Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Zoznámenie s partnerom popri dieťatku

zahrika
13. máj 2012

Moja existencia sa pohybuje medzi pracou a domovom... von nechodim, jedine ak s malym a neviem si predstavit znova niekoho stretnut, spoznavanie sa, stretavanie sa popri dietatku a prace, tie klasicke zaciatky..... da sa to vobec este ??? Ako akceptoval vas partner vase dieta? Zacinam mat pocit ze budeme navzdy sami..... a ja tak velmi tuzim po druhom baby kym sa to este fyzicky da ☹ ☹ Maminky ake mate skusenosti?

svetluska131
21. mar 2019

Ahojte tak sa tu tiež teraz ja hľadím po rokoch...Referujem: Stále bez toho pravého ale stále viac s daným stavom spokojná.Prestahovali sme sa so synom( už je veľký mamin puberťák;)) do Švajčiarska😃, žijeme tu už 3.rok a aspoň sme si trochu polepšili a rozšírili sa nám obzory😊😊Aj tu som mala nejaké vzťahy no...ale skončilo to tak ako vždy.Tazko sa prispôsobujeme už v našom veku...ako niekto napísal niet nad vlastne maniere...a keď ich na aj ten partner tak často nie je vôľa na oboch stranách a po pár zaľúbených mes.je koniec... Nevadí, už som takto stále spokojnejsia, mám dobré kamarátky, tie má podržia, s tými si pomáhame, necítim sa sama. Zvykla som si. Co už... LEN jedno ma mrzí že to 2.dietatko som už nemala...a na 99%mat už nebudem.Mam práve 44 a momentálne pár mesiacov mladsieho priateľa s ktorým to tým pádom perspektívu nemá,hoci si celkom rozumieme , ale dokedy zas ?Takých už bolo😔už to neriešim.Tak asi tak za mňa🙂

duun
24. mar 2019

@svetluska131 Ja mám tiež 44 "na krku". Stále v podstate žiadny čas niekam vyraziť, chlapov stretám akurát v práci (a žiadny nezadaný so záujmom). Sú chvíle, kedy si pripadám stará a unavená. Najmä keď vidím, že reálne mám šancu na čas na rande tak v 50tke.. a to už pre rovesníkov budem stará (tí rozvedení aj slobodní hľadajú 35ky maximálne) a starší muž.. nevidím to reálne, musel by to byť skutočne vzácny prípad a nie hľadač budúcej opatrovateľky. Dieťa mám tiež jedno, druhé je nereálne - aj vekom, aj zdravotne aj bez stáleho partnera časovo, finančne. Škoda :( Niekedy mám pocit, že život uteká pomedzi prsty. Inokedy zas cítim, že som vlastne spokojná, keď spoznám dvojicu, žijúcu v zlom vzťahu - ja mám síce na pleciach naložené, ale som slobodná. Nemusím riešiť problémy niekoho iného, ak nechcem. Samota je ale aj tak.. nanič, aspoň priateľ na víkendové výlety by bodol. Žiaľ všetky kontakty končia tým, že on si chce užiť a nie "vychovávať cudzie decko" alebo "šlo by to, ale iba ak budeme mať aj spoločné deti" alebo "ide mi iba o sex, nemáš aj kamošku, snívam o trojke?"

svetluska131
20. jún 2019

@duun ach fuj, viem o čom hovoríš...Ja sa zmierujem pomaly s tým, že láska už pre nás ženy po 40 proste väčšinou prestáva byť aktuálna. Proste príroda...Muži chcú mladé, okrem toho sú to sebci a my si už v našom veku nedáme skákať po hlave-čo nás ešte viac " diskvalifikuje". Aj keď ja to beriem skôr ako ochranu pred idiotmi. Ja sa snažím mať kamarátky, s ktorými chodíme von občas, pokecáme, posmejeme, pochopíme sa, pomôžeme si. Všetko to čo by inak mal zabezpečovať partner ale- nezabezpečuje. Keď vidím akí sú chlapi dookola, radšej budem už do smrti " sušiť"😂 Proste už nemám na nich nervy, ale zas ja som ich mala celkom dosť do tej 40tky, tak asi preto to mám už odbité a mám pocit že mi už nemôžu ponúknuť nič, o čo bolo treba stáť. Ako v tom prísloví - Ženu po 40 už môžeš prekvapiť len skutočnou láskou. Všetok ostatný cirkus už videla."
Asi tak. Teda ja pomaly kapitolu vzťahy v mojom živote uzatváram...nebudem sa opájať nereálnymi romantickými filmami pre staršie dámy ako ešte v 50tke stretli sympatického prešedivelého princa, nato som už videla a zažila dosť.
Cenu má zdravie, spokojnosť, priateľstvo...Asi je to zákon prírody že všetko má svoj čas, začiatok aj koniec, aj láska, aj ľudský život, všetko...Tak asi tak to vidím ja, ale zas ja som dosť odveký pesimista. Máme aspoň ale istotu ako útechu, že takýchto žien ako my v našej situácii sú na svete milióny. A my aspoň nehladujeme a nie je tu vojna...To je veľká vec, a vôbec nie samozrejmosť...žijem vo Švajčiarsku v Zürichu a tu sú ľudia doslova z celého sveta a tie osudy čo počuješ, čo pozažívali, to si neprečítaš v žiadnom časopise...a mňa to ukľudňuje že na tom vôbec nie sme tak zle, ak jediným našim "problémom" je láska...
Tak som s a rozpísala, prepáč že až teraz.
papa a napíš hocikedy ak budeš mať chuť.
Valika

Tu začni písať odpoveď...

Odošli