Strach 3,5 ročného dieťaťa, že odídem, aj keď som vo vedľajšej miestnosti.
Nikdy by som si nemyslela, ze sa budem musiet radit tu,ale popravde, to, co ma trapi je pre mnohe matky banalita, ale pre mna nie a dost ma to nici. Moje dieta, chlapec 3,5 rocny zacal asi pred dvoma mesiacmi mat pre mna nevysvetlitelnu “separacnu” krizu. Jednoducho, nemozem sa ist sprepacenim ani vystat, aby nezacal revat a kricat hystericky, ze maminka. Ale nie je to stale. Ked prideme zo skolky a hra sa,ja som v kuchyni, vsetko je ok. Ale napriklad rano, vecne nestihame do skolky, pretoze musim riesit jeho “stavy”. Rano sa nemozem vzdialit od postele (spime spolu v jednej posteli, to je tiez novinka-vysvetlim neskor). Nemozem ist ani uvarit caj lebo nastane obrovsky plac. Jedine ak mu pustim rozpravky a to mi pride nonsens,aby som tento problem “riesila” takto. Lebo ho vladtne vobec nevyriesim. Strasne ma zo psychicky dava dole, tieto jeho umrncane denno-denne stavy. Uz som parkrat nanho aj vypenila, pretoze je to fakt neunosne. Neverim, ze toto maju v takejto miere vsetky deti, a ak ano, asi som zla matka alebo co lebo to absolutne nezvladam. Najhorsie je, ze mi krasne spaval sam vo svojej posteli vo svojej izbe od jedneho roka. Ak sa aj rano prebudil skor, pekne si lezkal dzavotal si. Do troch rokov to takto bolo. Dali sme ho do velkacskej postele, ktoru sam chcel a zrazu nastalo toto. Ale k malej postielke sa predsa vracat nebudeme. Zmenili sme aj skolku,ale kedze sa mu tam paci a je zvyknuty na kolektiv, a paci sa mu v nej, naozaj si nemyslim, ze by to mohlo byt tymto. A dalsia pointa, pre mna klucova. Musim s nim zaspavat a musim pri nom aj spat. Pre niekoho krasne, pre mna vycerpavajuce, pretoze ak chcem pracovat po veceroch nebodaj, musim si pocitac brat k nemu do postel. A pravidelne kazdu noc, ked sa nahodou rozhodnem po jeho zaspati, ze si idem pozriet nieco v telke sa po istej dobe zobudi a zacne znova hystericky rev, ktory tisim niekedy aj hodinu. Pobudi aj manzela, je tu nervozita. Potom syna utisim, musim uz samozrejme ostat pri nom az do rana a je to vzdy hrozna noc. Som dookopavana, budim sa stale na to, ze je odokryty. Rano som ako handra. Vycerpana a tak musim chodit do prace. A kazdy den ten isty kolotoc. Povedzte, ze je to len faza a rychlo to prejde. Alebo poradte, co s tym. Pre mna to nie je lahky problem, mozno sa niektore z vas nad tymto pousmeju a odsudia ma, ze dramatizujem, som na to psychicky pripravena 🙂🙂🙂, ale pre mna je to ozaj zataz. Budem vdacna za akykolvek postreh. Vsetko zvladneme, verim...ved jeden druheho milujeme.
@okinka podobne ako u nás... Syn, 3 roky, spával sám vo svojej izbe, ale narodila sa nám dcéra a syn sa presťahoval k nám do manželskej, lebo inak aj 5 x za noc hore a musela som ležať pri ňom, nedajbože som odišla z postele, tak som to zatiaľ vyriešila tak, že spí s nami, trochu psychiatria, lebo len čo sa vzdialim už je hore, ak kojim malú tiež sa zobudí a musím ho držať za ruku, inak nezaspí... Začal tiež chodiť do škôlky, tak jedno s druhým... Čítala som o tom... A záver podľa psychológov v tom článku... Dieťa, hlavne chlapci sú oveľa citlivejší, si potrebuje napĺňať potrebu matky aj v noci, hlavne keď je celý deň v škôlke, nastala nejaká zmena, prišiel nový súrodenec... Odporúčanie... Max sa mu venovať vždy keď sa dá, veľa mojkat a hrať sa s ním... Neviem, či som pomohla... Podľa mňa tu pomôže iba čas...
Ja len, ze moj syn je jedinacik a v predchadzajucej skolke, kam nechodil moc rad toto nemal. Takze trocha zmatok mam...venovat sa mu uz viac nedokazem. Myslim, ze sa mu venuje cela rodina az nadmieru. Je stred vesmiru. Lasky ma neurekom. Musime aj fungovat normalne, nie sa hodinu rano mojkat. Lebo toto sa deje kazdu noc akazde rano.... Ja chcem zasa spat pri manzelovi ako doteraz. To nie je, zeby som synceka nelubila, len takto sa nevyspim, som potom cez den nervozna. Nuz, snad sa to da doporiadku...
toto sa vacsinou stava u chlapcov, ti su taki maminkovejsi. mozno si az prilis dobra mamina a venujes sa mu az moc a on proste vie, ze moze s tebou takto hybat. treba si proste nieco nadstavit a hotovo, ked aj zacne plakat treba ho proste nechat, lebo led ustupis, bude to robit dookola, podla mna ina moznost nie je, lebo ta to fakt znici
@okinka skús zaviesť do vášho dennodenného života nejaké rituály. Každý deň opakovať, pre dieťa to bude istota, že každý deň prebehne tak ako ten predchádzajúci a budúci a bude to pre dieťa barlička. Možno je z niečoho frustrovaný, zneistený, nevie to inak odkomunikovať. Skús to nejako obkľukou z neho vyzistiť, kde je problém. Skús hračku, popíš, že macko je uplakaný, niečo ho trápi. Plače tak isto ako ty, keď ideš ráno do školky. Čo by mu mohlo byť, nevieš? Atď. Pomôž si v tých rituáloch hračkami, pesničkami, obľúbenými talizmanmi...
@okinka presne tu si si odpovedala kde je problém a dôvod jeho správania....... zmeňte toto, spravte z neho súčasť rodiny.....nie jej vládcu a všetko bude ok.
,,Myslim, ze sa mu venuje cela rodina az nadmieru. Je stred vesmiru. Lasky ma neurekom. Musime aj fungovat normalne, nie sa hodinu rano mojkat.,,
.
kazda faza prejde, ale preco tak vylucujes, ze to moze byt skolkou? to ze sa mu tam paci vobec nemusi znamenat, ze je trocha frustrovany z toho ze tam nie si s nim.. mam trojrocneho drobca, tiez mava take fazy, niekedy ma az tak nepotrebuje, ale su dni ked nemozem nic bez neho a to som s nim doma.. deti maju vseliake myslienkove pochody, ktorym len tak neporozumieme, treba len trpezlivo vysvetlovat, v urcitych situáciách nepovolit a cakat kym prejde.. drzim palce..