Maminy dnešnej doby
Mile mamky, stretla som sa s nazorom, ze sme v dnesnej dobe hrozne mamy, pretoze nenechame dieta ani "nozku udriet".....rozumiete ako to pani (cca 50 rokov) myslela, ze sme na deti prilis upate, ked som to pocula, napadlo ma len jedno, v dnesnej dobe som mozno "hrozna" mama, ked zovsadial pocujete vsetko to zle, co sa deje, ked je tak tazko k dietatku prist a tak velmi lahko ho stratit. Mozno je to aj vekom, ktory sa posunul a stavame sa prvorodickami po 30-ke (neviem, mozno by som bola rovnako "hrozna" aj po 20-ke). Jedno viem vsak urcite, snazim sa svoje dieta lubit a chranit, nechcem si raz vycitat, ze som nieco zanedbala, dufam, ze z neho vychovam dobreho cloveka a budem pre to robit maximum, aby bolo stastne a nech si o mne mysli kto chce - co chce, lebo ja som v prvom rade mama a to je pre mna najdolezitejsie.....co vy na to?
Ja sa neviem (a ani nechcem) vyjadrovať k tomu, ako sa dnes vychovávajú deti. Ja som pred materskou pracovala v detskej nemocnici a videla som smutné prípady detí, ktoré pojedli sifo či iné chemikálie, pády na hlavičku a pod., ktoré sa stávajú aj deťom dnešných úzkostlivých matiek. Ja som názoru, že istá opatrnosť je namieste hlavne pri malých deťoch, ale treba nájsť rozumnú hranicu.
Čo mi napadlo pri príspevku zakladateľky je to, že v dnešnej dobe sú pre nás deti vzácnejšie ako boli možno pre našich rodičov a starých rodičov. Už len všetky tie páry v okolí, ktorým sa nedarí mať dieťa... ☹ Svokra spomína na to, ako môjho manžela hodili do vankúša a už aj spal, cumlík mu dávali do medu, ("pohnili" mu z toho zuby) a dokonca ako ho nechala dve hodiny vonku na ulici v kočíku, kým bola u kaderníčky na studenú. 😕 Pre dnešnú generáciu niečo nepredstaviteľné...
A keď sa nám narodila malá dostávali sme samé rady tipu: Len ju nenaučte nosiť na rukách a zaspávať na cicke, akoby hlavným cieľom bolo naučiť dieťa, nech dá pokoj. ☹ Ja cítim aj trochu nedôveru a nevraživosť staršej generácie voči tomu, ako sa staráme o deti, ale oni svoje deti vychovali ako vedeli a výchovu tých našich by mali nechať na nás. Že sa vždy nájdu úzkostlivé matky a rodičia, ktorí pokladajú svoje dieťa za génia, to bolo podľa mňa aj za ich čias.
@khkt ale ich koncentrácia bola omnoho menšia....len si zober takú vec - za našich detských čias sme mali presne definované rozmaznane deti a nemali sme ich radi, bolo ich pritom málo (možno jedno na triedu)...dnes by som veľkú väčšinu detí klasifikovala tým pojmom "rozmaznaní"
Dnešní rodičia sú nie len prehnané úzkostliví, ale boja sa byť prisni a dôslední, akoby sa báli, že ich v tom prípade dieťa nebude mať rado...a opak býva pravdou...
@bajana Áno súhlasím s tým, že v dnešnej dobe mnohí rodičia nie sú prísni a nenaučia rozoznávať deti čo je dobré, slušné a čo zlé, neslušné... My sme boli vychovávaní aspoň väčšinou aspoň v zásadách základnej slušnosti, čo mnohým dnešným deťom chýba. ☹
Ja som len skôr chcela poukázať aj na to, že ani generácia našich mám nevychovala iba úžasné deti, veď koľko je v dnešnej dobe dospelých alkoholikov, závislých na hracích automatoch, nevery v manželstvách... Asi neexistujú rodičia, čo by nejaké výchovné chyby neurobili, ale niektorí si to o sebe myslia a to ma štve. 😠
Teraz nemyslím na moju svokru, aj keď som ju vyššie uviedla ako príklad, je to zlatá žena a vychovala úžasného syna. 🙂
ja som napriklad zato ze som detom(krsniatka 7r a 10r. )dala volnost bola najhorsia zena na svete.dovolila som im sa ist kolobezkovat po dedine,pustila som ich sa hrat do potoka kde je 10cm vody(chceli si robit priehrady),nechala som ich samich v malom bazene,poslala som ich do obchodu,dovolila som im aby sa vozili na furiku po zahrade a ovela viac veci.niektore si mozno myslite ze chcem mat pohodlie alebo co ale ja chcem len aby sa naucili sebestacnosti a aby mali zazitok.doteraz spominaju ako sa vysypali s furikom do hnoja 🙂
ja mozem pripsiet iba z pohladu dietata. My sme mali nesmierne opatrnu babicku (mama bola v tomto ok), ktora nas casto mala na starost i cele dni a pomaly nam nedovolila ist samym ani na zachod, Neustale sme museli byt pod dohladom, aby sme nespadli, nezranili sa, nezjedli nieco studene alebo nam niekto neublizil v tomto zlom svete. Brrrr, bolo to strasne, pamatam si to i po 20 rokoch! Poucilo ma to, ze takou matkou nikdy nechcem byt, aby na mna moje deti mali normalne spomienky. O svoje deti budem mat strach, ale budem sa snazit chranit ich s mierou (a dufam, ze to pojde).
mám 40 rokov s súhlasím s tou pani. dnešná doma internetu, ktorá aplikuje rôzne zbytožné a mnohokrát nezmyselné teórie o výchove a strostlivosti o dieťa. tak ako sa bojíme o svoje deti dnes, báli sa i ženy pred 20, 30 ale i 100 rokmi.
ruku na srdce, koľkokrát robíme všetko za deti (upratovaním počnúc a zháňaním zamestnania a živenia dospelých dobrovoľne nezamestnaných "detí" končiac).
tovar pre deti je obrovský, kupujeme rôzne nezmyselnosti pre dieťa a matku za predražené sumy, používame to 1- 2 mesiace alebo vôbec a nakoniec zistíme, že sú to zbytočne vyhodené peniaze.
mnohé nebudete so mnou súhlasiť, ale veď o tom je diskusné fórum, ja som za rozumnú výchovu, ktorá súvisí s logikou a zdravým rozumom. dcéru učím samostatnosti (13 r.), nič za ňu nevybavujem, sama si je zodpovedná za to, čo urobí a pod.
Deťom beháme okolo zadku, tie to začnú zneužívať a potom sa divíme aké sú drzé, ako si nič nevážia.......
@alaguema nesudim podla mne znamych miest🙂 skor pozeram aj spravy a citam vela... jasne ze nemam presne statistiky ale co stratene male dieta tak to dedina... a niekde to logiku dava - presne kvoli veciam ktore vy popisujete... proste clovek tam ma umely pocit akejsi bexpecnosti ( pritom najviac unosov, znasilneni, vrazd eyc. Aj statisticky robia rodine znamy ludia... nie nejaky nahodny unoscovia)