Stojím pred rozhodnutím - vysoká škola
som mlade dievca, zena, a riesim jednu dilemu. velmi milujem deti a preto som sa rozhodla stat sa ucitelkou v ms/zakladna skola. tomu som prisposobila studium na VS a zaroven aj ine mimoskolske aktivity, cize dobrovolnicke kluby s detmi, strazenie deti a i. mala som priatela 6 rokov, avsak rozisli sme sa a mne casom zistili zdravotny problem, ze deti nebudem moct mat. to samozrejme, ma v zivote neodradilo a stale tuzim deti ucit. koncim 2 stupen VS. predtym, nez som nastupila na vysoku skolu, som zvazovala aj medicinu: tuzila som byt detsky pediater. na medicinu som nesla, pretoze som vedela, ze to obnasa dost vela studiu, kariery a povedome som tuzila po rodine s tym partnerom, ktoreho som mala. som velky pedant a viem, ze by som sa upla len na skolu a nevedela som si predstavit kariera+rodina. preto som si zvolila smer ucitelky. samozrejme ze sa udiali uz vyssie uvedene veci, ucitelstvo kvoli detom milujem. teraz vsak stojim pred rozhodnutim, co dalej. viem, ze deti uz nebudem moct mat a ak sa aj natrafi partner, ktory by mal dceru/syna alebo by sme si adptovali, nedavam tomu velke sance. zmierila som sa s tym, ze budem prospesna pre spolocnost 🙂 budem mat 26 rokov a zacala som premyslat nad medicinou a teda nad povodnym snom byt detska lekarka. nasetrene peniaze mam, viem utiahnut podnajom aj studium. rodicov a teda ani partnera, kedze nemam zatazovat nebudem. aky mate nazor 🙂 je tu niekto, kto sa preto rozhodol? viem, medicina a primarna pedagogika su diametralne rozlicne a spajaju ich iba tuzba po detoch a pomoci ludom. alebo to nechat tak a smerovat dalej v ramci pedagogiky, nap. doktorandskym studiom 🙂 radim sa s vami, lebo mozno tu su zeny ktore riesili podobne🙂
a prečo nie? sny si treba plniť, nemáš záväzky, nad psychológiou si neuvažovala?
Neviem si predstavit platit podnajom a studovat medicinu. Kde si zarobis na podnajom? Studium mediciny je velmi narocne na cas. Skor by som sa realizovala v odbore,mozes si doplnit studium liecebnou pedagogikou,ale ak ta aj tak taha na medicinu,tak chod.
@marca12 nemyslela som podnajom s cenou 500-600 eur, ale skor spolubyvanie ktore sa da najst aj za 170 eur
kedze som stale brigadovala popri studiu, tak mam nasetrenu urcitu ciastku penazi, a samozrejme kedze pracujem pre jednu firmu z domu, tak ten cas mam celkom flexibilny. preto aj zvazujem, preto som si pytala radu 🙂 ci tu niekto nie je, kto to zazil alebo sa rozhoduje🙂
mam kamaratku vystudovanu lekarku a viem priblizne co to obnasa, radila som sa aj s nou, kedze si studium 2 roky platila. cez leto chodila obcas do zahranicia, aby si nasetrila, a u nej je to dost specificke, byvala najprv u rodicov a potom 2 roky uz v podnajme ako spolubyvajuca. hovorila, ze sa to da, ale vyziadalo si to aj dan, napr. s nami vobec nechodila von, takmer stale bola v praci alebo v skole, co je pochopitelne🙂
@linibini psycholigia ma tiez zaujima ale viem, ze jej uplatnenie je uz nie je take ruzove, ako by sa mohlo zdat :/
Ja som teraz v prvom ročníku na medicíne v Olomouci. Mám aktuálne 23 rokov. Nechodil som ani na gympel, ale na školu zameranú na fyziku a matematiku. Prijímačky som urobil na druhý pokus. Prvý krát ma nezobrali. Druhý krát(ako 23 ročný) som ich s prehľadom urobil do Brna, Olomouca a Martina. Mám aj starších spolužiakov v triede jeden má dokonca 35 rokov. Takže vôbec niesi stará a choď si za tým ak to veľmi chceš. Prajem veľa šťastia 🙂
Ak si zmierena s tym, ze dostudujes tak o 7r...tento rok prijimacky uz nestihas + po skole nie je lahke dostat sa na pediatriu
Ahoj. Máš krásne životné ciele. Život každého človeka je jedinečný a neopakovateľný. Výzve, pred ktorou stojíš, môžeš povedať áno, idem na to. Vopred rátaš aj so sklamaním, ktoré tento druh štúdia so sebou nesie. Z očakávaní, ktoré máš v sebe, v prípade, že nebudú naplnené, si sama v sebe dokážeš určiť ďalší životný cieľ. Určite si uvažovala aj o ďalšom pokračovaní na tretí stupeň VŠ. Nenašla si v tom množstve odbor 3.stupňa VŠ, ktorý by naplnil a zasiahol cieľ, ktorý si si dala? Viem, že nie je jednoduché splniť na to podmienky a čas. Určite sa to dá, keď máš v sebe vôľu, trpezlivosť, schopnosť prekonávať prekážky.
Keď ťa zaujíma psychológia, tak by sa dalo ísť po ukončení školy pracovať a externe študovať psychológiu, s tým by si našiel miesto v školstve. Kým by dokončil medicínu, to by trvalo dlho.
Len si este zvaz, koľko času realne sa budeš venovať deťom ako učiteľka a koľko ako doktorka. Tiež budeš v kontakte s chorými deťmi, čo niektorí ľudia nenesú najľahšie 😉
dakujem ze ste ma aj podporili, ale aj napisali racionalny a triezvy nazor 🙂 som si vedoma nasledkov a preto mam stale na mysli to, ze byt ucitelkou a pracovat na sebe v tomto dalej ma tiez bude vediet uspokojit, napr. aj taky ucitel-vedec dokaze studiu a praci venovat vela casu, co ponuka to doktorandske studium 🙂 viem ze tam uz by som s malymi detmi nebola na tej vysokej skole ale PhD. sa da aj externe. nechcem vyzniet, ze si nieco kompenzujem kvoli tomu co sa mi stalo, ale viac menej to beriem ako prilezitost byt uzitocna v tom smere 🙂 urcite si vsak uvedomujem, ye ucit+PhD. aj keby externe ma vyjde stale financne vyhodnejsie pretoze tu sa da pracovat na TPP. a v tych vodach aj beham, mam uz prax. viem, ze si treba plnit sny, ale viem, ze budem na vsetko aj sama a nechcem upadnut do ruzovych okuliarov, ze nebudem nieco najmä financne zvladat 🙂
chod chod, skus to. Ano, popri medicine zrejme bude tazke brigadovat. Pozri, ja mam takmer 40 a placem nad rozliatym mliekom. Keby som mala 18, isla by som studovat uplne ine, ako som skoncila. Ja by som zas chcela ucit, ale uz v 40 ke sa mi nechce ucit na skusky, Skus to. Ako sa ludovo hovori, kto sa hanbi, ma prazdne gamby🙂 ,,radsej v 26 ke ako v 40ke. Ked ta nezoberu na medicinu, venuj sa tej druhej alternative. Na psychologiu sa vykasli, uplatnenie nie je take ruzove, jedine, ze by si mala sukromnu prax ( a tam by ti zas trvalo dlhsi cas, pokial si ziskas dost klientov)
Ja mam pred 40 a lutujem, ze som nesla na medicinu, velmi casto nad tym rozmyslam. Som vystudovany biolog, pocas studia som zacala uvazovat, ci neskusit medicinu, ale nechcela som financne zatazit rodicov( nevedeli o tom) vek cca 25 rokov a pod., neskutocne ma to mrzi.
Drzim palce, podla mna nevahaj, vyskusaj a uvidis ako ti to pojde, lebo casom to budes lutovat, ked uz tuto otazku riesis. Drzim palce🙂
Chod do toho ak máš tu možnosť. Lepšie je to skúsiť aj za cenu, že by si sa na to neskôr vykaslala, ako neskúsiť to vôbec.
Ja hovorím chod do toho. Držím ti palce 😉