Začali vaše deti neskoro chodiť?

Ahojte, zaujíma ma, či sú tu aj ženy, ktorým začali deti chodiť neskoro- moje dieťa má 15 mesiacov a chodí iba okolo nábytku, topánky bojkotuje, keď mu nejaké obujem, tak si sadne na zem, začne revať, tvári sa, že v tom nevie ani stvornozkovat, jednoducho ostane bezvládne ležať alebo sedieť na zemi a dokáže hučať neskutočne dlho... Avšak musí si zvyknúť na topánky, nedá sa chodiť na boso, nežijeme v lese. Tak ma zaujíma, či ste riešili, že nechodia, ako ste to riešili, či niečo pomohlo (okrem vojtovky, tú cvičil, ale nepôsobilo to naňho dobre, rozširoval sa mu pri cvičení ekzém a na to povedala fyzio, že to je kontraindikácia a nemal by cvičiť túto metódu, keď trpí ekzémom. Mne sa ani veľmi nepáčila, lebo okrem vresku to nemalo vôbec žiadny efekt, cvičila som s nim 5 mesiacov) . Rodina stále robí tlaky- prečo ešte nechodí a už má chodiť a čo keď ostane na vozíku (hlavne teda moja paranoidna matka má takéto reči), pritom stvornožkuje ako drak 🤣 tak ale tiež mi niekedy napadne taká smutno vtipná predstava, že bude chodiť do školy v 7 rokoch a bude sa presúvať len po 4, lebo chodiť sa nenaučí - áno, pritiahnuté za vlasy. Keď ho niekto vezme za ruky, tak to by išiel aj do vedľajšieho mesta, ale to sa nesmie, lebo bude vyoseny. Dať mu nejaký vozíček "tlačítko", čo by si tlačil pred sebou a kráčal, to sa nesmie, lebo skolióza a krivý bude 🤷🏼‍♀️ keď si pred neho cupneme, aby prišiel ku nám, tak nič, radšej si sadne na zem a vreští, neprejde ani náhodou. Rozumovo je na tom veľmi dobre, ale táto motorická stránka je katastrofa. On bol od narodenia lemravý, na brucho sa sám pretočil v 7 mesiacoch, sadol si sám v 10, postavil sa sám skoro až v roku... No jednoducho, nechce sa mu pohybovať, radšej sedí a číta si alebo si kreslí, spieva. Potom si poviem, že kašlem na to, veď keď bude chcieť, tak začne aj chodiť. Potom nabehne moja mama a hneď začne hustiť, ako už mal dávno chodiť a že je určite postihnutý a aby nám ešte neostal na vozíku. X krát som jej povedala, že norma je 18 mesiacov, ani s nou neudrziavam kontakt, žijeme od nej ďaleko.. No vždy ma to nahnevá, tieto reči. A potom také blbosti typu, že sa oňho nestaráme, lebo ešte nechodí a je to naša vina a všetky ostatné deti už chodia a prečo s tým nič nespravíme. No ja ale neviem, čo by som s tým mala spraviť, keď aj decko postavím a ono si hneď sadne a odlezie niekam preč. Neviem, či si to predstavuje tak, že ho prilepím chodidlami o podlahu aby stál, alebo čo 🤷🏼‍♀️