko OK neudržateľné- jednoducho sa to niekde prejaví na psychike a potom budu nasledovať aj fyzicke prejavy nejakej choroby, ak ma byť človek zdravy nemože byť pod neustalym stresom a tlakom ... fakt skus hodiť s manželom reč, že 110% poriadok sa zvladať dlhodobo s dieťaťom aké máte nedá bez toho, aby sa to niekde neprejavilo... a dokonca mi prave napadlo, či ta jeho zaľuba v blate a prachu nesúvisí práve s tým povinnym poriadkom doma, akoby nejaka podvedoma forma protestu či rebelie proti rodine- ani si to nemusí uvedomovať ... ja osobne by som sa mu za to synovi ospravedlnila že mi rupli nervy, ale dalej by som sa s tym už nezhryzala a hodila by som to za hlavu a fakt by som skor skusila popracovať na manželovi aby si uvedomil, že život je o inom ako o poriadku- tam sa ten hnev a agresia podla mna v tebe vzali...
hm, a teraz tu vyzeram ako najvačši bordelar na svete 😅 😅 😅
@lblb ahoj, ja som nie raz vyfasovala od mamy po riti tak, ze som si nemohla par dni sadnut a nie len modriny a som tu. Teraz ked sa na to spatne pozriem, viem ze nas mama vychovavala ako najlepsie vedela a preto jej nemam co vycitat. Som jej vdacna za to kto som a co zo mna vyrastlo. Preto sa nad tym netrap, je to ponaucenie pre teba i pre syna. verim ze synator sa uz v skvare hrat nebude 🙂
@martija z duse si mi pisala,uplne suhlasim,presne ako u mna 🙂 toto co ja citim k svojej matke,zato ze nas drala,nechcem aby moje deti citili voci mne a preto ich nikdy ale uz nikdy nechcem bit,ani na zadok dat.Bolo,ze mi "rupli nervy"ako sa to hovori,ze som capla na zadok,alebo na ruku,ale to ma stale velmi mrzelo.Snazim sa riesit situacie inak.
@diusik ano je to tak, ja som si tym presla a velmi hlboko to vo mne ostalo, dostavali sme bitky remenmi, gumenymi papucami a to sme boli dve dievcata, nepamatam si na ziaden extrem, ze by sme vyvadzali. Raz sme sli na kolotoce a minuli - nase peniaze /co sme dostali do babky na narodky -inak nam ich mamka hned vzala a kupila co ona uznala za vhodne -svetre a pod.../ a ta bitka, co prisla a ten strach co sme mali, vzivote nezabudem a to bol asi najvacsi extrem,co sme vyviedli, inak to boli kriky/bitky za blbosti...
Najviac ma ale mrzi,ze mama to teraz skusa na mojich detoch,lebo tu byvame, ako nechcem nic zle na nu pisat, som jej vdacna za vela, a aj tak ju lubim, vazim si ju - ale moje deti ju radi nemaju a ked sa odstahujeme bojim sa,ze ziadne z vnucat za nou nebude chciet prist...
....prepac..... ja som nervak..... ale ze velkyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyy..... ALE..... nikdy by som nepolozila na decko ruku a uz toboz nie ze by som ho mlatila od nervov az bude mat modriny na zadku.... Ja sa spytam len tak okrajovo.... nebojis sa ze si to niekto vsimne, napr. v skole????? Potom sa z toho len tak nevykrutis, ze rupli my nervy.... Sorry, ale rozmyslaj trosku dopredu predtym nez vybuchnes........ Ved voda tecie...pracka perie... tak snad sa mi nezruti svet..... Teraz len tak okrajovo.... blba nahoda...ale co keby sa malemu nieco stalo.... myslim v najblizsich dnoch a prisla by si o neho..... myslim, ze by si svoje rupnute nervy odsudzovala do konca zivota... nikdy nemozes vediet co sa moze stat.... a preto 2x zvaz, hlavne ked ta chytia nervy.... ci ti to za to stoji.... myslim tie vycitky ak by nahodou..... ved je to tvoje dieta...
Našla som tuto diskusiu pretože ma trapi podobná vec. Moja dcéra (8 ročná) to včera prehnala a zbila som ju. Dostala v detstve viac krát po zadku ale včera to bola ina bitka. Aký bol dôvod? Asi žiadny dôvod nie je na bitku ale včera som to ja nezvládla. Susedka mi povedala že si u nej nechcela sadnúť na gauč lebo to nie je po jej voli, že oni sú chudobnejší ako my, nemajú takú trampolínu, taký bazen ako u našej babky atd. Toto ma neskutočne vytočilo a viem že susedia si budú mysliet že takéto reči ma asi z domu.
Ďalši dôvod bol jej správanie ku kamarátke, ktorú prečiarkla a potom vygumovala zo zoznamu kamarátok, natočila to cele na tablet a poslala to kamarátke aby sa trápila.
A k tomu všetkému počas kostola včera 10x neslušne vyvádzala a plakala že sa nudí a ju to nebaví a kedy pôjdeme domov. Onedlho Bude mat 9 rokov, pride mi to absolútne neadekvátne jej veku. Ľudia ju vnímajú ako citlivé bezproblémové dieťa ale niekedy prídu takéto dni a ja to nedavam. Som sama na 3 deti, včera naozaj dostala varechou až ma modriny pod zadkom stehnách. Cítim sa ako hrozná neschopná mater a nikdy si to neodpustím. Len vás chcem poprosit o rady alebo názor k tejto situácii.Ďakujem
@milanka85 ahoj. Osobne si myslim,ze uz sa stalo a Tvoje trapenie nech posluzi ako poucenie,ze bitka je zbytocny trest pre obe strany. Uplne Ti rozumiem a myslim,ze ak sa dcere ospravedlnis a vysvetlis jej situaciu,pochopi to. Ako dieta som tiez dostala obcas nalozene,ale co si vazim a pamatam dodnes je,ze sa rodicia vedeli aj ospravedlnit. Dcera Ta nebude menej lubit ak si inak starostliva,spravodliva a chapava mamina. Urobte si spolocny den a odpustite si navzajom aj sebe. A viac bitku na vychovu nepouzivaj. Kniha Respektovat a byt respektovan ponuka konkretne rady na situacie vo vychove.
@milanka85 nechcem, aby to vyznelo, ze som zastanca takychto trestov, len ta chcem povzbudit, aby si sa netrapila. V nasom detstve boli taketo tresty bezne a tu sme, zijeme a sme normalni (povacsine 😃) a rodicov dokonca napriek tomu milujuci. Viem, aki mali a maju moji rodicia ku mne vztah a hoci som tiez po zadku dostala, viem, ze ma miluju a milovali nadovsetko, neuveris, ale dokonca aj v tej chvili, kec som dostavala, som nabeton vedela, ze ma maju radi (coz mi samozrejme nebranilo sa na nich za tu vychovnu hnevat). Ono totiz stale pocuvame, ake su deti mudre, citlive, vnimave... A oni ozaj su. Oni nie su hlupe a vedia! zaco a preco eventualne dostanu a ze to nic nemeni na tom, ze ich mama a oco lubia. Tie kecy o psychickych traumach su neskutocne zvasty (pokial hovorime o par vychovnych vo vynimocnych vyhrotenych situaciach, nie o systematickom bezbrehom byti - samozrejme). Tvoja dcera sa, zial, zachovala velmi nevhodne - dotkla sa citovo inych ludi a to je asi to naj, kvoli comu by som sa asi aj ja neovladla. Nevadia mi - az do takej miery - zaspinene, stratene veci, neupratane hracky, trosku frflania, no ublizovanie inym na to som aj ja u svojho dietata alergicka. Lebo je uz vo veku - ako aj tvoja dcerka - ze si uz uvedomuje, teda mala by si, ze aj ini ludia, maju svoje city a treba brat na nich ohlad, respektovat ich, nezranovat ich... Vzdy mi puka srdce, ked vidim, ake vedia nyt deti medzi sebou krute, aj voci inym... Pokial mate inak s dcerkou dobry vztah, urcite ho nieco taketo nemoze narusit, parminutova bitka nemoze vymazat roky podpory, pochopenia a laskyplnej starostlivosti. Mozno bude trochu oduta, to je jasne, no hranice treba nastavit, zial, niekedy aj za takuto cenu. Myslim, ze uz vsetci pomaly vidime, kam to bezbrehe uctievanie deti vedie, vyrasta nam generacia sebcov bez pokory, ktori nevedia, co je to respekt pred rodicom, pred dospelym, rodic je kamarat a tak sa k nemu aj spravaju (ignoruju, poslu ho obcas do teplych krajin)... Nechcem byt svojmu dietatu kamaratom. Chcem mu byt RODICOM ❤, lebo rodic je tisickrat viac nez len kamarat, rodic je tu od toho, aby vychovaval a pripravoval na zivot... A ked sa vycerpaju vsetky laskave moznosti vychovy ako opakovane vysvetlovanie a prosby, tak iste ze musi prist aj ina metoda. Lebo ani v zivote nebudu tym detom vsetci ludia naokolo donekonecna vsetci vsetko vysvetlovat a prosikat ich, prave naopak, ak sa nenaucia rychlo dodrziavat "pravidla hry" velmi rychlo v zivote v urcitom smere narazia. Trochu som sa rozohnila 🙂, chcem len povedat - hlavu hore, dajte tomu trochu casu, nech obe vychladnete a potom sa k tomu pokojne vratte, preco sa to cele vobec stalo, rozoberte trebars pri kolaciku, poucte sa z toho a zivot ide dalej 😉
@lblb kazdemu mozu rupnut nervy. pouc sa z toho, skus byt trpezlivejsia, odpusti to sama sebe, a nabuduce uz to neurob. ja by som sa na tvojom mieste este porozpravala s malym, ospravedlnila sa mu a vysvetlila, preco si to urobila.