Kde som urobila chybu vo výchove dcéry? 😢

Ja si nemyslim, ze musi byt na 100% rozmaznana, moja bola od malicka tiez nosena, vkuse utisova, proste je to take citlive placlive dieta, ja som uz zistila, ze moja ma proste taku povahu, ze rada place. Ona sa zobudi, este oci neotvori a uz place. Moja ma 2r a 8m, ale uz sa vie pekne aj sama zahrat, napriek tomu, ze bola zrejme na tom rovnako ako Vasa, ked boli male. Teraz im uz zacina vzdor, moja ma aj sestricku cerstvu, tak vkuse puta pozornost zo ziarlivosti. Ale snazime sa drzat ake take hranice, ano, dokaze revat neskutocne, cisty zachvat aj za hluposti. Moja ale rozprava nadpriemerne, tak mi napadlo, ze Vasa moze byt frustrovana tym ze nevie riadne komunikovat a vyjadrit co chce. Pre take deticky moze byt fajn znakovanie.

Ahoj, poradiť, ako dcérku zvládnuť ti bohužiaľ neviem, ale chcela som ti napísať, že vo výchove si nezlyhala. Aj ja sa synovi venujem, keď bol menší, snažila som sa predvídať jeho nepohodlie a predchádzať tomu, aby plakal...ale rozmaznaný určite nie je. Mám práveže pocit, že vďaka tomu, že sa mu tak s láskou venujeme, sa vie lepšie ovládať a zvládať aj menej príjemné situácie (keď sa udrie, keď nedostane niečo, čo chce).

Moja švagriná má dcérku podobnú tvojej a povedala by som, že jej sa teda prehnane nevenovali. Je to proste taká povaha a napr. jej babka, švagrininá mama, sa v tej vnučkinej povahe našla.

Jednu vec som si ale všimla, ale môže to byť len náhoda, že ženy, ktoré mali dobrý pôrod, majú nenáročné a kľudné dieťa. A tie, ktoré sa pri porode vytrápili, majú aj dieťa náročnejšie. Nemala si náhodou komplikovanejší pôrod aj ty? Ono sa to možno odráža potom v tom dieťati.

Netrápte sa, ešte bude veľa"rôznych období"... sama ste uznala že ste ju rozmaznali, viete teda čo vás čaká.. nové pravidlá a božská trpezlivosť. A hlavne! Vaša dcérka musí začať sama spracovávať svoje emócie. Moja nebola rozmaznana ale veru pár krát plakala až tak že sa pozvracala.. zo začiatku som ju tíšila, po záchvate sme sa o tom veľa rozprávali a časom som si uvedomila že zlé obdobie je preč 😉. Držím palce nech sa vám to podarí v krátkom čase!

@malfea tak toto u nas vobec nesedelo, podla mna to nie je pravidlo, mala som jednoduche tehotenstvo, lahky porod, kojenie bez problemov a dieta citlive, placlive, drazdive. Teraz mam druhe dieta, tazke tehotenstvo, porod sice zase lahky, ale to dieta je uplny opak, pohodacka, usmieva sa, spi, vydrzi v pohode polozena, nie ako prva, co len kontakt potrebovala

Otázku typu, kde som urobila chybu pri výchove dcery si polož, keď dcérka bude mať cca 15 rokov. Plač a hysaky 2 a pol ročného dieťaťa sú stále ešte spôsoby komunikácie. 2 a pol ročne dieťa sa ešte stále nevie dostatočne vyjadriť, aby matke vysvetlilo, čo cíti alebo co naozaj chce.

@akvi suhlasim!!!!...mali sme to tiez takto ked mala 2a pol...neries davaj sa, obijmaj bud tam ked ta potrebuje...

Mala som takeho syna, ciste zufalstvo. Furt nespokojny, rev, mrncanie, revanie pre hocico, zachvaty revu, placu, hnevu... ani sme velmi nikam nechodili...spolahlivo otravil kazdeho okolo seba svojim protivnym spravanim...Zmenil sa tesne s nastupom do skoly, v podstate zo dna na den. Teraz ma skoro 14 a je to pohodovy, mily, sikovny chalan.

@lucyluv Jasné, môže byť, ja som si to len tak spojila na základe detí a ich pôrodov z môjho okolia, ale určite môže ísť o náhodu, nebol to žiadny kvantitatívny výskum :D

Nečítam komentáre, ale chcem povedat asi toto: vôbec si ju nemusela rozmaznat, možno je proste taká povaha! Mladšieho som nosila celý prvý rok, na spánok stále (pri staršom mi to tak bolo najpohodlnejšie) a odkedy začal chodiť, žiadne nosenie nepotrebuje, prehra sa potichu pol dňa s vysávačom, je totálne samostatny. Tým chcem povedať - nevycitaj si nosenie...
Keď niečo chce čo sa nedá splniť, skús jej to splniť 'akoze'... Raz som čítala, že deti nepotrebujú splniť každú vec, ale potrebujú vidieť, že rodič im to chce splniť...ja som to občas skúsila a funguje mi to na 100%. Príklad: vozenie teba v kočíku... Keby sa to dalo Amalka, tak by som si veľmi rada ľahla do kočíka a nechala ťa aby si ma povozila, ale to sa nedá... Ale keby sa to dalo, určite by som tompre teba spravila....

Ja tak synovi obcas poviem a teraz keď sa niečo nedá, sám si sadne a povie si hmmm keby sa to dalo, určite by si mi to dala ( alebo ja neviem čo), ja už po ňom len zopakujem že áno a koniec scény, úplne tú vec púšti z hlavy...

A posledné, obdivujem ťa, že to zvládaš dlhodobo, ja keď máme blbý deň tak som vo výbere po chvíli, nieto počúvať pol dňa rev 🙈 veľa stastia

Mam takeho tretieho syna.. je to povaha a môže si tu polovica mk tvrdiť čo chce (čítam diskusiu a keď vidím, napr poznamku.:"mňa by tak dieťa nevydieralo,mám dve deti" tak sa pousmejem.. ja mám tri deti krátko po sebe, prvé dve boli úplne iné a teda stačilo byť neoblomný chvíľočku a pochopili.. pri treťom môžem byť neoblomna aj týždeň a nepomôžem si)

Môžem len povedať, že vekom sa povaha dá ľahšie formovať.. dieťa v 2,5r nemanipuluje, aspoň nie v zmysle slova ako chápeme my.. je to jednoducho malé dieťa a treba vydržať ťažšie obdobie..

Najmladší syn mával veľmi dlhé amoky zlosti (niekedy aj dve hodiny a áno, je to dosť náročné, najmä ak aj prvé dve deti mamu potrebujú) od 3r sa postupne začali skracovať.. teraz má 3,5 amok príde vždy, ale už nie je taký dlhý a rýchlejšie sa ukľudni.. zväčša je taká postupnosť - on sa naštve, vrieska, ja sa nahnevam a on si potom pýta objimnut, chvíľu sa objimame a potom je kľud.. ale kým sme prišli sem, pretieklo veľa vody - proste k tomu dorástol.. psychicky je uplne vporiadku, pokiaľ je vklude je to šikovný a zlatý chlapec, len nevie spracovať emócie a ja verím, že k tomu znova dorastie a bude dobre.. toto ale fakt pochopí len človek, čo také dieťa má..

Viem, že je to náročné a možno ti aj lezie na nervy ak ti niekto povie, že treba vydržať.. ale ja proste inú radu nemám, nájdi si nejakú psychohygienu, nepoľavuj v tom, že od dieťaťa niečo aj vyžadujes, ale buď trpezlivá v plneni.. (ešte vmchcem podotknúť, že syn bol prvé tri roky, nostop chory, to na jeho povahe nepridalo.. cítil sa nekomfortne, odkedy je na liečbe je to lepšie.. ja lenze treba skontrolovať či aj dieťa nemá nejaký zdr. Problém, napr.malo ,železa)

No bud je to obdobie vzdoru plus tvrdohlavosť alebo AS tiez mi to trochu pripomína...A As nieje ako PAS su tam podobné črty ale spravanie rôzne...Náš ma rad deti rad komunikuje je velmi citlivý opatrný...Vela vela rozpráva...Ale ked bol vo veku 2-3r tak len ukazoval nerozpraval iba hmkal na veci ..Ked som nerozumela zlostil sa...plakal strasne strašne vela...Nervak obrovský...

Ahoj, náš malý bol tiež veľmi náročné dieťa už od malého bábatka, väčne uplakaný, stále iba sa nosit, nonstop som sa mu venovala. V 5tich rokoch ma svokra donútila, aby som s ním išla k psychiatrovi, nech mu predpíše niečo na ukľudnenie, lebo sme boli z neho už všetci na nervy, no a on mu napísal, ale diagnózu aspergerov syndróm. V živote by som si nepomyslela, že je autista, bol úplne normálny, akurát keď nebolo po jeho, mal neprimerané záchvaty zlosti a hnevu aj pre úplnú maličkosť. Aspergeri nie sú typický autisti, sú veľmi šikovní, nadpriemerne inteligentí, náš je veľmi výrečný a vôbec nemá problém s komunikáciou s ostatnými ľuďmi. Nepíšem, že tvoja malá je aspergerka ani ťa nechcem strašiť, píšem len svoju skúsenosť, že nie vždy je na vine výchova a veľa ľudí ani nevie, že dieťa môže mať nejakú diagnózu.

Vôbec sa nemáš za čo hanbiť a nič si prosím ťa nevyčítaj. Všetko sa ti raz vráti 🤗 aj to množstvo lásky, ktoré odovzdáš. Každé dieťa je výnimočné a má povahu ktorú nezmeníš. Mám 4 dcéry, prvorodená bola od malička uplakaná a každý mi hovoril, že ju rozmaznávam. Bola som mladá a nemala som žiadne skúsenosti a preto som viac počúvala babky okolo seba ako svoje srdce. Presne ako ty píšeš preskákali sme si náročné obdobie.... vo všetkom a tiež som nevládala a často som plakala, lebo som myslela že som zlyhala. Dnes je z nej úžasná dospelá kočka 23 ročná na ktorú som hrdá. Určite sa to podarí aj tebe, všetko chce len čas.... Tvoja malá má len 2,5 roka o chvíľu pôjde do škôlky a uvidíš aké veľké zmeny nastanú keď príde do kolektívu. Dieťa sa veľmi zmení a začne vnímať rešpekt, proste tak trošku dospieva. Verím, že to zvládnete a jedného dňa budeš na to spomínať tak ako ja..... S úsmevom 😉

@akvi ešte raz to radšej skopirujem aby sa to tu v záplave komentárov nestratilo aj pre iné mamy a dajte si už povedať preboha živého že take malé deti nie sú rozmaznané!!!! Taketo dieta este nevie manipulovat, ani nic podobne, tak prestan ju vinit ty, ze nie je samostatna.. opytaj sa samej seba, o com to cele je., co je to skutocne..

Chybu si určite neurobila. Je normálne, že si jej venovala plnú pozornosť. Ma ešte len 2,5 roka. Nás ma 4 a začal sa hrávať sám až teraz niekedy (aj to sa vyhrá sám možno hodinku denne).
Ani si nedovolím napísať cudziemu dieťaťu, že je rozmaznané. A určite nie, že potrebuje ísť s týmto čo opisuješ k lekárovi.

Ale myslím si, že využívať situáciu vie 🙂 V 2,5 roku určite áno a uvedomuje si, čo svojim správaním spôsobí a ako sa mama (teda ty) zachová.

Ja by som skúsila buď ignoráciu (viem, ťažké), alebo zoberiem hračku/sladkosť, ktorú ma najradšej. A aj keď nerozpráva (mimochodom ma ešte čas si myslim), tak isto chápe.

Môj ostal teraz taký jedovity. Robíme to tak, že vezmeme sladkosti. Nič ho nepotrestá tak ako keď nemôže obľúbené kinder vajco. Musíš prísť na vhodný “trest”, ale bitka nepomôže.
Alebo napr. ak sa nevie správať vonku, tak sa ide domov. Vždy. Sedíme v kaviarni? Maly začne robiť cirkus? Zaplatíme nedopitú kávu a ide sa preč...

Držím päste a netráp sa. Si super mama a chcela si/chceš jej dobre. Ale netreba ju už považovať za malú a už vôbec nie za seberovnú. Hlavne veľa vysvetľovať a ukázať jej, že ty si v prvom rade rodič a nie ty ju máš poslúchať, ale ona teba.
❤️

Dieťa potrebuje tvoj kontakt a to je potreba u niekoho väčšia ako jesť potreba lásky nie je to rozmaznanost moja dcéra bola taká a syn nie a z dcéry vyrástlo dievča dnes už 9r veľmi citlivé ono vám to dnes pride ako záchvat ktorý nemá dôvod ale nie je to tak teraz vidím aká je dobrá všetko živé má rada a to ona v detstve sa až preosobnila že je mnou a bezomna to proste nevedela nič syn bol iný a aj keď už ma20r ostal bezohľadný voči iným je sám sebe živý

Moja žabka bola podobne babetko, sú to črty povahy ktoré sa zjemnuju ako starne, ale stále ostávajú. Ukricana a nervačka, citlivá, kontaktná, potrebuje spoločnosť, iba tak sedieť s nami a klabosit.
Obdobie vzdoru jej začalo od narodenia az doteraz keď plynule prechádza do puberty.
Hrať sa len tak sama od seba začala asi v 4 a aj to u nás v obývačke, v spoločnosti ľudí a je to tak doteraz, väčšinou si všetky ochechule (barbiny) presťahuje na gauč a tu sa hrá.

Neurobila si chybu, ona je taka povaha. Akceptuj to.

Na druhu stranu nemusis skákať okolo nej a utisovat ju pri každom kriku. Zvykni si, ešte len prituhuje, obdobie vzdoru vrcholí medzi 3 - 4 rokom.
Veľmi pomáha nevsimat si, kde nieje obecenstvo nieje ani divadlo. Neutisuj ju, neťaháj na ruky, nedaj na sebe poznať že to krik vadí. Zvykni si na to, netráp sa tým.
Pomôž jej pomenovať jej pocity, si nahnevaná lebo ti to nepodam však? Pod sem tu ti podám niečo iné (odputanie pozornosti)
Toto pomenovanie je veľmi dôležité, ona sama nevie so svojou prchkou povahou kde ako a prečo záchvat vzniká. Síce ju to neutisi ale pomôže pochopiť samu seba. Namiesto dvihania ju obim na zemi. No nijako extra sa jej amoku už viac nevenuj, rob si svoje, odit z miestnosti, otoc sa chrbtom.
Nepodriaduj sa jej manierom. Neutekaj z vychádzky lebo placka. Nepodavaj jej všetko čo si zmysly z policiek.

Postupne ju uč (a seba tiež) že maminka ma robotu a bude sa venovať až keď skončí. Zacni po pár minútach.. Vysvetľuje teraz idem variť ty si chod poskladať puzzle a potom spolu budeme robiť *** (niečo čo má rada ako odmenu za čakanie) Daj jej omalovanku, plastelínu, skladačku... Svoju činnosť neprerusuj, dokončí ju a potom sa jej venuj. Deti treba nechať občas sa nudiť. Nevymyslaj jej činnosť hned, nechaj ju.

Ahoj, moja mala bola tiez narocne dieta. Tiez som sa jej vela venovala, citala jej atd. Uvedomila si si chybu, ze si jej stale ku dispozicii. Obcas si ju treba 'nevsimat' povedat mama vari, hraj sa..alebo mama musi dat veci oprat hned pridem...zachvaty zlosti su obdobie vzdoru..spominam si ako sa mi mala plieskala vonku o zem a ja zahanbena nechapala ako ich malinke deti su take zlate a moja jaci na cely dvor. Potom o par mesiacov, rok som ja sedela na lavicke s kavou v ruke, dieta sa pekne hralo v piesku a ostatnym mamickam sa deti hadzali o zem🙂). Co sa tyka hrania, moja sa naucila hrat sa az v 5rokoch sama, predtym nie a nie vzdy pri tom niekoho potrebovala! Inak ked som na ihriskach zistila ako mala potrebuje kolektiv a deti zacala som ju pomalicky davat do sukr.jasli na 4 hodiny, casom si zvykla a ja som si konecne vydychla...Neviem ci mas takuto moznost, alebo aspon niekoho z rodiny na hodinku-dve za den aby si mala cas aj sama pre seba. Sj mama moze vyhoriet. Ak je dietatko zdrave, vsetko sa casom utrasie a Ty sa spravaj ako mama a nie ako sluzka malej aj jej povedz nie, aj ju ibcas nechaj revat nech si uvedomi ze to nikam nevedie. Si dobra mama!

@heleninamama 😂😂😂😂 ja som sa schuti zasmiala na tvojom príspevku o 18.30 večer o zlom decku. Ja ta úplne chápem, mám doma podobnú nervacku (tiež sa našťastie učí veľmi dobre) a večer som po jej dramatických predstaveniach úplne vyšťavená s jediným prianím... Nech už je dospelá a preč.
Ináč sa to s nou da, ale teraz keď je už 2 týždne bez kamosiek a každodenného športu čistá katastrofa

@lujza123 Veď toto, kto to má doma, nebude sa obviňovať a týrať ešte aj výčitkami, čo kedy urobil zle. Ja po tých rokoch beriem ako fakt, že sú aj zlé deti a sú bez diagnózy a rodič sa môže snažiť akokoľvek, ale musí to hlavne vydržať a veriť, že raz z toho vychová normálneho samostatného človeka. Ja tiež odratávam do čias, keď odíde na VŠ a dúfam, že aspoň do ČR.

Neboj bude dobre, už bude lepšie keď začne rozprávať a skôr sa dohodnete. Ja m syna tiež bol zarevany a stále na mne nalepený. Nerobil síce hystaky ale náročný bol. Keď začal rozprávať bolo to oveľa lepšie ale bol na mňa hrozne naviazany, nemala som ho komu dávať bol stále pri mne. Teraz mi je ľúto že tak skoro vyrástol, ale je úžasný citlivý človek. Chodili sme aj k psychologicke to pomohlo skôr mne sa upokojiť a poradiť ale bolo to fajn. Tiež nerozprával až v 3 rokoch . Tak veľa lásky a trpezlivosti🥰

Ono to podla mna nie je chyba vo vychove, len je to take obdobie, deti to bezne mavaju a nie je to vobec nejaky ojedinely pripad, ako toho sa neboj. Budes nakoniec este rada, ze ste s nou take obdobie mali bo potom pruide aj take, ze ta nebude vyhladavat

uz pri prvom zachvate revu mala dostat na zadok...niekedy deti treba nechat aj porevat si a nie robit vsetko preto,aby prestali revat,stale skakat okolo nich a vo vsetkom im vyhoviet...teraz sa uz tazko bude budovat autorita,ale do 3 rokov sa da stalw dieta formovat....len treba byt dosledny pri pravidlach a neustupit

mas narocnejsie dieta. uz som nieco odchovala, tak viem. Ani jedno nebude rovnake.

to moze byt aj adhd atd. to nemusi byt vychovou ked ma az take hysaky.....skus ist ku psychologovi s nou. drzim palce

@rebelkaevan to si nemyslim . poznam mamu ktora dava po riti svojmu dietatu a ma to uplne opacny efekt - on za to zbije ju. ma adhd a to dlho matka nevedela.na to treba iny pristup.....svojho syna som nikdy nebila a nikdy on na ma nepolozil ruku alebo nebodaj nejak vyskakoval. samozrejme vedel trucovat, vsetko v norme a mala som aj svoj podiel na to. ked sa nudil, trucoval...logicke. deti su ciste a uprimne, ale niektorim treba viac pomoct aby sa orientovali v tomto svete.

myslím že dieťa ťa považuje za seberovnú kamarátku, chce sa s tebou hrať, má potrebu byť stále s tebou. Nemyslím si, že si urobila chybu vo výchove. POMALY si nastavuj pravidlá, neustúp,....deti mávajú hysáky, že my rodičia už ozaj nevieme čo robiť, nie si prvá ani posledná. Pritúliť, poláskať a keď sa ti bude zdať už moc neustúp,...moja dcéra sa vyrevala doslova a potom prišla ku mne fňukajúc, bez slova som ju hladkala po hlávke, túlila ,ale neustúpila som. Žiaden krik, len som povedala NIE a ešte raz NIE a ja som ešte aj rukami ukázala gesto akože koniec a skôr rozumela tomu gestu ako slovám,.🙂 .dieťa pochopilo, že nevyhrá. Neviem či ju dávaš do škôlky,....u nás to ustúpilo nástupom do škôlky a teraz chodí do školy a už ja chodím a poďme toto spolu a toto. Musíte cez to obdobie prejsť.

Chybu si urobila hneď na začiatku.Prepáč ale je to pravda.

Dieťaťu sa nemá dávať všetko na zlatom podnose.A ty si to tak robila...Naučila si ju mať všetko.Nemôžeš sa teraz čudovať.Nosiť na rukách stále? Prvá chyba....Dieťa sa učí od narodenia.A veľa z vás ste si deti naučili na ...NIE...NIE...TAK DOBRE TEDA.
Všetko im dáte po prvom zakňučaní.Vždy dostanú to čo chcú tak skúšajú...bežná vec.Netreba im toľko behať okolo zadku aj keď si myslíte, že veď je to malé dieťa.Je...ale nie hlúpe.

A nech mi nikto nepíše, že 2 a pol ročná to nevie zneužívať.Deti nie sú hlúpe.

Moja 3 ročná sestra mala také stratégie, že by ste neverili.
Dokým jej mama na to neprišla.Dovtedy to zneužívala.Bola schopná revať do 7 rokov keď dačo nedostala.V 3 rokoch keď chcela urobiť zle kopla ma do nohy a rozrevala sa, že ja som ju udrela.Falošne revala dokým nedostala to čo chcela a potom prišla zamnou...Vidíš?

Bola totálne vychcaná a to mala 3 roky.Vedela čo platí na rodičov.Stačí otvoriť oči a tie deti pozorovať.

@akvi Prepáč ale ty si nejaká žena kvetov? Laktačná poradkyňa?Tie sú väčšinou mimo reality.
Čo má pôrod alebo kojenie s výchovou?

Absolútne nič.Píše ti žena ktorej mama rodila 17 hodín a kojila ma 2 mesiace.

U detí je jedno ako boli dlho kojené a ako prišli na svet.Z kade vy beriete tieto bludy.

Výchova má vplyv na správanie dieťaťa nie prsník.Ľudský mozog si nepamätá kojenie a ani pôrod.

,,Dávaš jej evidentne všetko, čo potrebuje.,,

Toto je ten problém nie cecok.
Dieťaťu sa nikdy nedáva všetko keď nemá byť rozmaznané.Dieťa má poznať a učiť sa hranice.Nie dostávať všetko.Ani v dospelosti nedostane všetko.

Non stop prikladať a mojkať a nosiť na rukách? Vážne?
Čo z toho vyrastie...nesamostatné dieťa odkazané na mamkinu sukňu.

Je normálne, že sa dieťa hádže o zem? V živote som to neurobila.Nemusela som byť kojená aby som cítila, že ma mama miluje a nenosila ma ani na rukách.Nepamätám si veci pred 4 rokom života a preto je to totálne nepodstatné.

Mama ma naučila byť samostatnou a slušnou.
By som sa prepadla od hanby hádzať sa o zem.
Už ako dieťa som vedela, že mama je mama nie preliezka.A plakať? Načo akože?
Som strašne citlivá ale vychovaná som bola ako veľké dievča a vždy mi to bolo pripomínané.Dospelé ženy a hlavne mamu som mala ako vzor.
A tá ma učila, že ja počúvam ju nie ona mňa na povel.A žiadna žena neplakala keď niečo chcela.Tak som si brala príklad.Chcela som byť veľká.

Ťažký pôrod, žiadne kojenie do 3 rokov a predsa mamu ľúbim...takže tým to určite nebude.Zlyhal prístup k výchove.
Vychovávať sa má dieťa.Nie dieťa ma vychovávať rodiča a dávať mu ultimáta a rozkazovať alebo citovo vydierať.

To vaše puto matky s dieťaťom vnímate len vy.
U dieťaťa sú podstatné iné veci ako telo na telo po pôrode alebo prsník.
Výchova je o niečom inom.Dôležité je ako vás vníma dieťa.Či ako kamarátku alebo mamu.
Jemu je jedno ako dlho bolo dojčené.
Rešpekt a láska sa buduje inak.O tom je tá výchova.

Naučiť dieťa, že rodič nie je kamarát a čo povie rodič to platí.
Láska sa dá prejavovať aj inak len než dieťaťu dať všetko čo chce.

Raz sa zato poďakuje.Tak ako ja dnes svojej mame.