Kde som urobila chybu vo výchove dcéry? 😢

Ta faza ze chodi hola...to je normalne...aj moje decka tak mali...dievcata to maju tusim castejsie...
Ale aj co popisujes mi pride ze obdobie vzdorh na plno.bud trpezliva...netrestaj ju...ona este nechape svojim emociam.
Len sa snaz mozmo odchadzat od nej....ked sa spolu hrate....tak po chvili jej povedz ze ides varit...budes vedla...nech dostavia vezu ...
Dievcata by som jiektore dala do skolky uz od roka....su take sikovne a spolocenske ako aj samostatne 🙂.

@heleninamama tak ak ste boli u Janosikovej, a nič nevidela, tak potom asi fakt len povaha.. Mala som podozrenie,lebo doslova opisujete správanie mojej staršej, a jej presne Jánošíková dala dg.aspergera. O vplyve pôrodu a kojenia si myslím presne to isté, čo píšete. A takisto presne chápem, čo myslíte nevyhnutnou psychohygienou😏 Viem,že to nie je vaša diskusia, ale musela som napísať, lebo myslím, že mám dosť dobrú predstavu o tom, ako to u vás vyzerá.

Ešte raz, ak smiem. Mala som takéto obdobie dlho, kde sakra som pri dcere urobila chybu. Bolo to moje prvé dieťa, aj v sirsej rodine.. nemala som s kym porovnávať. Uplakané, neuveriteľne narocne dieťa, akonáhle nebola na rukách, nonstop krik. Nebolo možné, aby sa sama zabavila. Pokial sa jej človek venoval, bola zlaté šikovné dieťa, akonáhle som zmizla, čo i len na wc, revy neskutočné (aj vo veku 3+). Škôlka jedna katastrofa celé 3 roky. Som zdravotnik a podozrenie na autizmus mi ani neprebehlo mysľou. Napriek tomu bola u dcéry v 8r zdiagnostikovana porucha autist.spektra. Nakoľko apríl je mesiac povedomia o autizme, píšem to pre všetkých, ktorí majú predstavu, že autista vyzerá ako z filmu Rainman. Moja dcéra nemá rituály, nemá afekty, pozerá do očí, s rečou nemala nikdy najmenší problém, R vedela ako dvojročná. A je autistka.
Až narodením druhej dcéry som pochopila ten rozdiel. Vidím každý deň toľko odlišností. Úplne inak sa hrajú, úplne inak sa učia, úplne inak myslia.

Pri tom, čo popisuje autorka, by som určite aspoň spozornela a časom pátrala týmto smerom, minimálne nech sa tá diagnoza vylúči.

Autistické spektrum zahŕňa toľko rôznych prejavov, že ziadni dvaja autisti nebudú rovnakí. Netreba sa báť diagnostikovať, či "to" pomenujete, alebo nie, dieťa to nezmení. Akurát môžete zmeniť svoj prístup k nemu, keď viete o niektorých špecifikách, čo z dg.vyplyvaju.

Moja dcéra je na 2.st. bežnej ZŠ, učí sa na 1-2, chodila do družiny, teraz už má kruzky.. Nie je to vôbec jednoduché, ale nie je to ani rozsudok.

Tak vás prosím, za všetky mamy neštandardných deti.. vzdelávajte sa, majte pochopenie a neodsudzujte.

Ja nechápem čo vadí mamičkám na toľko rovných deťoch že si vyžadujú pozornosť. Ved teraz objavujú svet, potrebujú byť zamestnané. Treba sa im skratka venovať. Ved všetko sa dá robiť s dieťaťom. Od varenia az po upratanie ba dokonca i cvičiť. Tak kde je problém? Ja varím spolu s dcérou. Keď jej poviem ze ideme robiť placky tak sama už vyberá suroviny z chladničky a vie co ideme robiť. A to ma 2 roky. Vie aj to aké korenie a do čoho dávam. A to preto lebo sme vždy všetko robili spolu. Upratovať tiež upratujem spolu. No hold, keď je za ňou bordel, alebo vyleje vodu, upraceme spolu. Cvičím každý deň, cvičí so mnou. Zehlim, tak ma tiež detskú žehličku tak zehli so mnou. Ja nechápem čo sa čaká od tak malých detí v tomto veku. Jasne ze je to únavné ale je to dieťa. A treba sa mu venovať. A nie čakať ze sa zamestná samo na hodiny a ja mam pokoj a robím si svoje. Treba ju odmalička viesť ku všetkému. A to sa inak nenaučí len vtedy keď robí tiež to, čo robí dospelý človek. A čo že nerozpráva? Niektoré deti sa rozrozpravaju v škôlke. A ze ma hysaky to je normálne v tomto veku, treba to vedieť prijať a korigovať to nejako. Inak to dieťa nevie dať pocity najavo nakoľko nerozpráva.

@lovelizoe teraz je každé druhé dieťa auzista potom. Neviem no, ja som sa hodila na zem aj ako 8 ročná keď som niečo nedostala. Od 16ich pracujem, od 16ich som od rodičov peniaze nevidela, sama som si platila vysku popritom pracovala. A tiež som bola náročné dieťa a nemala som žiadny autizmus😅

@modrykoniicek potrebujes este nejake konkretne vysvetlenie odo mna, alebo si len mala potrebu vyjadrit svoj nazor na to, co som napisala? Ak ta moje nazory dostali do negativnej emocie, asi som trafila presne nieco, co mas skryte v podvedomi - to je presne to miesto, kde sa ukladaju zazitky z porodu a pod.. Ale samozrejme, nemusis tomu verit, mas pravo verit comu chces a samozrejme, aj konat a pisat co chces.

@lovelizoe Moja je oficiálne zdravá, čo som rada, ale o to horšie, lebo ľudia nechápu (a vidieť to aj v tejto diskusii), že náročné dieťa nie je o nezvládnutej výchove a čo platilo u nich, inde platiť nemusí. Plus je to aj vec temperamentu a ten má dcéra šialený. Keď príde do miestnosti, je to akoby vošiel veterný mlyn - rozpráva, gestikuluje, hýbe celým telom, tancuje, vykopáva nohami, kde tu niečo zhodí, padajú jej veci... Po pár minútach som totalne ohučaná a ona navyše vyžaduje reakcie, človek ju musí vnímať, hovoriť s ňou, inak začne skriekať, vyčítať mi a teraz, keď ide do puberty, je to ešte pestrejšie. Kto ju nepozná, myslel by si, že je vypustená z džungle, pritom myslím, že sme slušná rodina, venujeme sa jej, podporujem ju vo všetkom, čo vymyslí, od narodenia ju socializujem. Pravidlá som nastavovala od narodenia, pri druhom dieťati to išlo, ale tu proste nie. A k tým rečiam o pôrodoch... Bolo to vytúžené decko, chcela som dcéru, meno som mala vybraté skoro 20 rokov, tehotenstvo síce ťažké, ale všetci okolo mňa skákali, pôrod v pohode, kojila som ju rok, kým ju to neprestalo samu baviť. Vždy bola náročná a viem, že aj bude, vydá aspoň za tri pokojné, rozumné deti,ale to človek musí fakt len zažiť.

@1gabriela13 ak si takto pochopila to,čo som písala.. ok. Verím, že sa nájdu aj ľudia, čo čítajú s porozumením a môj príspevok pochopia tak, ako bol mysleny. A ak aspoň jednemu z nich pomôže, malo to zmysel.

Ahoj. Podla mna je frustrovana z toho, ze si nevie vykomunikovat svoje potreby a preto ma caste zachvaty zlosti. V prvom rade by som chcela vediet, co je za tym a asi by som uvazovala nad nejakymi vysetreniami - psycholog, logoped, neurolog...samozrejme, az pominie tato koronakriza. Najskor by som sa posnazila nakopnut komunikaciu, mozno vyrobit nekaje komunikacne karticky s obrazkami beznych dennych cinnosti a predmetov. Je toho plny internet. Mozno ma problem aj s porozumenim reci.

@akvi Pôrod si nepamätám a ani kojenie.Chválabohu.A ani nesúhlasím s tým čo píšeš.
Samozrejme bez urážky.
Ale toto čo čítam tu na MK...to by som bola už necitlivá, neľúbená a čo ja viem ešte čo podľa názoru žien tu.A jasné ako nekojená mám slabú imunitu.
To sú jednoducho bludy nepodložené faktom a ja som toho dôkazom.Že toto na povahu ani lásku k mame nevplýva.A ako nekojená som bola najkľudnejšia zo súrodencov, nazdravšia a najempatickejšia.Takže žiadnu ujmu nemám.
A po pôrode som neplakala.

@modrykoniicek ďakujem za názor, evidentne ho máme iný, ale to je v poriadku. Ak by ta téma podvedomia zaujímala, tak je toho na nete dosť. Moje názory vychádzajú aj z osobných skúseností, presne tak, ako aj tvoje. A keďže máme rôzne skúsenosti, tak aj naše názory sú rôzne. Tak to už býva v živote.

@akvi Súhlasím s tebou.Možno na tom niečo bude čo si ani neuvedomujeme.Neviem to úplne vyvrátiť kedže si to obdobie absolútne nepamätám.

Len si to porovnávam.Lebo ja som bola krátko kojená a ťažší pôrod.Sestra zase ľahký pôrod a kojená dlho.
Rozdiel bol medzi nami obrovský.
Ja som nechcela byť stredobodom pozornosti.Bola som ukecaná ale bola som kľudná do dnes nemám rada cudzích ľudí.Čo mama povedala to platilo.Bola som empatická.Imunitu mám najsilnejšiu.Ako dieťa som bola chorá raz za 3 roky.Ale vždy to trvalo veľmi krátko.K mame mám rešpekt a úctu do dnešného dňa.Učila ma skromnosti.Bola som vyspelejšia.Vždy.Proste zdravá žena.Nemala som problém ísť do škôlky ani do školy.

Sestra ako dieťa nevedela prežiť bez cicky.Hádzala sa o zem.Už v 3 rokoch vedela, že sa stačí rozplakať a vymyslieť si hovadinu a mama navrieska na mňa lebo som bola staršia.
Vedela, že si môže dovolovať lebo jej to prejde.
Bola drzá a absolútne nepočúvala.Strašne urevané dieťa až do puberty.Problémové.Imunita? Non stop je chorá...a strašne chudokrvná.A vyzerá veľmi mlado na svoj vek.Ako 12 ročné dievčatko.Problémy s menštruáciou.Do školky aj školy chodila takto..každé ráno krik a rev.Mama s nervami v koncoch.

Takže za mňa.Som rada, že som nebola ako sestra :D

Takže posudzujem len z vlastnej skúsenosti. 🙂

@modrykoniicek tieto veci sa nedaju posudzovat len z toho, co vidis a uz vobec nie z rozpravania.. Tam velmi funguje spomienkovy optimizmus.. Ja mam za sebou niekolko terapii, kde sa pracuje s podvedomim a velmi mi to pomohlo.