Kedy začali vaše deti poslúchať?
Malý ma rok aj niečo.. Keď mu poviem, aby niečo nerobil, urobí to aj naschvál. Aj viackrát. Viem, že vie, čo od neho chcem a robí to napriek. Vždy pri tom na mňa kukne, ako za reagujem. Napr. Mame stojacu lampu a on s nou myka, keď mu poviem, aby prestal, kukne na mňa a znovu začne. Nechcem mu dávať po zadku, neviem, či to pomôže, keď som mu občas dala po rucicke, tak mi to vrátil. Takže tu cesta nevedie. Najnovšie ho dám do postieľky a nechám ho tm samého. Ale aj to akoby mu nevadilo... Hmmm prvé dieťa a neviem ako na neho..
@jaja23 rocne dieta si nevie poriadne ani trafit lyzickou do ust, nie aby posluchalo. To je ako keby chcel niekto po tebe postavit funkcnu raketu. Deti posluchaju vedome, cielene s udrzanim pozornosti po 5 roku. Ale to neznamena, ze ho nemas vychovavat, a viest ho k poslusnosti, Ale mala by si mat v sebe velku davku tolerancie, empatie a trpezlivosti ked neposluchne.
@peter952 to by som netvrdila
Moja ma rok a tristvrte a par krat dostala na rit ked neposluchala. Teraz jej poviem par krat pekne a ked ma ignoruje tak sa jej spytam ci mam robit krik, vacsinou to uz zaberie a posluchne. Ale ked nieco robi zle, tak jej vysvetlim ze preto a preto to nemoze robit lebo sa stane to a to. A ona pochopi a posluchne. Netreba len zakazovat, ale aj vysvetlit preco. To u nas funguje.
@jaja23 kazde dieta je ine. Bud odvedies pozornost na iny predmet hru, alebo pohrozis neskor das aj na zadok alebo ho separujes od vas do postielky napr. nech vidi ze je to neziaduce chovanie. Vysvetlovanie takemu malemu nepomoze to, az po dvoch rokoch, nepochopi.
@ava11 u nás pristupujem k našej malej rovnako 👍
Ešte nie😁😁😁😁a to má tri a pol
@jaja23 ja som už dávnejšie niekde zachytila info, že deti do určitého veku nepocuju/nechápu, to ne- pred slovesami - neskac - ono skace, nehadz - hodí atď... Potom to vyzerá, že to robia naschvál.
Ja malej vysvetlím, prečo niečo nemôže, ale skôr spôsobom : miesto nekric jej poviem rozprávaj potichšie (kľudným hlasom), miesto nechytaj sa snažím odviesť pozornosť na iné, ak už chyti, poviem jej, aby danú vec pustila ci vrátila na miesto, a vysvetli prečo...
Teraz dcéra veľmi rada všetko hádže na zem, dnes napríklad plastový tanier a chcela sa ísť hneď hrať. Len som jej opísala, že tanier je na zemi a tam chodíme, tanier patrí na stôl. Hneď sa otočila a dala ho namiesto... Takto to v podstate funguje na všetko. Samozrejme, keď bola menšia chvíľu trvalo, kým pochopila, ale šlo to dosť rýchlo 🙂
U nas velmi pomohlo dietatku vysvetlit, preco urcite veci mozu byt pren nebeznecne. Rovnako ako som zakazy priamo prestala pouzivat. Napriklad:
Prestan s tym mykat! = Ak s tym budes dalej mykat, moze sa to poskodit a udriet ta.
Neskac do mlaky! = Pod okolo, inak budes mat mokre nohy, do kaluze mozeme len ked mame gumaky.
Nejedz tie kamienky! = Kamienky su spinave, je nebezpecne ich jest, mohlo by ta boliet brucho, s nimi sa mozes hrat, na jedenie tu mame roztek.
Dalsia vec je pouzivat takzvane hypnoticke povely:
Nechod na cestu, zrazi ta auto!
1. Aka je realna sanca ze sa to stane? Ak vybehne a nezrazi ho, budete za klamara.
2. Takyto povel pre dieta znamena "cesta, auto", dieta ste zamerali prave na to co ste nechceli.
Povedat "Drz ma za ruku, ked sme vonku!" alebo "Ostan na chodniku, ked si na kolobezke" ma daleko presnejsi vyznam toho co chcete povedat a ked uz chceme spominat konsekvencie, tak "mohlo by ta zrazit" alebo "je pravdepodobne ze ta zrazi" alebo "ak vybehnes na cestu a zrazi ta auto, bude to velmi boliet"
Vela spravi aj sposob akym s dietatom jedname. Napriklad ak vidite ze dieta bez pod hojdacku, ktora je v pohybe, skor ako NIE! ktore sice dieta moze na chvilku zastavit ale rychlo sa voci nemu stava imunne, zakricte povel, ktory ma nasledovat, dieta v panike nerozmysla, len nasleduje povel "chod odtial prec!" a potom pokracujte "ano, vidim, ze sa chces hojdat, teraz je nebezpecne tam ist, dietatko ta moze trafit ked sa hojda...." Alebo vseobecne napriklad ak sa hra s tou lampou, ako prve vykriknite "ano!" ziskate cas na premyslienie si pozitivnej formulacie, ktorou dosiahnete co chcete - dieta viest inam a povedat mu konsekvencie "ano! vidim, ze ta bavi sa s lampou hrat a sledovat ako sa hojda, vrzga, zvoni, je nebezpecne to robit, pretoze ak svietidlo spadne, moze ti velmi poranit hlavicku" a tak dalej.
Je toho vela ale u nas drvivou vacsinou fungovalo, kym nenarastli rozky, teraz uz robia neplechu vedome a bez ohaldu na riziko ci konsekvencie. Druha vec je, ze pri nebezpecnych situaciach ako napriklad ze je jedno ako rychlo idu po chodniku ci aka kaluz na ceste je, vedia co mozu a co si odlozime na inokedy 🙂
@jaja23 ako u nas doma😀syn 20 mesiacov a tiez nereaguje na upozornenie a este naschval robi a pozera na mna s usmevom😉capnutie po rucke al.zadku nula bodov....cize upozornim,prvy krat,druhy krat a na treti krat idem k nemu ,poviem NIE,zoberiem za ruku a odtiahnem prec-samozrejme ako vyjadrenie jeho nesuhlasu nastava plac a hodenie sa o zem...ale to uz neriesim,iba ho pomaly prekrocim a idem si svojou cestou😀😀nasho tiez velmi fascinuje,ked moze mykat so stojacou lampou🙈🙈
@madeleine Velmi dobre napisane!
@peter952 ja chodim aj na povinne preockovania a ja som take adhd, ze sa chodim riaditelovi do kancelarie o zem plieskat, ked cosi nechcem. 😂
Ty a to tvoje vsemocne “za vsetko moze ockovanie”.

Podľa múdrych kníh, detský mozog dozreje na uplne posluchanie až v 6r, samozrejme je to plus mínus individuálne.