Ako zvládnuť náročné obdobie s 11-ročným synom?
Mam 2 synov, starsi 21 rocny prec z domu, zijem sama s 11 synom. Ja uz nevladzem s nim zit, je strasny bordelar, je neskutocne lenivy, neuctivy, nevychovany, poviem mu nieco 100 krat, 101 krat to urobi znova.
Take doslova blbosti: vravim je to moja kalkulacka neber mi ju, potrebujem ju pri práci, 101 krat ju zasa zoberie hra sa s nou a ked sa dohra hodi mi ju kde sedi a ked pracujem ju neviem najst. A takych veci je plno kazdy den neskutocne mnozstvo všetkého, vysvetlim mu poviem mu pekne a nic. Robi dookola tie iste veci. Ked je jedlo pri stole, to ako keby prasiatko jedlo, bordel vsade na stole, stoličke, na zime aj na nom. Mna uz toto opakovanie vsetkeho bez vysledku tak nebavi.
Potom sa doslova rozculim a kricim a uz som unavena zo vsetkeho. On mi potom nadava ze ma nenavidi, ze som najhoršia mama na svete, ze som ho ze vychovala a ze vsetkemu som na vine ja. Nema voci mne žiadnu uctu. Mam pocit ze si mysli ze som jeho sluzka a mam robit vsetko.
Podporu od jeho otca nemam ziadnu, je to jeho povaha.
Uz som ho chcela odniest k otcovi, uz mi je to vsetko jedno, nechce tam ist, ani otec ho nechce.
Ja si toto proste vsetko nezasluzim, ved sa staram najlepšie ako viem.
Ale uz som zufala z neho. Co bude ked bude este starsi?
Nema ani mobil, najnovšie ani telku. Ja mu nemam co zakazat.
@anonym_autor u nás je tiež pravidlo, že ak nie sú splnené povinnosti tak nedostane jedlo.
V tomto veku mám dcéru a úplne jak tvoj syn. Pomaly za ručičky vodiť a všetko ukázať jak malému dieťaťu. Asi pomôže len trpezlivosť a aj napriek všetkému prejavovať dieťaťu lásku. Nech vie, že je milované.
Je mi to strasne luto, dufam, ze si to chlapcovi nepovedala, ze uz ho nechces, ze ma ist otcovi, a dufam, ze aj ten mu to nepovedal, lebo to je najstrasnejsia vec, ktoru moze rodic spravit. Ak sa ma cely svoj zvysny zivot citit ako ktosi nechceny.
Chapem aj teba, ze nevladzes, ze si na vsetko sama. To ostatne, to je puberta, revolta k nej patri. Pre rodica je puberta strasne narocna, lebo naozaj deti strecku, vymyslaju, oddeluju sa od rodicov, papuluju, prevracaju oci... aby si nasli samy seba, aby sa stali osobnostami, co dokazu byt samostatne, mozno neskor, sa vrati aj k tvojim nazorom a uzna ich, teraz ma za ulohu najst tie svoje vlastne...
Pis mu odkazy na listy a popros ho vzdy... Na kalkulacku prilep papierik: Prosim ta vrat ma na to iste miesto, kde si ma vzal... ze sa mu prihovara kalkulacka, nie ty. Ma bordel v izbe - na stole si najde odkaz: prosime vytried nas, chceme ist do pracky - tvoje spinave veci.
U nas toto v nastupujucej puberte pomohlo. Nie zakazy, prikazy, tresty, kriky.... ale prijatie. A neboj sa, aj ja som mala obcas nervy v konci. Baby su este aj take, ze sa zmaluju, a ako sa chcela obliekat von to ani nehovorim. Riesili sme to vacsinou dohovorom.
Musíš si priznať, veľký vekový rozdiel a z toho rozmaznanie mladšieho. Jednoducho to, čo píšeš, je totálne zanedbaná výchova z tvojej strany. Chlapec nepozná mantinely, dovoľuje si všetko, lebo to mohol a ešte zrejme môže. A ty rezignuješ, on si stále viac dovoľuje a bude dovoľovať. Počítaj s tým, že takýto končia väčšinou vo väzení v dôsledku toho, že si robia a dovoľujú, čo sa im zachce, nedokážu rešpektovať žiadne obmedzenia a neskôr ani zákony. Svet sa musí krútiť okolo nich.
Myslím, že toto nie je o výchove, toto ozaj vyzerá na nejakú poruchu (asperger, adhd). A tiež si myslím, že mnohé veci nerobí úmyselne, len už má hlavu inde. Ja tiež tak nechávam veci kade-tade a potom ich hľadám. Už som si na veľa vecí spravila systém ale stále to nie je 100 %, kolegyne sa na tom niekedy dobre bavia (furt hľadám kľúče alebo ichniekde zabúdam, doma furt hľadám mobil). Skús sa ho opýtať čo od teba potrebuje on. Ako mu môžeš pomôcť zorganizovať život aby sa vám žilo lepšie. Možno postačí dať pohár k umývadlu, košík do každej izby kde dá veci ktoré zobral z tvojho stola a tam si ich nájdeš, možno rituál spoločného 15 minútového upratovania večer....neviem. Asi nebude vedieť vyjadriť čo by mu pomohlo a možno niečo navrhne a nebude to fungovať, A psychológ/vyšetrenie určite, nevzdávaj to.
Ahoj, ak by ho to aspon troska zaujimalo, odporucam prihlasit na skauting. Obrovska pomoc s vychovou za nevelky peniaz. Prajem vsetko dobre.
@anonym_autor mne ako prvé z príspevku vyskočilo, že sa snaží upútať tvoju pozornosť. Koľko plnohodnotného času trávite spoločne?
Podľa mňa ho držiš veľmi nakrátko,tak rebeluje.
@anonym_autor nám filialna terapia veľmi pomohla, vo vzťahu so synom.
@reanda ako vážne? Povieš niečo 11.rocnemu,že nemá ,dôvod nie je podstatný,proste nie. Dieťa,chuda nereaguje,tak mu mám kúpiť niečo ,alebo schovávať? Áno,pri dvojročnom schovať,ale 11.rocnybsnad dokáže pochopiť že nie je nie. Nevidím dôvod na menenie taktiky,niečo sa nemá zobrať,robiť a hotovo. ..... Akože keď je dieťa nejako postihnuté,tak jasne,schovam. Inak kupovať za to,že decko pubertálne nechápe,že sa povie nie,že má niečo vráti na miesto je top rada na výchovu. A ešte sa ho chudacika treba spýtať aké má pocity pri Tom keď to berie. Nie?
@anonym_autor Počuj autorka, viem, ze ti to uz lezie krkom a síce nečítam všetko, co sa tu píše, ale podľa toho, co som čítala par tvojich sprav, si dobra mama. Staráš sa, trapis sa...aj moje najstaršie dieta je narocnejsie ako ostatné a chápem, ze je to na prasky velakrat. Avšak, je dôležité, aby takéto deti poznali hranice.Chlapca by naučila "vojenská sluzba", ale na to je, zial, mladý🙂)
Na tvojom mieste by som mu 1) pohrozila, ze ak nebude rešpektovať pravidlá v dome, tak ty nebudeš rešpektovať jeho záľuby.
2( ak nepomôže, co iste nepomôže, potom by som mu vzala knihy, kým nenastane náprava. Ale nie ze jednorázová, ale ak budem vidieť snahu celý týždeň, dostane 1 knihu (ja určíme ktorú. ak by sa extra snažil, tak si moze vybrat on). ale nie ze všetky knihy naraz vratit. ďalší týždeň, ak porušuje, tak vziat aj tu jednu a nedať ju aj dlhšie ako týždeň... a hlavne, ked stanovis pravidlá, tak ch musíš pevne drzat.
Ešte niečo. ak sa dá nekricat, tak nekric. vyzera,,ze syn má daku frustraciu. skus byt laskava voči nemu, aby videl, ze to nerobíš z pomsty,,ale aby si z neho vychovala muža! len PROSIM TA, Nikdy, naozaj NIKDY mu nevrav,,ze je ako jeho otec alebo ze jeho brat je lepší. NIKDY HO NEPOROVNAVAJ V NEGATIVNOM, lebo mam podozrenie,, ci sa necíti taky "nanic suci" a vlastne stratil motiváciu "prekročiť ten tien". povzbudiť ho, ze mu pomôžeš, ale nebudeš to robiť za neho
@anonym_autor mám syna s ADHD, riešili sme nedávno podozrenie na Aspergera (ten saúdajne najlepšie diagnostikuje od 11r.). Nehľadala by som psychológa ale psychiatra, príp. napríklad v TT je p. Lazíková.
Rozumiem tvojej dennodennej frustrácii, človek pri nich začína deň s predsavzatím, že od dnes lepšie, inak, s pochválil a láskou, večer končí plačom, s pocitom najhoršieho rodiča a od rána od začiatku ☹️Veľmi pomôže, keď si o tých poruchám prečítaš. Možno ho B tých poruchách nájdeš a minimálne sa nebudeš cítiť v tom tak sama 🍀
@anonym_autor mám syna s ADHD, riešili sme nedávno podozrenie na Aspergera (ten saúdajne najlepšie diagnostikuje od 11r.). Nehľadala by som psychológa ale psychiatra, príp. napríklad v TT je p. Lazíková.
Rozumiem tvojej dennodennej frustrácii, človek pri nich začína deň s predsavzatím, že od dnes lepšie, inak, s pochválil a láskou, večer končí plačom, s pocitom najhoršieho rodiča a od rána od začiatku ☹️Veľmi pomôže, keď si o tých poruchám prečítaš. Možno ho B tých poruchách nájdeš a minimálne sa nebudeš cítiť v tom tak sama 🍀
@anonym_3c35a2 mohla by som poprosiť kontaktovať na cez súkromnu správu? Mám otázky.Dakujem
@anonym_autor nepresne som napísala príspevok vyššie - treba hľadať psychiatra, ktorý vás odošle na presnejšiu diagnostiku k špecialistovi a to napr. v TT je pani Lazíková, ale podľa mňa každé väčšie mesto má takého špecialistu.
@anonym_autor Ahoj. Presne viem o čom píšeš. Mám takého podobného plus s ADHD a opozičným vzdorom. Mnohí rodičia tzv. bezproblémových detí ti bude vyhadzovať na oči, že si zlá matka, labilná a neodostatočná vo výchove. Nepoznám ťa, ale som presvedčená, že to vôbec nemusí byť pravda. Proste sú takí ťažkí vychovateľní jedinci. Ak by si chcela, mohli by sme podebatiť, ale skôr súkromne. Mohla by som ti poveať, ako som to riešila ja, čím som si prešla... Čo ti poviem v 11 začína puberta a do 13 - 14 je to peklo. Ak to prežijete ako tak, po 15 sa to značne zlepšuje.Aspoň väčšinou. Mne u teba napadajú nejaké rady, nemôžeš požiadať o pomoc tvojho staršieho syna, aby sa prisťahoval na pár rokov? 2. Ak by bolo veľmi zle, ja by som fakt fyzicky odlifrovala syna aj s kufrom k otcovi a nechala ho tam. Čo stratíš, ak to skúsiš? Ale ak na to nemáš nervy, tak sa tým nevyhrážaj . 3. Prestala by som sa starať o syna v takých nedôležitých veciach. Alebo skôr prenechať nad niečim jemu zodpovednosť. Ak nevráti vec, skry ju. Ak po sebe neuprace v kuchyni, nevar. Neboj hladný nebude, max. sa naučí variť ako ten môj. Ak papuľuje, nekupuj mu navyše, len základ. žiadna sladkosť, žiadna šunka, nič jemu po chuti. Neplač pri ňom, nekrič, vytvor si dáždnik. Si hluchá, slepá k jeho požiadavkam. Zas opak, ked ťa niečím poteší, daj mu to najavo. 4. CPP majú psychológov a nemali by ťa odmietnuť. 5. Alebo skús psychiatra,nech sa hanbi. Ja nepovažujem toto za hanbu, ale zasrani sa hanbia. Ty sama nájdi pychologia, kamošku, niekoho z rodiny, ktorej sa môžeš zveriť, lebo je to záhuľ - taký pubertiak. Keď ženám hrabe, že nemajú deti, nikdy nemyslia, na to, že raz z tých utešených bábetiek budú pubertálne bytosti. 🙂 Želám všetko dobré a pevné nervy.
@anonym_autor Počuj autorka, viem, ze ti to uz lezie krkom a síce nečítam všetko, co sa tu píše, ale podľa toho, co som čítala par tvojich sprav, si dobra mama. Staráš sa, trapis sa...aj moje najstaršie dieta je narocnejsie ako ostatné a chápem, ze je to na prasky velakrat. Avšak, je dôležité, aby takéto deti poznali hranice.Chlapca by naučila "vojenská sluzba", ale na to je, zial, mladý🙂)
Na tvojom mieste by som mu 1) pohrozila, ze ak nebude rešpektovať pravidlá v dome, tak ty nebudeš rešpektovať jeho záľuby.
2( ak nepomôže, co iste nepomôže, potom by som mu vzala knihy, kým nenastane náprava. Ale nie ze jednorázová, ale ak budem vidieť snahu celý týždeň, dostane 1 knihu (ja určíme ktorú. ak by sa extra snažil, tak si moze vybrat on). ale nie ze všetky knihy naraz vratit. ďalší týždeň, ak porušuje, tak vziat aj tu jednu a nedať ju aj dlhšie ako týždeň... a hlavne, ked stanovis pravidlá, tak ch musíš pevne drzat.
Ešte niečo. ak sa dá nekricat, tak nekric. vyzera,,ze syn má daku frustraciu. skus byt laskava voči nemu, aby videl, ze to nerobíš z pomsty,,ale aby si z neho vychovala muža! len PROSIM TA, Nikdy, naozaj NIKDY mu nevrav,,ze je ako jeho otec alebo ze jeho brat je lepší. NIKDY HO NEPOROVNAVAJ V NEGATIVNOM, lebo mam podozrenie,, ci sa necíti taky "nanic suci" a vlastne stratil motiváciu "prekročiť ten tien". povzbudiť ho, ze mu pomôžeš, ale nebudeš to robiť za neho
@anonym_0a0a38 INáč súhlas až na tie knihy. Preboha, čo bi iné dali, keby ich deti čítali. Knihy by som nikdy nebrala, možno skôr kúpiť takú, čo pomôže
Otec ho nechce, mama ho nechce. Chudák chalan. Musí sa fakt cítiť milovaný
@anonym_af0410 to akoze vazne toto myslis? Sprava sa odporne hoci mama bola ku nemu dobra, venovala sa mu, takze to doslo do tohto stadia. To je moderne a stupidne v tejto dobe lutovat deti a zhadzovat rodicov
Ja mám identické postavenie ako ty , rozvedená s dvoma synmi , jeden má 25 a druhý 12 rokov. Otec nejaví záujem čo sa týka výchovy mladšieho , len víkendový ocko . Syn je čo sa týka správania je to strašné. Ku mne sa chová veľmi zle , neposlúcha ma , neupratuje si , je ako prasa , berie mi veci . Ku mne žiadny rešpekt ale ani k svojmu otcovi . Jediný voči komu preukazuje rešpekt je jeho brat , ale ten sa s ním nepára. keď príde domov na víkend tak mladý kmitá ani nepípne. Teraz je vo fáze že poslúcha lebo dostal pár faciek od staršieho za slová ktoré smerovali ku mne že som stará kunda. Beriem lieky na ukľudnenie aby som to s ním zvládla. Učí sa na samé jednotky, rieši matematické olympiády a v škole s ním nie je problém . Doma sa však mení na zviera. Už sme boli u psychológa, psychiatra a nič , len búrlivá puberta. Od novembra 25 syn mení prácu a sťahuje sa naspäť ku mne aby mi s ním pomohol, lebo jeho otec jednoducho nefunguje. Povie že má len jedny nervy a viac to nerieši , ale aspoň ma neobviňuje. Bohužiaľ si ho už ani neberie k sebe, jeho nová manželka ho tam nechce ani vidieť, a ani sa jej nečudujem .
@anonym_62fcdd pre pána, skoro som zo stoličky padla. 12 ročný povie na mamu, že je stará kunda? Ja mám tiež dvoch chlapcov v pubertálnom veku, s ktorými máva puberta. Nikdy ich nebijem, ale keby mi jeden z nich povie, že som stará kunda, tak by mu taká letela, že by si to dlho zapamätal.
Ja som tiež nemala jednoduché detstvo, ale toto si dovoliť 🫣 asi by som ani neprežila.
Nechápem, čo už sa deťom toleruje. Všetko len po dobrom, žiadne hranice a takto to vyzerá. Normálne mi ostali ťažko, držím ti palce, nech to máš silu zmeniť.
Nechcem byť zlá, ale to riešiš až teraz, keď má 11 a takéto otrasné správanie? Doteraz bol aký? Spravil čo si po ňom chcela? No neviem, ci to v tomto veku nie je už pozde riešiť, ak od malička nebol vedený k poriadku, že nemá brať druhým veci, je neúctivý atď.
A čo by ste robili, keby vám 13 ročná dcéra povie, že má blbu mamu?
@beata_k z praktickeho dovodu, aby si ju nemusela hladat? ci aj tebe pride prijatelnejsie sa po nej zakazdym zhanat a rozculovat sa, ked to nema ziadny vysledok?
@reanda podla mna je divne, aby si skryvala vlastne veci vo vlastnom dome (pred vlastnym synom)🤷🏻♀️ a uz vobec nechapem, preco sa stale tocime okolo jednej kalkulacky, ked to uviedla len ako priklad..
@anonym_autor Ahoj. Presne viem o čom píšeš. Mám takého podobného plus s ADHD a opozičným vzdorom. Mnohí rodičia tzv. bezproblémových detí ti bude vyhadzovať na oči, že si zlá matka, labilná a neodostatočná vo výchove. Nepoznám ťa, ale som presvedčená, že to vôbec nemusí byť pravda. Proste sú takí ťažkí vychovateľní jedinci. Ak by si chcela, mohli by sme podebatiť, ale skôr súkromne. Mohla by som ti poveať, ako som to riešila ja, čím som si prešla... Čo ti poviem v 11 začína puberta a do 13 - 14 je to peklo. Ak to prežijete ako tak, po 15 sa to značne zlepšuje.Aspoň väčšinou. Mne u teba napadajú nejaké rady, nemôžeš požiadať o pomoc tvojho staršieho syna, aby sa prisťahoval na pár rokov? 2. Ak by bolo veľmi zle, ja by som fakt fyzicky odlifrovala syna aj s kufrom k otcovi a nechala ho tam. Čo stratíš, ak to skúsiš? Ale ak na to nemáš nervy, tak sa tým nevyhrážaj . 3. Prestala by som sa starať o syna v takých nedôležitých veciach. Alebo skôr prenechať nad niečim jemu zodpovednosť. Ak nevráti vec, skry ju. Ak po sebe neuprace v kuchyni, nevar. Neboj hladný nebude, max. sa naučí variť ako ten môj. Ak papuľuje, nekupuj mu navyše, len základ. žiadna sladkosť, žiadna šunka, nič jemu po chuti. Neplač pri ňom, nekrič, vytvor si dáždnik. Si hluchá, slepá k jeho požiadavkam. Zas opak, ked ťa niečím poteší, daj mu to najavo. 4. CPP majú psychológov a nemali by ťa odmietnuť. 5. Alebo skús psychiatra,nech sa hanbi. Ja nepovažujem toto za hanbu, ale zasrani sa hanbia. Ty sama nájdi pychologia, kamošku, niekoho z rodiny, ktorej sa môžeš zveriť, lebo je to záhuľ - taký pubertiak. Keď ženám hrabe, že nemajú deti, nikdy nemyslia, na to, že raz z tých utešených bábetiek budú pubertálne bytosti. 🙂 Želám všetko dobré a pevné nervy.
@zazka666 konečne adekvátna odpoveď.
@anonym_autor ahoj čítam celú diskusiu, čakala som rôzne názory co tu padli....
-Ja sa ťa opýtam, chodíš do práce, alebo pracuješ z domu?
- SYN prečo nemá vreckové?
- SYN vie, že ho máš rada, počul to od teba, pochváliš ho, si na neho hrdá, poďakuješ mu, ospravedlníš sa?
- SYN je kontaktný a chce sa objať?
- čo babky, bratranci?
@anonym_autor zlatíčko, ja mám tiež také dieťa. Poviem ti takto: ad 1 - on vždy bude chcieť byť iný ako jeho starší brat, je to prirodzené. Vieš prečo? Lebo on od malička zistil, že nemá šancu sa vyrovnať svojmu dokonalému bratovi, tak si vykopal cestu rebela. Toto sa stalo už dávno, ty s tým nič nemáš, je to v relatívne bežné, že prvé deti v rodine sa snažia byť ukážkové a posledné deti v rodine rebelujú, aby si ich rodičia proste všimli iným spôsobom. Never mu tie reči o hroznej matke a blabla... Je pravda to, čo ti vravia niektoré dievčatá tu - ty musíš zmeniť prístup a nazeranie na neho. Má proste obe kvality, holt poriadok k nim nepatrí... Kalkulačka, musíte byť dvaja nájsť kompromis. Ja napríklad by som mu dovolila, že nech Tatra na jej pri mne. Nech sa jeduje koľko chce, keď si ju chce požičať a nevie vrátiť, tak bude robiť úlohy pri mne. Alebo sa naučí vrátiť, alebo nepopustím. A kalkulačku budem nosiť kľudne aj v kabelke. Atď. Ak to nezvládaš, chod sa poradiť k detskej psychologičke, ja som bola so svojím najmladším dieťaťom, lebo som jednoducho verila, že nie je zlý a rozmaznaný a neviem čo, ale myslela som si, že musí mať adhd alebo neviem čo, lebo to už nie je možné, ako sa správa. Ale nie, tá mi len potvrdila, že je ok a dala mi len pár tipov, čo by mohlo pomôcť - hlavne musela som zmeniť ja svoj prístup a všetko sa pomaly mení k lepšiemu 🤷. Holt áno, chce to môj voľný čas a trpezlivosť atď. (Ale môj chlapec má zatiaľ len 7).
A čo by ste robili, keby vám 13 ročná dcéra povie, že má blbu mamu?
@anonym_96c43e nič. Alebo obrátiť na žart, aká mama, taká dcéra.
@anonym_96c43e nič. Alebo obrátiť na žart, aká mama, taká dcéra.
@zazka666 fakt nič? Ja dom zhrizeh,čo do dovoľuje ku mne. Dostali štvorku, povedala som dom,že bude bez mobilu a začala sa rozčuľovať až niečo takéto povedala
@anonym_autor "Uz som ho chcela odniest k otcovi, uz mi je to vsetko jedno, nechce tam ist, ani otec ho nechce."
A to dieťa to vie.
Že ho vlastne nik nechce.
A preto zrejme kričí po pozornosti, úplne hlúpym spôsobom, lebo to inak nevie..
Chápem, že nevládzes, že už máš toho dosť, ale nevzdávaj to.
Porad sa s odborníkom, ako ďalej.
Ako prvý krok podľa mňa musí chlapec vedieť, že ho máš rada napriek všetkému. Musí cítiť u teba istotu, ktorú teraz nemá...
To nie je nic zle uvedomit si ze ten kufor bola prehnana reakcia ktora nic neriesi . Clovek potrebuje sebareflexiu povedat si aha toto bolo uz cez ciaru Toto nechcem opakovat . Chyby roby Kazdy je dobre sa z nich poucit . Konstruktivna kritika je prinosna . Jediny kto tu tvrdi ze si zla mama je tvoj syn. Treba na nom pracovat aby bol stastny ale aj chapal kde su hranice. Mozno nejaky kruzok po skole nove hobby by pomohlo. Dat mu niekde muzsky vzor . Trebars na karate alebo u starych rodicov. A ty Mozno potrebujes aj nejaky cas len sama pre seba aby si vedela tie situacie co ta irituju zvladat s chladnou hlavou . Trvat na tom nech po sebe uprace bez kriku. Trpezlivost dookola vysvetlovat. Nemusi mat ziadnu diagnozu jednoducho aj take su deti.
@miadi 2 do tyzdna klavir, 3 krat trening takewondo, ja vtedy chodim cvicit do fitka ked je na treningu. Takze tiez mam cas pre seba.
Viacej kruzkov by v 5 rocniku asi nedal. A ja uz nechcem, chcel este plavanie povedala som ze nie.
Asi zle pochopene moje slova, nikto zo seba nerobi obet, naopak za to co som zvladla v zivote a bolo to dost vela narocnych veci a zivotnych situacii a skoro sama som dost hrda aj to ze zvladam tahat jednu domacnost a s tym ze taham vsetko sama aj financne aj ostatne veci.
Samozrejme hladam rady a pomoc,preto sa pytam ale zhodit niekoho ze je psychicky labilna uz pre mna asi prilis. Ved ma nikto nepozna ani nechodi v mojich topankach. Tak naco hned take zhadzovanie.
Samozrejme ocakavam kritiku ale dobre mienenu a vecnu a jasnu, ja viem na sebe pracovat a viem sa zatat a nevzdavam sa lahko.