Spätná väzba na príbeh, ktorý chcem napísať
Ahojte, chcela by som napísať príbeh o približne 14-ročnom dievčati, ktoré navonok pôsobí ako „anjel“ – je milá, pokojná, nikdy nenadáva a snaží sa byť dokonalá. V skutočnosti však prežíva silnú sociálnu úzkosť, šikanu a vnútorné konflikty. Má pocit, že každý má svojich „démonov“, ale ak s nimi nebojujeme, začnú nás ovládať.
V príbehu by sa postupne mala „stať upírkou“, ale nie doslovne. Upír by mal byť metaforou jej vnútornej premeny – straty empatie, potláčaného hnevu, hladu po uznaní alebo moci. Čitateľ by si až do konca nemal byť istý, či ide o skutočnú nadprirodzenú premenu alebo len psychologický rozklad a symbol jej démonov.
Rozmýšľam aj nad formou – či to písať ako denník alebo v prvej osobe, aby bol príbeh osobný, ale zároveň ponechal priestor na neistotu.
Budem rada za spätnú väzbu, hlavne k tomu, či je lepšie udržať príbeh čisto ako metaforu, alebo nechať otvorenú možnosť, že sa naozaj stala upírkou. Ďakujem za všetky názory😘
@anabelik Zaujímavá myšlienka. Hlavne by ma zaujímal záver. Tam by som rád videl niečo v štýle letting go – moment, keď pochopí, že všetky tie jej démony sú len v jej hlave, že v jej okolí je všetko v poriadku, prestane ich držať a pustí ich preč. Keď sú preč, fyzicky sa v jej okolí nič nezmení, ale život dostane úplne iný rozmer. Niečo v štýle, že bojovať s „démonmi“ ich tam vlastne udržiava, pretože si ich človek sám zosilňuje v mysli – kvôli tomu, aby s nimi mohol bojovať. Ak ich chce odstrániť bojom, musí si ich predstaviť. Čím viac si ich predstavuje a analyzuje, tým viac ich vytvára. Ak nebojuje a nechá ich tak, bez strachu, sami odídu. Také niečo by sa tam hodilo. 🙂
@anonym_213b31 waw 👍
@anabelik Zaujímavá myšlienka. Hlavne by ma zaujímal záver. Tam by som rád videl niečo v štýle letting go – moment, keď pochopí, že všetky tie jej démony sú len v jej hlave, že v jej okolí je všetko v poriadku, prestane ich držať a pustí ich preč. Keď sú preč, fyzicky sa v jej okolí nič nezmení, ale život dostane úplne iný rozmer. Niečo v štýle, že bojovať s „démonmi“ ich tam vlastne udržiava, pretože si ich človek sám zosilňuje v mysli – kvôli tomu, aby s nimi mohol bojovať. Ak ich chce odstrániť bojom, musí si ich predstaviť. Čím viac si ich predstavuje a analyzuje, tým viac ich vytvára. Ak nebojuje a nechá ich tak, bez strachu, sami odídu. Také niečo by sa tam hodilo. 🙂