Ubližujem svojmu dvojročnému dieťaťu
Som mama skoro dvojročného dieťatka. Je to vytúžené bábo, dlho sme sa oň snažili. Ako každá mama, svoje dieťa milujem. Hráme sa každý deň, chodíme von, stretávame sa s inými deťmi. Som s ním v podstate 24hodín denne. Napriek tomu, že je to moje slniečko, viackrát som mu ublížila. Malé sa mi dokáže dostať do riadnych hysterických záchvatov, nedokážem ho utíšiť, nepoznám príčinu a vtedy mi rupnú nervy a je to sekunda..plače potom viac, nič tým nevyriešim, ja plačem potom v inej izbe a stále sa zaprisahávam, že to bolo poslednýkrát. Neviem, čo mám robiť. Hľadať psychologa? Pomôže taký rozhovor vôbec k niečomu? Alebo si mám nechať predpísať nejaké lieky? Utlmiť tú agresivitu?
Bojím sa s tým niekou zdôveriť, teda hanbím sa..
u nás v meste je psychologická poradňa ,je bezplatná,anonymná,takže nemusíš ísť pred tým pre výmenný lístok a pod.Je to o tom ,ako by si tieto situácie mohla zvládnuť inak.Ak je to len o tom,že si nevieš s dieťatkom poradiť,oni ti dajú návod ,ako dieťa utíšiť,ako ho nasmerovať k tomu,aby urobilo,čo by si ty od neho potrebovala a pod.Prebieha to asi tak,že je najskôr rozhovor s tebou,aký máš problém a potom pani sleduje dieťa asi hodinku,aby vedela,aké je dieťa.Potom si ťa zavolá a povie,ako to vidí ona.A z toho ona potom usúdi,či potrebuješ aj ty zvlášť pomoc,alebo je to iba na tom,ako spolupracovať s dieťatkom.Niekedy to veľmi pomôže.Pre začiatok skús,až príde taká situácia,vždy dieťa nechaj na bezpečnom mieste a ty odíď do vedľajšej izby a nechaj ho aj plakať.5-10 min.a ono sa utíši a teba ten prvotný nával zlosti prejde.A až keď prestane plakať,choď za ním a pritúl ho.Uvidíš,že to trošku zafunguje.A skús tú poradňu,určite ti pomôžu a poradia.Držím ti palce.
@koralinka no vidis to! Ako som spominala, capla som mojmu raz v zivote... vcera som bola na prvom rodicku. Vyzera, ze som z neho vychovala slusne, hrave, stastne, komunikativne dieta. Bez bitiek, bliakania a stresu. 🙂 A to nie som ani flegmaticka 😎
@wild.horses a prečo si to adresovala mne? :D ja niekde píšem, že pokial nezmlátiš decko 2krat aspon preventívne tak z neho vychovas neslušne, nehrave, nešťastne, nekomunikatívne dieťa? :-O
preto som zdôraznila, že NIE SOM ZASTANCA BITIA ale ani štýlu nechat dieťa robiť si čo chce
tým myslím: vysvetlovať, venovať sa a vyskúšať najskôr iné metody a ked nepomôže nič capnutie po zadku isto nezanecha traumu na celý život, iné su facky alebo iné formy bitia
@mrchamama uplne ti rozumiem.... bojujem s tym istym. ono je to aj o tom, ze som bola bite dieta- sice nie tyrane, ale tie vzorce reagovania mam proste v sebe.. a co som zazila, mam tendenciu posuvat dalej. urobila si super vec- prvy krok- vysla si s tym na svetlo. a druhy krok? 😉 mne pomaha rozhovor s psychologom, pochopenie, kde sa vo mne berie ta zurivost, potom som zacala chodit na kurz efektivneho rodicovstava a hlavne - nebyt s dietatom nonstop!!!! ak to ide, daj si pauzu, nech je s malym niekto iny. ak chces, napis do IP, mozeme si konkretnejsie popisat..
@mrchamama na uvod, nijako ta neodsudzujem, viem, ako vedia deti cloveka podusit. Ale jednoducho povedane, hoci to je klise jak prasa, s tym musis nieco urobit. Je to zle. Specialne facky povazujem za velmi ponizujuce. To uz radsej v krajnom pripade presmerovat ruku na zadok v plienke. Poradim ti techniku, ktoru som vyvinula 🙂. Dieta robi nervy, zuri alebo inak skusa moje nervy. Vtedy sa ucupim, neodchadzam, som s nim, ale obalim sa do takeho pomyselneho igelitu a dobre sa zazipsujem. Cakam a cakam. Obcas nieco zamumlem. Tak milo a optimisticky, nekonfrontacne. Stoji ma to vela sil nemysli si. Naposledy som takto zotrvala 50!!!! minut. Maly miksloval suplikmi a vriekal, lebo chcel nozik. Este si v duchu hovorim: "Je strasne lahke nechat sa vytocit malym deckom, ja sa nedam. Umenie je netresnut mu, tresnut vie kazdy tupec".
Tak dufam, ze som ti pomohla
pre boha, všetkým nám niekedy môžu rupnúť nervy..... preto ja keď malá vystrája, tak jednoducho nereagujem a vždy keď mám možnosť, tak si oddýchnem, sama, s kamoškami.... nechám malú u manžela a vtedy mám čas len pre seba, alebo nechám malú u rodičov a a vtedy máme čas s manželom na seba.... psychológ ti nepomôže, iba ti dá lieky na utlmenie, ktoré nič neriešia, v podstate ťa len nadroguje a to nie je vôbec ale vôbec riešenie!!!!!!!! radšej sa odreaguj vždy keď je to možné, všetci sme len ľudia a máme svoje hranice trpezlivosti, preto si treba občas oddýchnuť. Napríklad manžel vidí, že už naozaj potrebujem trochu vypnúť a tak mi na zajtra zaplatil masáž.... Sú to maličkosti, možno ti stačí hodinka denne, alebo jeden deň v týždni, musíš si to určiť sama a dohodnúť sa s niekým, kto ti pomôže so starostlivosťou o malého! Toť moja rada a ver, že to funguje lepšie ako psychológ pre ktorého si len číslo alebo spis a vypíše ti len lieky, ktoré nebudú prínosom, práve naopak!!!!
@mrchamama to že si sa nezachovala idelane vieš. Ale pisať o sebe tak ako pišeš, to je silna kava. Ty sa musiš najprv naučiť mať rada samu seba. Miluješ svoje dieťa, to je hlavne, ked ho capneš si zrejme v afekte. Človek, ktorý je v afekte nevie ovladať svoje konanie. Takže treba sa zamerať na to, aby si sa do tych afektov nedostavala. To by chcelo skôr nejaké vlastné sebaspoznavanie, odpušťANIE SI, pochopenie svojej ceny... PRe svoje dieťa si ta najlepšia mama aku si mohlo želať, len si to začni aj ty uvedomovať, začni si samu seba važiť, uvidiš, že potom v sebe najdeš tu svoju silu, ktorú maš... Lasky je tam kopec, to čitam v každom svojo prispevku. Nezabudaj, maj sa rada!
V materskych centrach robia kurz rodicovstva, u nas je napriklad najblizsia tema zhodou oklonosti "Emocie v nasich rodinach" a bude sa preberat aj tema, kde vziat trpezlivost pri prejavoch hnevu u deti. Skus take nieco navstivit, mozno by ti pomohlo. Podla mna nie si sama, kazdemu rodicovi obcas rupnu nervy...
Stuple do usi, co najviac chodit von...
@mima4 myslim ze svk je na tom este dobre .. nastastie tu pozname minimalne pripady takeho zvrhleho spravania na detoch alebo na ludoch ako napr v usa francuzsku anglicku..