Výchova deti - realita versus teória
v tejto teme chcem nacat problematiku vychovy deti, najma pokial ide o surodenecku rivalitu a to v kontexte teorie a praxe. Totiz, teoria hovori, ze rivalita medzi surodencami je prirodzeny jav. Rovnako prirodzene je nechat deti, aby sa naucili zvladat hadky a nezhody. Rodic nema vraj zasahovat, moze usmernit, ale deti sa maju ucit zvladat taketo situacie same. Ok. To je teoria.
Prax ci realita je o dost ina. Najma, ak si precitame iks tem o susedskych vztahoch a co vsetko ludom vadi! Bohuzial, trend v tejto krajine je, ze vacsina zijeme nahromade, v hromadnych bytovkach! Smola. Prostredie k naplneniu teorie nulove! Preco? Lebo! Ludom prekaza detsky vresk, jakot, piskot. Pritom je to kazdodenna realita kazdeho rodica dvoch a viacerych deti! Ako mam nechat deti naucit sa zvladat tieto situacie ak ich nesmiem nechat jacat lebo inak bude mat nejaka suseda potrebu nas riesit ci komentovat??? Ako sa to vlastne da? Vychovavame teda deti spravne, v podmienkach dnesnej doby? Ked sa od nas vyzaduje neustale peskovanie, tlmenie, zasahovanie, brzdenie a potlacanie u deti toho co im je vlastne a na com sa ucia medziludskym vztahom??? Ja zasahujem denne. Niekolkokrat. Ano, deti sa mi zeru. Niekedy su v pohode a niekedy som zrela na okamzity odvoz do Cajle! Zeru sa aj pre zrnko prachu. Nepomaha nakricanie, plesnutie po riti. Akonahle sa vzdialim, su v sebe zas. Zabit? Predat? Odovzdat do Domova? Celkom isto. Viem si predstavit, ze by to zopar susedov schvalilo. 😀
Pytam sa kdekoho, dospeleho, starsieho, aj mladsieho ako to bolo medzi nimi ako surodencami. Odpoved je vzdy ta ista - zrali sme sa ako psi! Je to normalne, prirodzene, robia to vsetky deti. Tak preco do kelu mam mat pocit, ze to robia len tie moje deti a mam byt z toho na nervy?
Som toho nazoru, dospievam k nemu postupne, ale coraz viac mam jasno, ze takeho hromadne byvanie je uplne neprirodzene. Musime sa znasat navzajom a musime brat neustale ohlady aj ked je to absolutne proti prirodzenosti, co sa vyvinu deti tyka! Od deti sa ocakava, ze im nepadnu hracky - v dnesnej dobe by sa mali rodit s vyvinutou motorikou, nesmu pistat, musia sa rodit uz s recovymi znalostami a najlepsie by bolo ak by sa rodili uz vzdelane, filozoficky zamerane a od narodenia sedeli priklincovane na gauci, s polickymi tezami v rukach!
Pribuda psychickych ochoreni, neuroz, depresii , ludia su podrazdeni....cuduje sa niekto? Ja sa uz prestavam. Ak maju deti od mala zazivat neustale neuroticke peskovanie toto nerob, bud ticho, nehraj sa tak ci onak....moze vobec takyto clovek byt vyrovnany? Poskytuje vlastne tato doba to co generaciam pred nami - sice prisnost na jednej strane, ale volnost a prirodzenost na strane druhej? Uz o tom zacinam pochybovat.
Aby sme sa rozumeli - prejavy, ktore rodic dokaze plne ovplyvnit tu teraz nemam na mysli. Ako jazdenie doma po plavacke na odrazadle, ci skotacenie v byte na sposob futbaloveho ihriska. Ale pisem tu o prejavoch, ktore jednoducho clovek neovplyvni ani keby sa na usi staval a to preto, ze su proste normalnym vyvojovym javom a presli sme si tym vsetci. Aj ti co pindaju nasledne v temach o susedoch ako im prekaza to ci ono. Aj ti boli male decka a asi by ich rodicia vedeli rozpravat kolkokrat im uzrali z nervov. No zabudlivost sladka to zalezitost....
P.S. tema je na zamyslenie, nie na ventilovanie si vlastnych frustracii a poukazovanie na vychovu ci nevychovu toho ci onoho. Ok? 🙂 😉
@siska53 veru, tak, aj v Petrzke sme lietali uplne slobodne. Normalne ma nostalgia chyta, ako tu tak citam tie spomienky.
Presne fra@, hry na medzi poschodi ci kadetade po schodisti si pamatam. Najma ked prsalo. Vadilo to ludom z baraku len ked sme uz ozaj nevedeli coby roupama. 😀 Boli take momenty, kedy sme sa smykali po zabradli ci pluli z najvyssieho poschodia....ehm...o zvoncekoch ani nehovorim. 😀 Jo a budky! U nas klasika - teta, dostali mandarinky, pre vas specialne debnicku. A rehoty.... 😀 O smiesnych menach ani nehovorim. 😀
My byvame v panelaku (este poslednych par mesiacov 🙂 ) a asi mame velmi tolerantnych susedov 😅 ja mam dve upistane baby, ktore sa vecne zeru, jedna ide okolo druhej, tak do nej rypne, a uz to ide. Navyse maju spolocnu izbu, takze hadky, natahovacky a vreskoty su na dennom poriadku. No a do toho este drobec, ktory v jeho takmer 15 mesiacoch vie tak vrieskat, ze mi az v uchu piska - mam take podozrenie, ze sa to naucil od bab. Ja ich musim trocha usmernovat, lebo byt mame pomerne maly a ja mam len jedny usi a nervy. Tak obcas vrieskam pre zmenu ja, nemiesto nich 😀 😎
Kazdopadne za posledne roky som sa zmierila s tym, ze sme proste hlucna domacnost, co uz.
Ked sa s nimi uz ozaj neda a su decka v sebe nonstop, tak ich rozdelujem - jedna ide do jednej izby, druha do druhej.
Co sa tyka psych. problemov a vecneho obmedzovania - ja vzdy len oci otvaram, ked idem po mladsiu do skoly. To je len drezura 😒 Nebehaj po chodbe! Stoj na mieste! Co tu tolko tancujes, cakaj pri stene! - kricia po detoch, ktore sa konecne po niekolkych hodinach ucenia postavili z lavic. Ja chapem, ze si mozu ublizit, ked budu vsetci behat, ale aj tak mi to pride hrozne, proste zly system.
@esterba nie, mňa nepúšťala . . . bývali sme v Petržalke . . . bolo to asi pred 24 rokmi . . . pamätám sa, že som sa jej stále pýtala, kedy pôjdeme von . . .lebo som mohla ísť len s ňou . . .na viac si nepamätám. Potom sme sa odsťahoval do lesa a to už bolo o inom 🙂