icon

Prečo sa môj dvojročný syn stal na mne závislý?

27. feb 2025

Ahojte chcem sa trošku poradit môj syn ma 2 roky a 3 mesiace zachvilu doteraz bol pohode keď som išla napríklad na nechty odbehla do obchodu a ostal s mojou maminou ktorou byvame. Išiel s mojimi rodicmi hocikde kde ho zobrali a zakýval mi teraz? Posledný mesiac sa nepohnem fakt ani na záchod sama. Všade hneď kričí mama a plac išla som von na chcilu za kamoskou a musela som sa vrátiť po 5 minútach lebo strašne plakal a hľadal ma. Nemozem ísť na nechty na mihy na nič vlastne ani len do obchodu kúpiť rožky bez neho. Čo to prosím vás je? Prejde to? Nerozpráva moc čože mu nedokazem vysvetliť že mamina zachvilu pride. Len plac plac plac a to vždy idem aby ma nevidel keď sa hra s mojimi súrodencami. Žijeme tu od jeho narodenia nič nové žiadne nové veci nechápem som z toho naprasky…

avatar
13uzivatelka11
27. feb 2025

Áno, vola sa to separacna úzkosť.. A každé obdobie vždy raz prejde.

avatar
nikpa
27. feb 2025

Je to normálne a prirodzené, prejde to ale nebude to hneď. Je ešte veľmi malý, bud trpezlivá.

avatar
michaela789
27. feb 2025

Tak tak, separačná. Samozrejme, že to prejde. Nebude za tebou plakať do puberty. Môj to mal od narodenia do 3 rokov. Treba vydržať. Brala som ho všade so sebou (áno, aj na záchod, aj do sprchy, aj smeti vyniesť, aj k postarke vybehnúť). Potom to prešlo skoro zo dňa na deň.

avatar
anavixy
27. feb 2025

To je snad najvacsie klise materstva - slavna separacna uzkost. Prejde to, kazda sme to zazili, aj viackrat, toto by mala byt posledna, chce to citlivy pristup a velmi pevne nervy 🤭 a to, ze nerozprava neznamena, ze nerozumie, on ti samozrejme rozumie adekvatne svojmu naozaj nizkemu veku. Zaroven to, ze ti rozumie a vie ze mu hovoris, ze sa za chvilu vratis neznamena, ze si povie, ze aha, tak okej, separacna uzkost proste nie je racionalna, musite si tym prejst.

avatar
personality
27. feb 2025

Neprejde do 90tky to tak bude 😂

avatar
iivancova
27. feb 2025

Mám to už niekoľko mesiacov, asi od vždy (dcéra skoro 2 roky), súcitim 😀 raz to prejde vraj

avatar
andrea_82
27. feb 2025

Mozno je problem prave to, ze utekas bez rozlucenia. On nikdy nevie, kde si a ci sa vratis, tak chyta paniku.

avatar
euka210
27. feb 2025

Separacna uzkost, ...ale ta zvykne prist uz okolo roka. Kedze ju asi nemal, tak prisla teraz. Ano...ani na wc nie si sama 😁 . Je to prirodzeny vyvoj a musi sa naucit, ze mamka sa vrati, ze sa nestratila. Povedz mu kam ide a ze sa vratis.
Pevne nervy...ano, byva to na prasky, nebudem Ti klamat. Ale casom sa zmierni. Ale mamka bude aj 100x denne...

avatar
andreatytler
28. feb 2025

Za prve, to ze syn nerozprava, neznamena ze nerozumie. Ak je zdravy, tak ako 2 rocny by mal rozumiet uz velmi vela a teda by si mu kludne mohla vysvetlit co sa deje. Ukaz mu velke hodiny a ze kam musi velka rucicka prist ked budes zase doma.
Za druhe, neutekaj potajomky. Tym nic nezachranis, iba mu vyrobis stresy ze nahle z nicoho nic si prec a on nechape. Vidiz ze to nepomaha a on aj tak place.

autor
28. feb 2025

@andreatytler áno rozumie vsetkemu ale aj keď vysvetlím len kričí nie nie 😂 no asi si budem musieť pockat

autor
28. feb 2025

@euka210 mali sme aj v roku a pól potom to prešlo po 2 mesiacoch a trz zas 😂

avatar
andreatytler
28. feb 2025

Neviem ci si uz skusala ale u nas pomahalo toto:
- Vysvetli ze co sa ide robit. "Zlatko musim odist na hodinu na nechty a chcem aby si ostal s babkou. Pridem spat ked bude velka rucicka na 12" Vzdy povedz pravdu. Nevrav ze ides prec len na moment a pritom budes prec hodinu.
- Ak zacne kricat ze nie, ostan s nim a nechaj ho kricat. Nechaj ho nech ta objime ak chce. Daj mu cas sa rozlucit.
- Uznaj mu emocie. "Vidim ze si z toho velmi smutny, chapem ze nechces aby som isla prec. Ani ja nechcem ist prec, tiez som smutna. Je to tazke". Nic viac nevysvetluj. Iba cakaj nech tie emocie spracuje v tvojom objati. Mozes zopakovat to uznanie emocii ale nie privela aby to nevyzneho ako natlak.
- Zdorazni ze sa urcite vratis, lebo toto je jeho najvacsi strach ze sa uz nevratis.
- Skus zavies ritual na rozlucku. Daj mu bozk do dlane, ktory si chyti tym ze zavrie rucku a vzdy ked mu bude smutno, tak si prilozi ruku k tvari a bude to akoby si mu dala ten bozk ty. Poziadaj ho aby aj on tebe dal bozk do dlane, lebo aj tebe moze byt smutno. Alebo mu daj tvoju fotku. Toto urob ked je v pohode ako pripravu na rozlucku.
- Ked uz odchadzas, chod rozhodne a rychlo, ziadne dlhe lucenia.
Ono plakat asi bude bez oladu na to co robis, ale je sanca ze menej a lahsie sa s tym vysporiada.