Obavy o dieťa
Ahojte maminky,
vždy som si myslela, že keď sa mi narodí druhé dieťa, nebudem na ňom tak upnutá a robiť paniku pri každom kýchnutí, no teraz sa mi narodilo druhé a ja zisťujem, že to prežívam oveľa horšie, ako pri prvom. Narodila sa pridusená, dávali jej kyslík, potom sme skončili na detskom so žltačkou a tam som myslela, že sa zbláznim. Zdravý novorodenec na oddelení plnom chorých detí, držali nás tam kvôli poisťovni napriek tomu, že mala dobré výsledky. Začala som strácať mlieko, doteraz sa mi ju nepodarilo rozkojiť. A nedobre to znášam. Strašne ju sledujem, na staršie som protivná, nervózna som nenormálne. Niekedy si hovorím, že chcem, aby už mali deti aspon 5 rokov, teraz sú ešte také zraniteľné. Vyčítam si, že sa malá nemusela narodiť pridusená, keby na poslednú chvíľu netrvám na epi. Bola som nahnevaná aj na nich, že ma nechali takmer 2 dni bez plodovej vody. Keď mi nezaberala vyvolávačka, chceli čakať ďaľších 6 hodín. Nechcem si ani predstaviť, čo sa mohlo stať, keď už teraz sa malá narodila na poslednú chvíľku. .Ten strach si neviete ani predstaviť, keď som ju videla modrú, neplakala, nehýbala sa. Teraz sa mi začala prehýbať do luku, stále tlačí hlavu dozadu, keď je hore, nemá zatiaľ záujem o okolie, väčšinou sleduje jeden bod. Má síce len 6 týždňov, ale mňa prepadáva hrôza, že by mala mať nejaký neurologický problém. Môj muž ma nechápe. Musela som to dostať von. Mám pocit, že som hrozná matka. Už len tým, aká som od pôrodu na staršie protivná a ono chúďa má čo robiť samé so sebou, aby sa vyrovnalo s tým, že má súrodenca.
Ahoj, je to úplne normálne,že sa bojíš hlavne po tých nepríjemných skúsenostiach. Chvala bohu všetko dobre dopadlo a maličká je zdravučká. To, že sa prehýba do luku a zameriava sa na jeden bod, tak toto robila aj moja malá, takže to nemusí nič znamenať. Posnaž sa byť chápajúca a milujúca mamina pre staršie dieťa aby si nemyslelo, že ho už neĺúbiš. Prejav mu hlavne teraz čo najviac lásky, veľmi, veľmi ju od teba potrebuje. Neboj, o pár mesiacov už budeš ok. Sústreď sa na budúcnosť a nepremýšlaj o tom čo by mohlo byť keby náhodou....... Prajem veľa trpezlivosti a síl, ty to zvládneš, si predsa ŽENA 🙂
@blcska Aj u nas bol podobny problem, prostredny syn sa narodil priduseny, omotany snurou okolo krku, mal hlavicku modru tyzden - ale ked myslim modru, tak naozaj modru a telo mal ruzove. Keby som nemala fotky z porodnice, tak tomu po tych rokoch ani sama uz neverim. Po par dnoch dostal taku silnu zltacku, ze bol tyzden v inkubatore pod UV svetlom. Domov sme odchzadzali po 10 dnoch, ja cela zdeptana, nervozna, nestastna a unavena. A to nas este len doma cakal kolotoc...
Maly sa stale strasne lakal, mal predrazdenu nervovu sustavu, stale mu vystrelovali rucicky , lakal sa kazdeho silnejsieho zvuku, v nemocnici mu dokonca davali lieky na CNS.
Do stvrteho mesiaca stale len plakaval, nabehala som s nim hadam 1000 kilometrov, spal len v kociku, aj to len vtedy, ked sa hybal... Ja som bola z toho taka vycerpana a nevyspata, ze som chytila kazdu chorobu, co presla okolo mna. Neskutocne ma to vycerpavalo - a to som este mala doma 3 rocnu skolkarku a nikto okrem manzela mi nepomahal. Vtedy som bola na pokraji sil a schopna vyskocit z balkona.
Ale akosi okolo 4. mesiaca sa to zlomilo, vsetko sa ukludnila a zrazu bolo lepsie. Nic som si nepripustala, dietatko som extremne nepozorovala, neporovnavala. Je pravda, ze oproti vrstovnikom zacal neskor sediet, lozit aj chodit, rozpravat zacal az tesne pred 3 rokom. Ale teraz je uz prvak, patri k najsikovnejsim v triede a je taky isty, ako vsetci ostatni, nic mu nechyba.
Mna vtedy asi zachranilo, ze som ho neporovnavala, uzkostlivo nesledovala, lebo by ma to asi priviedlo na psychiatriu. Prvu dceru som mala velmi sikovnu a keby som syna zrovnavala s nou, tak som na prasky.
Nechaj svojej dcerke cas, bud rada, ze je to tak ako to je, treba ju sledovat, ale nie prehnane, pretoze aj tak uskodis len sama sebe a znervoznujes seba a cele okolie.
Aj sestonedelie robi svoje, hormony su este stale zblaznene, ci precitlivela... Daj si magnezium na ukludnenie, teply caj, horucu vanu, obcas daj dcerku postrazit niekomu blizkemu a spolahlivemu... oddychuj, ked sa da. Uvidis, ked sa ty das do normalu, aj deti budu ine, kludnejsie, atmosfera sa upokoji a pohlad na vec sa zmeni.
A ked mas potrebu sa o tom rozpravat, tak rozpravaj - s muzom, mamou, kamoskou - to je jedno, hlavne vyventiluj svoje pocity, aby to neupadlo do uzkosti a potom to moze byt este horsie...
A ked nikoho takeho nemas, kto by ti v tomto rozumel, kludne sa ozvi...
Drzim velmi palce, nech ste vsetci zdravi a v pohode.
@blcska Mala som nieco podobne, aj ked nie az tak, a iba jedno dieta. Tiez som nevedela, na koho sa hnevat, a mam to tak do dnes. Dcera bola od mala narocna, problemy s kojenim, spanim, jedenim, so vsetkym, dodnes je akokeby pozadu, ale v skutocnosti je len ina, nie je zaostala, uz som s tym tak viac-menej zmierena. Komukolvek z blizkych, vratane muza som vravela, ze nieco nie je ok, vsetci ma odpinkali, proste podpora ziadna. Aj to je dovod, preco sa mesiac co mesiac rozhodujem ci ano druhe dieta, alebo nie. Pretoze ak sa to bude opakovat, tak to rozhodne sama nazvladnem.
Dakujem Vam velmi pekne za podporu a hlavne za pochopenie. Uz si pripadam ako cvok, najhorsie je, ze najma u muza pochopenie ziadne, ale to je ina kapitola. Odkedy mam deti, som taka citliva,ze ked vidim fotku predcasniatka v inkubatore, hrozne mi to trha srdce a revem nad fotkou. Aj v nemocke, ako tie deti plakali cele dni,bez mamy... chudatka.Zajtra idem na poradnu, drzte palce.
@blcska drz sa, neboj sa, bude to dobre, dobre, ze ju sledujes, vsetko vzdy konzultuj s lekarmi, co si vsimnes
a neboj sa, mozog ma velmi velku schopnost regeneracie!
ja som mala druhe dieta zdrave a ten tyzden veru som bola nervozna na dcerku tiez, kym sme sa nejak zharmonizovali, ty mas tu situaciu naozaj narocnejsiu, aj to mliecko ...vsetko dokopy no
a tiez viem, ako je to byt dloh v porodnici, po devat dni s prvymi dvomi som bola vzdy z ineho dovodu, pritom zdravi boli
s tretim ma po cr na stvrty den pustili domov a to bolo zase prilis rychlo
este ma napadlo, velmi tebe aj dcerke pomoze, ked pojdete hoci aj na pat minut same dve von, iba tak, hoci chlieb kupit, ale budete same...s tou starsou, ci starsim?
Dakujem Vam vsetkym. Na poradni vsetko ok,doktorke sa zda normalna,ale pre pokoj v dusi a aj kvoli prekonanej silnej zltacke ideme o tyzden k neurologovi.Mame reflux a pupocnu herniu.Dost velku, vraj ci to chcem operovat teraz alebo po troch rokoch.Odmietla som,pokial nerobi problemy.Prelepujem jej to,citala som, ze deti z toho vyrastu, aj ked chirurg si to nemysli.
Ahoj, stalo sa m to iste.. Prenasala som 8 dni, mala som malo plodovej vody aj zlu placentu, aovyvolavanie porodu som poziadala ja sama a nie doktori. Ktovie dokedy by ma nechali este prenasat.. Mala sa narodila tiez na poslednu chvilu a pridusena, 3 hodiny sme nevedeli, co s nou je. Bolo to tazke, ale prezili sme to. Dokonca dva tyzdne po porode jej vyskocila na krku velka hrca, hematom, a vobec nemohla do tej strany otacat hlavicku. Museli sme chodit a este aj chodime na fyzioterapiu a malicka je velmi sikovna, uz predbehla teraz vsetky deticky v jej veku. Deticky sa vedia z takychto situacii velmi rychlo zotavit a spamätat. Neboj, bude dobre. Len nemysli na to stale, co zle sa jej moze privodit. Nebud nahnevana na doktorov, uz s tym nic nespravis, len dakuj Bohu za to, ze ju tu mas a zdravu. To je to najcennejsie, co mame.. 😉
@blcska , nie si hrozna matka. si ta najlepsia, aku tvoje deti mozu mat.
Medzi mojimi detmi je 5 rocny rozdiel. Nekonecne ich oboch milujem. Dcera bola ako prva vytuzena, napriek tomu po narodeni syna som bola na nu mrzuta, niekedy veru aj protivna, ňmala som potrebu babatko pred celym svetom - aj pred dcérou chranit. To postupne pominulo 🙂 . Syn sa narodil o 3 tyzdne skor a ja som pocas jeho prvého roka videla na nom vsetky mozne aj nemozne diagnozy. Az som sa sama na seba hnevala, ze si neviem naplno vychutnavat radost z jeho narodenia. Mala som onho neskutocny strach. Mimochodom, je zdravy ako repa, sportovec, krasny chlape. Dnes uz na to len obcas spominam.
Tie pocity prejdu, hlavne si nic nevycitaj. Vsetko je, ako ma byt. Je este malicka, pokial ti lekarka povie, ze je vsetko v poriadku, pokus sa nestresovat.