icon

Kedy je vhodný čas dať dieťa do jaslí?

avatar
keremiova
9. jún 2020

Ahojte🙂 Len tak sa pýtam zo zvedavosti. Moja dcérka má 3 mesiace a pol takže na jasle je ešte veeeeeeeeľmi skoro😄 No táto otázka ma celkom zaujíma pretože určite na ňu raz príde reč🙂😄

Strana
z3
avatar
luccija
9. jún 2020

@0silvia0 asi tak...a práve deti, ktoré sa nechcú socializovat, chodiť na krúžky, do táborov, školy v prírode, prespať u babky nie su iné len nemajú potrebu.Lenze u nás sa ide s davom a potom nasleduje daj ho bude sa mu páčiť, to musíte prekonať, všetci sme chodili, poplace si bude dobre.Su deti, ktoré z toho dostanú žalúdočnú neurozu, keď už matky nepočúvajú pocity svojich detí je to zle.Ked sa niekedy spýtam ešte ako Vám má vaše dieťa ukázať, že mu tam nie je dobre kuse si nechty, po práci sa drží mamy a tá nevie nič spraviť, lebo dieťa ju chce mať pre seba odpoveď je aj ja som chodila do jaslí a som tu.Podla seba a toho čo sme my zvládli a ako sa nám páčilo nikto nemôže skatulkovat dieťa.

avatar
krpcurik
9. jún 2020

@maximilie veru tak, ja som ho uz citala velakrat a vzdy si ho rada precitam znovu ☺

avatar
krpcurik
9. jún 2020

@0silvia0 ja som tiez bola v jasliach, ked som este ani rok nemala a veru to poznacilo moj vztah s mamou a odzrkadluje sa to na mne stale...mam problem s nadvazovanim vztahov, s komunikaciou, som dost uzavreta osoba, mam problem s jedenim, moj jedalnicek pozostava len z par jedal, ktore jem dokola a bojim sa vyskusat cokolvek nove atd atd...takze ak aj tu niektore zeny pisu, ze dali deti skoro do jasli a maju teraz napr 6 rokov a hovoria, ze ved to na ne nemalo ziadny vplyv, tak ono sa to podla mna casom prejavi u kazdeho dietata nejakou poruchou

avatar
0silvia0
9. jún 2020

@krpcurik nemusí sa to prejaviť u každého dieťaťa, ale len u tých citlivejších. A ty si bola citlivá duša, ktorej pocity rodič nebral do úvahy. Inak presne tieto pocity má moja sestra. Pocit menejcennosti, problém s nadväzovaním vzťahov, pocit, že ona je najmenej dôležitá, lebo jej názory nikoho nezaujímajú...
A tiež má čudný chladný vzťah s mamou, ale zas naša mama sa jej za to ospravedlnila, že vtedy sa to tak riešilo, bola príliš mladá a nezamýšľala sa nad tým všetkým...

avatar
krpcurik
9. jún 2020

@0silvia0 ja som si napriklad este donedavna davala za vinu to, ze nemam dobry vztah s mamou, ze som zla dcera atd...ale ako sa mi narodil syn a precitala som par knih o vztahovej vychove a podobnych veciach, tak som vlastne pochopila, ze to nie je moja chyba, len som proste nemala sancu s nou nadviazat hlboky vztah v rannom detstve

avatar
0silvia0
9. jún 2020

@krpcurik je fajn, že sa ti to podarilo v sebe spracovať a uzatvoriť. Ono nemá význam sa v tom rýpať, lebo minulosť už človek nezmení. Jediné, čo môžeš urobiť, je vnímať svoje deti najlepšie ako vieš.

avatar
maximilie
9. jún 2020

Poviem vám moju skúsenosť. Ja som do škôlky chodila 3 dní. Doteraz si pamätám ako som plakala a ako na mňa učiteľka pred všetkými deťmi v triede kričala, aby som už bola konecne ticho, že kvôli mne im nemôže ani prečítať rozprávku. Pamätám si ako som sa ráno chytilila branicky a mamka mala čo robiť, aby ma od nej odlepila. Pamätám si ako ma trhali od mojej sestry, presne si pamätám jej hnedý karovany strikovany sveter. Nechcela som ju pustiť a nechápala som, prečo má nemôžu aspoň nechať s ňou v triede. Určite by som to inak znášala. Moja mamka vydržala takto 3 dní. Našťastie som mala babičku. Sestra vydržala až 3tyzdne. A boli sme s babkou. Boli to nádherné časy. Básničky, pesničky, prechádzky k psíkovi, k holubom, atď.... A vzťah s babkou som mala krásny po celý život. Dokonca v puberte som sa zverila skôr jej, ako mojej mamke. Nakoniec som sa sama stala učiteľkou a do triedy mi chodili deti ktoré rovnako trhali sveter svojej sestre a držali sa mamičky celou silou. Asi tým, že som sa vedela naplno vžiť do ich dusicky a presne som vedela čo prežívajú, spolu sme to vždy zvládli. Ale pri každom takom uolakanom dieťati mi išlo prasknúť srdce. Prax ma naučila, že tie deti si naozaj zvyknú. Základ úspešnej adaptácie bolo uistenie dieťatka, že ho ľúbime aj v škôlke.
Aj moja mamka keby to vydržala, zvykla by som si. Ale dnes by som mala krásne spomienky na moju láskavú babičku, alebo na prísnu ukricanu učiteľku v škôlke a sveter mojej sestry??? Neviem. Každopádne dnes som sama matka a už teraz mi trhá srdce, keď si predstavím, že raz ju budem musieť opustiť vo dverách triedy. A pri Tom sama dobre viem, že ak je matka v pohode, bude v pohode aj dieťa. Moja je januárová, tak ju plánujem dať do škôlky ako 3roky a 8 mesiacov
Aj to zvazujem, či nenastúpim len na 4 hod- 60%
Deti si obdobie jaslí nepamätajú, preto vám nevedia povedať, čo na nich zanechalo následky. A tiež súhlasím s názorom, že keby som bola na materskej, tak si nechám doma aj druhé dieťa. Lebo súrodenec je dôležitejší, ako škôlka.

avatar
beronsche
9. jún 2020

@danielahamar toto nie je o tom, kto je horsia a kto a kedy lepsia matka... Toto matku nijako definuje, ze kam da alebo neda dieta.. Niekedy sa jednoducho situacia vyvinie urcitym sposobom a my sa musime/ chceme prisposobit.. Aj taky je zivot..
Len zase netvrdme, ze dietatu to prospelo, lebo male dieta by si nikdy nevybralo instituciu namiesto matky..

avatar
krpcurik
9. jún 2020

@maximilie velmi pekne si to napisala ❤❤

avatar
daganov
9. jún 2020

@luccija máš pravdu, ja som mala šťastie, mala som babku, takže ani škôlka, ani tábory sa nekonali, nechcela som to a moji rodičia to rešpektoval, tak, ako rešpektovali to, že môj ani nie trojročný brat do tej škôlky utekal, prelozil celé prázdniny po táboroch na Slovensku aj v zahraničí a obaja sme boli šťastní.

avatar
daganov
9. jún 2020

@danielahamar nie vždy, skutočne to závisí od dieťaťa a môžu byť tety v jasliach fantastické a pre deti sa rozdať

avatar
asia83
9. jún 2020

@0silvia0 Ja ju neviním. Jednoducho netušila, čo robí. Bolo to vtedy tak, 90 percent dávalo deti do jaslí. Viním dobu, ktorá podporovala pracujúce ženy, nie matky do troch rokov veku dieťaťa. V súčasnosti okolité krajiny detto. Preto som rada, že žijem na Slovensku, nech je tu akokoľvek. Aspoň slušné peniaze do troch rokov dieťaťa dostávame. Moja mama mala od môjho takmer narodenia, poviem to slušne, ku mne zvláštny vzťah. Ale určite to s jasľami nebolo preto. Proste svojim dvom deťom lásku nevedela rozdeliť 50:50.

avatar
asia83
9. jún 2020

@danielahamar Vidíme, čo chceme vidieť.

avatar
maximilie
9. jún 2020

@krpcurik dakujem

avatar
asia83
9. jún 2020

@0silvia0 Ešte k veci vám odpoviem. Áno, cítim to presne ako vaša sestra. Spracované to nebudem mať celý život, si myslím. Pozastavujem sa nad tým iba vtedy, keď mi tá téma príde "pod ruku". No a ja mám vzťah ku mame (chcem mať) dobrý, no jej vzťah ku mne dobrý nie je. Nie je správny.

avatar
hettinka
9. jún 2020

@keremiova za mna nikdy... syna som dala v 2,5 roku do škôlky, inak by som prišla o prácu a bolo to veľmi skoro, hoci tam neplakával.
Vzťahu to neublížilo, len bol zbytočne skoro v zariadení a bola by dom rada s ním bola do 3 rokov doma ešte.

avatar
0silvia0
9. jún 2020

@asia83 ano, aj mojej sestre to prilezitostne vylezie z podvedomia niekedy. Napriklad ked jej deti mali tych 9 mesiacov (bolo to davno), tak sa nahlas zamyslala, ako niekto moze dat taketo male babo do jasli, jednoducho jej to hlava nebrala.
Ale doba vtedy taka bola, nepozeralo sa na citove potreby dietata, stacilo ze bolo najedene a prebalene...

avatar
asia83
9. jún 2020

@0silvia0 Presne. Mne Boh dal možnosť pamätať si
to obdobie, aby som o tom vedela porozprávať aj z pohľadu dieťaťa. Pretože matka si to vysvetlí po svojom: je mu tam dobre. 1,5 ročné dieťa nevie povedať, čo cíti.

avatar
miskakyska
Autor odpoveď zmazal
Strana
z3