Mám pocit, že sa kvôli synovi zbláznim
Mám tu už podobnú tému, ale mám pocit že to je len horšie a horšie...zbláznim sa kvôli môjmu 2rocnemu synovi ...ja už neviem čo robiť, on robí len zle zle zle... rozprávala som sa o to s jeho pediatrickou hovorila že je len živy a že to je normálne, že to je ten detský negativizmus...ale on to má od narodenia...už sa s mužom kvôli nemu hádame , čo on len krici celý cas , boli má z neho hlava pomaly každý deň...vstáva okolo 5 a odvtedy huláka,schválne robí zle, ...nik mi ho nechce postrážiť ...lebo je hyperaktivny..nemôžem ho nechať minútu bez dozoru, lebo lize záchod, , pije vodu z kvetináčov, skrabe televízor a podobné veci ...veľa krát vyskočim aj na staršie dieťa a na muža ani nehovorím čo už mám toho dosť...vstávam s nim, zaspávam s ním, spím s ním, stále som s ním...ťahám s ním 24/7....2 roky nepretržite,.veľmi náročný je od narodenia, toto nie je to obdobie že má 2 roky tak je to zato ..bože ľudia čo s ním???
Ja robím všetko možné aby bol spokojný, veľa sme vonku , hráme sa ,aj tak to nestačí ...
Mám pocit ,že by som mala si ísť niekde k psychológovi posedieť lebo mne už šibe a hlavne z jeho hysakov...ja niekedy rozmýšľam či som ho mala vôbec mať , a to pre mňa ako matku (ktorá ho miluje)nie je vôbec ok mať takéto myšlienky...
Napíšem svoj pohľad. Ty vstávaš so synom o 5tej ráno už s deficitom, veď vstávať o 5tej je šialené do celodenného kolobehu. Neviem, aký má ďalší režim, či na obed spí a koľko, ale v princípe, píšeš, že neustále si s ním, spíš s ním, poznám to do určitej miery. Je to náročné. Potom správanie cez deň- snažíš sa v podstate ho udržiavať v pokoji, čo je náročné. Ty si neustále z toho v strese. Je to začarovaný kruh. Mala som to podobné, postupne som začala syna "púšťať". Veľmi cítiť z tvojho popisu, ako veľmi sa prispôsobuješ a ajtak je to neúčinné. Poznám. Skús začať od seba. Rob inak. Nechaj syna sa pohrať samého, nechaj ho porevať si- porozčuľovať sa, ja som si dala sluchátka napr. ,keď som to nevedela zniesť. Samozrejme zakázať nebezpečné veci, nerozmazávať. Byť pevná a istá. Nechaj ho samého chvíľu pospať, nech sa zobudí, ty pri ňom nie si a hneď prídeš (kamera). Postupne si bude zvykať. Ale prelomiť to môžeš len postupne ty, lebo hoci odmietaš jasle, o rok ho čaká škôlka. Bude pripravený? Alebo ešte viac zvyknutý na to, že sa deje všetko podľa neho? Ešte mi napadlo, že možno aj to je pre teba náročné, že tvoje prvé dieťa bolo iné, možno ľahšie a tým pádom si mala iné očakávania.
Všetko za predpokladu, že nemá nejakú diagnózu. Ale môžem ti potvrdiť, že môj náročný a na mňa naviazaný syn sa dosť pekne od 2r8m začlenil do jaslí na pol dňa, až som bola prekvapená...
@cicikmicik ...to ako moj bol, uplne ma striaslo...ako cez kopirak, aj to co pises ze "lize zachod" moj rano len oci rozdrapil a utekal zobrat ovladac od TV a hodit ho do zachodu, ked sme dosli na ihrisko, vzdy utekal do pieskoviska a nasypal si piesok do oci, ked som varila (len na zadnych platnickach) tak zuril ze nedociahne a hadzal do hrncov aspon plysakov a kocky...myslela som ze mi z neho preskoci, starsia dcera bola uplne zlato, syn som mala pocit ze ho v porodnici vymenili. My sme ani nikam nechodili, kazdeho omrzel, otravil...Nikto s nim nechcel byt, zo skolky mi volali ze mam pre neho prist, ze si nevedia poradit, lebo reve dve hodiny, nikto nevie preco a nic nezabera, je uplne mimo... no co ti poviem ciste psycho...Uz ma 15r, chodi na bilingv.gymko a je to jeden zlaty, sikovny a dobry chalan. Zmenil sa nastupom do skoly, ako carovnym prutikom. Vsetci ho chvalili aky je super, vyborny ziak, s deckami vychadzal dobre, doma uplne 👍
moja dcéra bola podobná . Niekoľkokrát som telef. lekárovi čo máme robiť, lebo jedla prášok na pranie, pila jar, dokonca otravu na potkany....Nakoniec mi lekár povedal že dcéra sa nudí ,aby som ju dala do MŠ. Mal pravdu, šťastnejšie dieťa som nevidela. Zbožňovala škôlku, deti, kamarátky, učiteľky. Potom už takéto nápady nemala....
neriesme ci diagnozu ma. snad nie. ale existuju v mnohych mestach tzv cvi- centrum vcasnej intervencie, kde by ste hodinu tyzdenne sedeli so spec. pedagogickou alebo psychologickouna zemi pri synovi a debatili, hrali sa a nasli cestu ako odstranit tieto nevhodne spravania. skusila by som tuto cestu. ( mam autistu a toto, co tvoj syncek nerobil nikdy. bud rada)
@makova333 nie, zatial nebol vysetreny...podla detskej lekarky je to krasny zdravy chlapcek, len zivy...do skolky im zacali chodit robit intervencie psychologicky z centra specialno-pedagogickeho poradenstva, ktore ich sleduju pocas dna, a kedze sme dali suhlas s diagnostikou, tak cakam, aky bude vysledok (ci sa mi potvrdi moje podozrenie na aspergerov syndrom, lebo "klasicky" autista to nie je - ocny kontakt v poriadku, city prejavuje, dotykom sa nebrani, vnima dianie okolo seba)
@cicikmicik ahoj,jedine,co mozes zmenit si ty.takze skus zacat reagovat inak.moj syn zacal byt urevany a nervozny vtedy,ked sme sa s partnerom viac hadali.je to zacarovany kruh,ale ocividne potrebujes vypnut a byt chvilu sama.popros o pomoc.niekoho,kto ti maleho na chvilu postrazi.deleguj to aj na otca dietata,muzi mavaju iny pristup,mozno to pomoze.a trvaj na case pre seba.ked bude tebe lepsie,bude aj dietatu.kludne najdi dievca na opatrovanie.z celeho tvojho prispevku krici,ze si potrebujes oddychnut.tak to urob.a nie raz,ale pravidelne.
@katenka858 no v prvom rade, detska lekarka nie je odbornik v tejto oblasti. Po druhe, ani klasicka psychologicka nemusi taketo prejavy diagnostikovat ako PAS a uz vobec nie aspergera vo veku 5 rokov. Nie je mozne, aby si od narodenia mala podozrenie na aspergera, ten sa diagnostikovatelny casto az v skolskom veku. Dieta uz davno malo podstupit vysetrenia u pedopsychiatra alebo velmi skuseneho psychologa, ktora sa zaobera detmi s PAS (tym nechcem tvrdit, ze tvoje dieta ma PAS, len, ze uz mal byt vysetreny ci ide o PAS, ADHD a pod.)
@cicikmicik ahoj. Nečítala som komentare. No mala som tento istý problém s mladším synom. Starší je o rok a pol starší...cize som mala v podstate dve bábätká na krku. Mladší od narodenia furt len reval a kričal/hysacil. Stále som ho musela mať na očiach, lebo zaručene niečo nekalé robil. Olej s avivazou v umyvacke, vylezeny všade, gauč podriapany, na gauči vyliata celá jar a podobne. Na čo sa dalo som mala detské poisty, kľúče z dverí boli vyložené hore na zarubniach, kvety sme odstranili...najhorsie bolo ked starší začal chodit do skolky a nosil choroby do mou...to sa mladsiemu vždy keď nejakú chorobu chytil stavy ešte zhorsili. Ja som už každému hovorila že toto by ani SIA take mucenie nevymyslela.
Ale nezufaj...je svetlo na konci tunela. Okolo 3-3,5 r sa to uňho začalo lámať. Keď začal už mať ako by som to povedala...nejaku sebareflexiu a dalo sa s ním dohodnut. Teraz má 5 a už to zvladame viac menej bez problemov. Dokonca niekedy podluchne lepšie ako starší👍😉.
Moja rada...nepopustit v hraniciach. Nájsť si sposob ako ho spacifikovat...objatie dlhe...nechat vyzurit...ja keď som potrebovala vypustit paru zajst na cigaretku som ho zozaciatku davala do ohradky, potom priputala do jedalenskej stolicky, neskôr nechala len v jednej v uvodzovkach bezpecnej miestnosti.
Od 2r už ho začali baviť rozpravky...tak som mu pustala krtka, husenicku betku, fíha tralala.
Držím velmi palce...vydrz...a s manželom sa veľa objimaj a nájdite si sposob ako to na srandu obrátiť. Možno decko vinka na ukludnenie napatia.
Držte sa 🍀💪
@matildasj oooo a ešte dôležitá vec...mavala som dni pre seba. Manžel zavolal mamu na pomoc. A ja som sa cely den flakala. Niekedy len tak na kavicke som si citala knihu. Sem tam nakupy. Alebo masáž. A stretavala som sa s kamoskami.
Mysli na seba. Spokojná mama...spokojne deti.
A niekedy si urob prechadzku len so starším.
@cicikmicik navštív odborníka, aj pre syna - detského psychológa, môžeš najskôr sama, poradí ti a aj pre seba, písala si v inej téme o svojej nervozite. A to, že je syn veľmi na teba naviazaný, sa snaž zmeniť čo najskôr. Ty si potrebuješ oddýchnuť, vypnúť aspoň na chvíľu.