Rozmaznané dieťa verzus nervózna matka
O chvilu ma moje dieta 4 roky,ma oneskoreny vyvin reci a uz mi dochadza trpezlivost,stale je mi za zadkom,vecne mamina mamina,to by nebolo az tak zle,avsak ak ho zoberiem von,pol casu je normalny a pol casu vystraja,zacne vyplazovat jazyk,utekat na odrazadle atd.,to by som este dala,ale pol hodinovy plac kazdy den minimalne 4x pre somariny,ze mu tato-mama nieco nedovoli,ma uz doraza,proste,viem,ze mnohe matky to maju tazsie,avsak ja asi som uz asi unavena,od 6 hore do pol 9 vkuse,a nie a nie zaspat,vecne v pohybe...
@luccija keď už píšeš o hračkách mohla by si poradiť pre 18 mesacne vhodne 😊😆🙏
Rozumiem ti velmi dobre. Ja mam 4 rocneho, sice nema ziadnu diagnozu, ale neustale melie, chodi mi za zadkom, stale odo mna nieco potrebuje, nonstop si vynucuje, aby som s nanho divala, nieco s nim robila a pod. Stale chodi za mnou a zacne "mama?" Ale realne ani nevie, co mi chce povedat, len rychlo vymysla nejake taraniny. Vzdy som hladala rady na internete ako sa s nim dohodnut a podobne a aplikovala som vsetko, no nanho nic nezabera, on je tak neskutocne tvrdohlavy a ide si len svoje, mam pocit, ze ma ani nepocuva, ale stale len nad svojim, tym co on chce, rozmysla. Viem, ze tie rady som aplikovala dobre a spravne, pretoze mam este 2,5 rocneho syna a to je uplne ine dieta, s nim sa da dohodnut, vysvetlit... starsi je ako z inej planety. Napr. dnes nieco chcel urobit so sklenenymi poharmi, davat ich na nejaky karton akoze tacku a roznasat to a tak. Nechcela som aby to robil, ten karton by sa mu ohol, alebo zlomil, neudrzal by vahu, a keby aj nie, pohare by popadali na dlazku hned ako by tu "tacku" zodvihol. Tak som mu to vysvetlila patkrat, patkrat inak, aby to chapal, no on nic, on stale "ale ja chcem aby toto a toto" a vysvetloval mi svoje. A bral si z linky pohare a napriek zakazu si ich tam proste ukladal a taral do toho dokola to svoje, akokeby som tam ani nebola a nic nehovorila. Samozrejme uz som nanho zvysila hlas ci nepocul co hovorim, spucovala som ho zvysenym hlasom, to uz samozrejme zacal revat, doslova rucat s otvorenymi ustami, a isiel do izby kde reval ako tur.... asi pol minuty... a potom si isiel dalej nieco robit akoby sa nechumelilo... a taketo situacie mame CELY DEN, KAZDY DEN, proste kazdu chvilu sa to za ten den opakuje. Vsetko mu vysvetlim logicky po lopate ako dietatu, ale on to proste chce tak a pojde si svoje NON STOP. Ja uz som unavena z vecneho dohadovania, z toho ze vobec nerespektuje moje nie. A nechcem mu ani stale vsetko vysvetlovat, poviem nie, tak to ma platit, ked potrebujem, aby mi rychlo uhol z cesty lebo nesiem nieco tazke/ horuce/ kvapkajuce a pod, tak poviem ustup tak ma ustupit, bez toho aby som mu teraz musela vysvetlovat preco. Nie on bude stat a zvedavo kukat ze co preco, preco by som to robil... Bezny scenar u nas, poviem raz, dvakrat, patkrat, desatkrat (podla nalady, kolko vydrzim), razne NIE a on to absolutne nerespektuje len vyjednava rozprava si ze on to chce lebo a robi dalej, co som zakazala. Potom nanho uz zruknem (viac ci menej tiez podla nalady) on zacne rucat ako dinosaurus s dosiroka roztvorenou tlamou. Zavre sa s buchotom do izby, o minutu je ticho a vylezie a zas vymysla co by robil, alebo sa zacne v izbe hrat, tiez max tri minuty a uz ide za mnou. A tak dokola. Pritom do 2,5 roka to bolo dieta neskutocne poslusne, ked sa povedalo nie tak respektoval a isli sme dalej bez revu bez vsetkeho...
no asi to moc prezivas,mas len jeho oreto ste naviazani na seba pkus nemas nic okrem syna a jeho neresti,kebyze sa musis aj inde obracat asi by si to tak neprezivala a nesustredovala sa na to aky je tvoj syn mamin maznacik.A skods teda ze zle rozorava i ked charakter by sa aj tak asi nezmenil.
a k tomu uspavaniu ,ved tak ho naucte sameho zaspavat,ked mas s tym taky problem ze len ty,tyzden si poplace ale potom uz budes mat vecer pokoj
A co sa tyka toho aby sa im venoval aj tatko, u nas je on rovnocennym rodicom (ako ja), travi a nimi tolko casu ako ja, aj travime cas spolu ako rodina, a je to to iste vzdy.
A co sa tyka hry, venujeme sa mu vela od malicka, velmi vela, akurat, ze on od nas ocakava, ze sa s nim budeme cely den hrat a na cely den mu budeme robit dvornych sasov. S nim sa hram min. hodinu doobeda a dve hodiny poobede plus ideme na min hodku a pol von ale jemu to nestaci nikdy. A cim sa viac pohrame, tym neprijemnejsie si vynucuje, aby sme sa s nim zas isli hrat. Takze ani aktivne venovanie sa hrou unho nepomaha. Lebo on to chce proste cely den. Minule po dvojhodinovej aktivnej hre s nim v izbe som uz hru ukoncila, ze nech sa teraz pohra sam, ze musim ist nieco robit. Asi za tri minuty (neprehanam) prisiel za mnou sklesly ze mama ja som velmi smutny, lebo sa so mnou nikto nechce hrat. Proste tie dve hodiny, co som mu venovala bolo prenho nicim. On vyslovene riesi len "tu a teraz", cize jemu je jedno, ked pol dna spolu stravime a hrame sa, prose ako nahle skoncime, tak len dolieza a dolieza a je otravny a furt nieco a tvari sa ako kopa nestastia ze "zase sa s nim nikto nehra". Takze toto su nase dni, najma vikendy, ked sme spolu doma.
@ktochytavzite neviem,ci prezivam,mam aj narocnu pracu,ktorej sa tiez aktivne venujem,ale proste,stale dookola to iste mamina mamina mamina,potom rev,potom toto,ma 4 roky,podla mna,mal by chapat,ze idem s horucim a nemoze tam byt,ze ma ist nabok a nie doslova chytit amok,a to je jedna z mala veci,myslim,ze kazdu by po istom case nieco take vytocilo..a to mam x krat denne..zaspava sam,ale stale vymysla,ze raz toto,raz hento a takto to trva ak vyse 45 min. a to unaveny je,lebo cez den nespi a od 6 hore,proste,nechcem,aby to stale slo s placom,denno denne to iste...
@mrkvicka060 presne nieco take mame,plus par veci navyse a porucha reci,niekedy proste clovek presiahne svoje nervove kapacity a zacne byt z toho neprirodzene nervozny...
Bohužiaľ, zo dňa na deň s tým nič nespravis. Čarovný recept nie je, musí vyrásť, zmúdrie a bude lepšie. Postupne mu treba veci vysvetľovať. Keď reve, odíď, keď nebude obecenstvo, prejde ho to skôr.
Je maly, má 4 roky, nemusi hneď všetko vedieť a chápať, hoci nám to môže byt jasne. Nemaj nerealne očakávania, stále to je malé dieťa.
A zapoj chlapa, nech je aký chce, musí vedieť hodinu do týždňa byt so synom. A na dalsi týždeň hodinu a pol. Je jedno, či pôjdeš nakúpiť alebo si zaplávať. Chyba to psychohygiena, ako dlho to chceš takto ťahať? A co keď sa jedného dňa z toho tak vynervujes, že upadnes to depresii alebo ti príde zle?

Tak sa s tým iba zmier, že je taký nie je zlý len je taká povaha.A čím skôr ho nauc byť aj s otcom je to strašne dôležité.Aj, keď mu nedá jesť a nevenuje sa mu tak ako si ty predstavujes😊ženy vždy viac času venujú deťom a vždy sa vo všetkom obracajú na mamu aj, keď je otec doma