Ako zvládnuť separačnú úzkosť u detí?
Prosím vás, ja už neviem ako toto riešiť, vyštudovaná učiteľka a neviem si poradiť s vlastným dieťaťom, normálne mi je aj trápne aj smiešno zo seba, aj sa bojím aby som nejako dieťaťu neublížila.
Ide o to, syn má rok a pol, o pár dní 19 mesiacov. Posledné dni robí neskutočný cirkus keď ho dám do izby aby sa hral, pokým odbehnem na wc, navarím atp. Izbu má riešenú tak, že keď som v kuchyni vidí na mňa, je to doslova pár krokov a oddelení sme len bezpečnostnou zábranou. Snažím sa naňho rozprávať, už som vysvetľovala, mojkala, dávala dopredu vedieť že o pár minút sa od neho postavím a pôjdem niečo robiť, skúšala som aj proste nijak nereagovať a bez slova ísť. Zakaždým vreskot a plač ako by ho drali z kože. Má ozajstné slzy, nie je to len čistý vzdorovitý krik.
Pár info navyše, bol bezo mňa ako 5 mesačný týždeň, keď som mala operáciu, úplne bez problémov to zvládol s otcom/ babkou. Momentálne už pol roka nežijem s jeho otcom, ale nikdy nemal problém ostať s babkami, dedkami, nemá problém s nikým ani na dlhšiu dobu, aj zaspávanie u otca bez problémov, jednoducho dokáže bezo mňa vydržať a normálne fungovať. Problém nastáva vyslovene vtedy keď je "sám" aj to len takým spôsobom že ma stále vidí aj počuje. Mám ho proste nechať vyplakať alebo čo robiť? Nenechávam ho samého často a dlho, snažím sa mu venovať koľko to ide ale navarené a upratané tiež musíme mať a myslím si že aj trocha samostatnosti mu neuškodí. Ďakujem všetkým za rady
u nas to trvalo asi dva mesiace, bolo to tazke obdobie, nepomohlo vysvetlovat, muselo to prejst samo...boli situacie ked sme s muzom a synom jedli pri stole, ja som sla len odlozit riad a syn zacal revat a pritom som bola v rovnakej miestnosti len som nebola vedla neho
Na zachod chodi so mnou, aj vari, ci upratuje ci "pomaha" - mota sa pod nohy pri domacich pracach. Od tajeho msleho dietata nemozes ocakavat ze sa bude hrat vo svojej izbe sam. To este taky rok dva musis pockat. Jednoducha rada pre teba- separacnu uzkost musis len preckat- kym neprude nieco nove " stavnatejsie" obdobie vzdoru. Drzim paste.
Neporadím ti, ale súcitim s tebou. U mojej dcéry to trvá už pol roka a som psychicky vyčerpaná. Bezo mňa ani nevyjde z domu, nechce byť s nikym iným, len so mnou. Čaká v kúpeľni, kým sa osprchujem, vyhadzuje so mnou smeti, drží sa pri mne keď upratujem, chce jest, čo jem ja a len so mnou za stolom. Popravde ani nepamätám, kedy som bola sama niekde mimo domu. Nevie sa odo mňa odlepiť, chytá hysterické záchvaty a tým pádom ju musim brať všade. Časť rodiny ju už aj odmieta strážiť, lebo im je nepríjemné, ako sa správa. Ak vydrží bezo mňa tri minúty, je to úspech, no hneď za tym prichádza hysak. Popravde som psychicky uplne vyčerpaná, a to mam doma ešte jedno dieťa. Každý hovorí, že je to obdobie, no u nás nemá konca. Takže súcitim a držím palce ✊
Ahoj , ja ti neporadím , len podporím , že toto iste začalo aj u nás . Moja ma dva roky a tiež si “nemozem” ísť vypiť na dvor ani kávu alebo zapáliť . A tiež presne s babkami dedkami hocikde ostane neni problém …. Prejde to , znie to ako klišé , ale je to naozaj len obdobie ❤️