icon

Kričala som na syna

9. jún 2022

Nie som za fyzické tresty a ani za krik na deti, ale dneska ma syn neskutočne vytočil. :( Kričala som a veľmi..doslova som vrieskala. Deti vedia byť veľmi zlé, ale nemá sa to riešiť krikom.. 😭 Pamätám na svoje detstvo, že aké nepríjemné mi bolo, keď na mna rodičia kričali. Nechcem, aby moje dieťa pociťovalo tú bolesť, ktorú ja v detstve (mala som dosť prísnych rodičov a proste som si toho zažila dosť).. Samozrejme som sa mu potom ospravedlnovala, ale predsa ma to trápi. Ten jeho vystrašený pohľad..
Prepáčte, že vás otravujem s takouto diskusiou, ale asi som sa potrebovala trochu vypísať, aby som sa ukľudnila a nemala taký zlý pocit zo seba.. Ako ste zvládli nekričať na svoje deti ?

Strana
z2
avatar
dievcacitajucelist
10. jún 2022

@beronsche Príklad z môjho života...mám 2ročného synčeka....všetko mu vysvetľujem je to veľmi vnímavé dieťa...vysvetľujem, keď prechádzame cez cestu, že sa musíme pozrieť do obidvoch strán a az tak prejsť...minule som bola s ním v meste a na druhej strane uvidel zmrzlinu a bez rozmyslu bežal cez cestu...na poslednú chvilu som ho chytila...capla ho po zadku a pokojným hlasom vysvetlila následok jeho konania...odvtedy pri prechode mi sám povie "mamina potaj" a pozerá sa či môže prejsť....

avatar
beatta7
10. jún 2022

@dievcacitajucelist hmmmm zlaty, ze si to zapamatal, no ono aj keby clvoek chcel vsetko riesit v pokoji, niekedy sa to proste neda. ak sa nieco taketo stane raz za cas, tak ok ale ak sa krici po detoch neustale, tak to uz podla mna v poriadku nie je

autor
10. jún 2022

@hruska91 Má 3 roky aj dve mesiace

autor
10. jún 2022

@andreatytler Nekričala som na neho ešte, maximalne iba trochu zvýšila hlas...

Varili sme guláš a on neustále musel behať k tomu kotlíku. Vravela som, že nech tam nechodí, lebo sa popáli, ale on aj tak ďalej a ďalej. Už som ho radšej držala, ale on začal strašne revať, tak som ho pustila a pekne mu ešte raz vysvetlila, že nech tam nejde. Samozrejme aj tak šiel a to s pieskom v ruke. Nakoniec sme guláš nejedli....

avatar
dievcacitajucelist
10. jún 2022

@beatta7 Jasne ja nekričim často...len niekedy je potrebné zvýšiť hlas...ale ja si myslím, že to všetko sa meni aj vekom deti a taktiež povahou dieťaťa...ja mám troch synov a v jednotlivých obdobiach boli celkom rozdielní....tento najmladší je najviac vnímavý, ale aj najväčší vymyselník 😊

avatar
97tomi
Odpoveď bola odstránená
avatar
siska53
10. jún 2022

Nezvladam 🤣. Ked boli mali, ano, to sa este dalo, no boli mali, ale ako su vacsi, je to tazke az nemozne nezvysit hlas..

avatar
andreatytler
10. jún 2022

Fuha... prvy krik v 3 rokoch. To si dobra. Bud mas nervy zo zeleza, alebo je syn ukazkove poslusne a spolupracujuce dieta. Mozno ze len teraz mu zacalo obdobie kedy zacne testovat tvoje hranice, lebo ta scenka s gulasom to je klasicke testovanie hranic.
Podla mna si kricala preto lebo si vedela ake je to strasne nebezpecne a bola to prilis stresova situaci a tebe sa nedarilo ju vyriesit a tlak stupal a v momente ked sa mu podarila pomsta tym ze zahustil gulas pieskom tak si vybuchla.
Ja som zistila ze sa v takychto situaciach hnevam sama na seba. Pripadam si neschopna, ze tu situaciu nedokazem vyriesit a zakrocit raznejsie este pred tym ako dojde k problemu. A ten hnev si potom vyburim na decku. Proste behanie okolo kotlika je tak nebezpecne, ze by som sa vobec nesnazila dohovarat a vysvetlovat a brala by som dieta prec, bez ohladu na to ci bude plakat alebo nie. Naucila som sa sledovat svoje vlastne hranice a v momente ak mi nieco prilis vadi, tak sa snazim hned zakrocit. Inac ja som dost velky nervak a velmi ma trapi kazdy jeden krik. Tiez sa synovi ospravedlnujem a velmi na sebe pracujem.
Inac ja by som dakovala bohu ze sa to skoncilo iba pieskom v gulasi... to mohla byt tragedia.

autor
11. jún 2022

@andreatytler Mohla, ale ja som tak nejak dúfala, že tam už behať fakt nebude, ale po krátkom čase som sa ani nenazdala a už tam bol aj s tým pieskom... 😔

Strana
z2