icon

Hysterické dieťa

avatar
oravese
13. júl 2014

Ahojte chcem sa spytat ako riesite u vasich deti "hisaky". Ked napr. nedostane co chce a hodi sa o zem, kope nohami a vrieska. Dakujem za rady.

Strana
z2
avatar
jujala
6. okt 2015

prispejem mojou skusenostou. Tym, ze zijem v zahranici, kde sa nesmie kricat na dieta, nie to capnut na zadok!! toto je moja skusenost s 3r a 5r detmi. Ak dieta neposlucha, je odute, reve, bucha, ublizuje si.....atd, ok nech sa paci, moze to robit, preco nie, su to bezne ludske emocie.
1. Ignorovat do maximalnej moznej miery
2. v momente ked sa dieta utisi, a chce komunikovat s rodicom, je nutne sa porozpravat a vyjasnit..preco zaco a takto nie. A trvat si na pravidlach, ktore sa urcia doma, v skolke....atd. Za ziadnych okolnosti neustupit. Dieta=manipulator a vie to sakra dobre.
3. Ak dieta neposlucha, nekricat na nho...hned pri prvej prilezitosti, ked dieta nieco chce od rodica napr. pit, jest, ...cokolvek, jednoducho ho neposluchnem, alebo sa odujem...proste urobim tu istu akciu ako dieta pred konfliktom a opat sa ho spytam, ci chce takto so mnou jednat, ci sa mu to paci. VZDY dieta povie, ze nie, lebo chce dosiahnut svoj ciel. Takze ako rodic mas navrch a opat mu razne vysvetlit, ze taketo jeho spravanie...jednoducho NIE!! Dieta musi pochopit, kto je rodic a preco ho ma, a aka je uloha dietata v rodine ci v spolocenstve.
Samozrejme, ked je pekna spolocna chvila, vsetci su v poho, dieta je stastne, tak opat ukazat dietatu, ze ide to aj bez hnevu a i ono je rado, ked je v klude, ...treba vediet aj pochvalit, povzbudit.
Samozrejme, je kopec inych moznosti...ako manipulovat /v dobrom slova zmysle/ a vychovavat deti. Spomenula som len zopar.
Vela stastia

avatar
lucretia7
6. okt 2015

@jujala Podobne sa to snazime riesit aj my, ale zial 2-rocne dieta nie vsetkemu este rozumie. Aj si vysvetlime, ze to sa nerobi, aj vie, preco ho nemozem zobrat na ruky, ale na druhy den (niekedy aj skor) to urobi znova. Snad to po case pochopi...

avatar
jasminka7
6. okt 2015

mnohe tu radite ignoraciu. To niekedy ale nejde. Bola som dnes vonku so vsetkymi tromi dcerami a cestou domov si zmyslela prostredna nech okamzite ideme do obchodu jej kupit malinovku. Samozrejme, ze takymto rozmarom neplanujem vyhoviet. Postavila sa mi vsak pred kocik a vyslovene mi zabranovala ist a pritom silno vykrikovala. Tak sme sa potom pretlacali, ja som sa jedno rukou snazila ju odtahovat z cesty a druhou tlacit kocik. V zaverecnych fazach za vytrvaleho revu dcery mi pomahali susedia vynasat kocik po schodoch (mame v dome 8 schodov kym prideme k vytahu), ja jedna ruka na kociku, druha na dcery, dcera sa zavesila ... no fitko zadarmo. Toto naozaj tazko ignorovat, musele som ju dostat z cesty, aby sme sa dostali domov, najmladsia uz plakala -- potrebovala jest.

A minule v lete mi tiez prostredna pri kupani v jazere zacala vykrikovat Pomoooooc. Vedela som, ze to robi aby si vydupala svoje, ze chce aby som ju vo vode nejako po 384-ty krat tahala, ale kedze som uz predtym povedala, ze posledny krat, tak som to nechcela porusit. Cize som chvilu ignorovala jej "volanie o pomoc". No pribehla vystrasena pani, ze dieta sa topi ... Podobne dnes z preliezky ked schadzala ... vie to velmi dobre, ale tak srdcervuco kricala, ze jej prisiel pomoct nahodny okoloiduci. Ano, ignorovala som ...

Navyse s tym ignorovanim ... najstarsia dcera je velmi citliva a ked stredna spusti krik a akoze plac, velmi to preziva s nou. Niekedy jej vysvetlim, ale nie vzdy je na to cas a podmienky a ked nechcem nechat najstarsiu sa trapit, tak musim nieco robit so strednou.

Co tym chcem povedat? Ze zivot nie je ciernobiely a neverim na univerzalne navody typu "ignoruj". Nie vzdy sa to da a nie vzdy je to rozumne.

Strana
z2