Mám ísť do toho?
Žienky, mám 37 a syn odišiel do zahraničia pred mesiacom.
Mala som ho veľmi mladá, po jeho narodení som vyštudovala VŠ ako istotu som zvolila ekonomiku ale celý život som to robila pre syna, aby som ho vedela s mužom zabezpečiť. Nie je to to, čo ma v živote baví, napĺňa. Sen som mala úplne iný ale tak musela som zobrať zodpovednosť za syna. Ľúbim ho nadovšetko a neľutujem nič, teraz keď je už v zahraničí, mala by som čas venovať sa sebe. Tu nastáva problém - môj muž.
Ja som účtovníčka, manžel právnik.
Celý život som sa chcela venovať autám, často chodím na preteky. Jednoducho to je moje. Vždy som sa chcela stať automechaničkou, opravovať autá, chodiť na preteky, možno sa vypracovať aj k opravám závodných áut. Rada by som si dorobila školu alebo spravila kurz a začala sa tomu venovať.
Manžel je však proti mne, zástava názor, že dám za to peniaze, čas a aj tak skončím pri účtovníctve, keďže sa nebudem vedieť uplatniť. Vraj automechanik je už dnes každý druhý a je to škola, ktorú si robí človek, ktorý nemá na viac.
Naozaj je blbosť ísť do toho? Naozaj mám prežiť zvyšok života s prácou, ktorá ma vôbec nebaví?
Kurz na začiatok ber ako hobby a tak to podaj aj mužovi niekto chodi plavat, behat a ja neviem co tu budes sa ucit o autách, a po par mesiacoch uvidite obaja. Uvidí tvoj zápal pre vec alebo ty aj ine možnosti ...ale prvý krok urob. Maš na to čas peniaze aj vek 😉.
Ja som sa vždy chcela dostať do banky, a snivala by som do dnes. Dostala som sa tam a až tam som prišla na to že biznis ano banka ako systém ľudí, čo buzeruju nie. Zlý kolektív a zjavne tak nadstavený systém.
Cieľ dosiahnutý nestretol sa s tým m čo som poznala od známych, uzavreté. To bola moja jedna skúsenosť.
Skús, začni, potom sa rozhodneš, nemáš čo stratiť, kedže práci čo ťa živí máš.
Jasne chod do toho. Keby si musela ucto.vies robiť hocikedy 🙂)
Chod do toho a neskutočne drzim palce!
Chod do toho!
K uctovnictvu sa mozes pri najhorsom vratit. Naco zit zivot ked nie pre sny? 🙂 Drzim palce
Máš to dobre premyslené, si šikovná a inteligentná, zaslúžiš si podporu okolia. Nerozumiem tvojmu mužovi.Postav seba teraz na prvé miesto. Zanietenych ľudí je vo svojom obore málo.ale je veľké šťastie na takých natrafiť.
Určite do toho choď...máš cieľ...a choď si za nim
Ako zena automechanicka budes mat tolko roboty ze muzovi padne sanka. A este kebyze mas servis objavis dieru na trhu🙂 chod do toho nevahaj ani sekundu.
Kolko zien jazdi a kolko zien robi v servise?
Akoze ja ked idem do servisu mam dost ako sa ti muzi spravaju…
Chod do toho.
Daj sa ešte na babco, syn môže vonku hodiť kotvu a takto budeš mat o zábavu postarané do staroby. 👶
Mam kolegu, ktory vystudoval ekonomiu, pracuje na vysokej pozicii vo firme a vo volnom case sa vrta v autach. Nie je uplne automechanik, aj ked drobne opravy zvladne. Ma to ako hoby, relax.
Ahoj 🙂
bola som v trocha podobnej situácii. Od detstva ma bavili autá chcela som ísť na strednu školu za automechanika ale rodičia tomu moc neverili a tak ma šupli na gympel ten som úspešne dokončila na VŠ som nešla dostala som fajn pracovnú ponuku na administratívu s pekným platom. Stále som sa autám venovala ale len tým svojim. Po dvoch rokoch som si povedala že ma nebaví sedieť zatvorená v kancli. Kurz automechanika neexistuje ( sú len doplnkové kurzy kde sa učí napríklad kódovanie vstrekov a pod). Spravila som si druhú strednú školu a to výučný list automechanika. Zobrala som si do nájmu malú garáž a dala po meste reklamy na výmenu oleja a tak začali ľudia chodiť a časom potrebovali aj iné opravy. Našla som si priateľa zhodou okolností auto klampiara a lakérnika. Dnes máme spolu veľký autoservis kde má on svoju lakovňu a ja servis a o týždeň konečne aj pneuservis. Nikdy som sa nestretla s tým že by sa zákazník otočil s tým že žena mu auto nebude robiť práve naopak, stretávam sa s veľkým obdivom za moje vedomosti. A čo sa týka toho že by sa muž hanbil to je kravina, chodím každý deň namaľovaná, mam vlasy po pás a umele nechty a do práce chodím v opätkoch na dielni sa prezlečiem do legín a botasiek na ženskosti mi to teda neuberá. A čo sa týka finančnej stránky priestory máme zatiaľ v nájme takže žiadna veľká investícia, prvotne bolo treba zdvihák cca 1500€ a náradie na začiatok ( utahovačka, gola sady, kluče) asi 500€ vsetko ostatné sa dokupovalo časom ako čo bolo potrebné (zváračka, svetlá, prípravky na rozvody a pod) Ak by si chcela pokecať viac kludne mi napíš.
Ahoj mne rovnaká myšlienka skrsla v hlave asi pred pol rokom stále nad tým premýšlam, mam 38, dve deti 10 a 6 rokov vydala som sa do rodiny autmechanikov môj manžel k tomu vťah nemá ale všetci naokolo áno jeho brat, moj svokor dokonca aj sused . Origálne som cukrárka ale technickým veciam som sa nikdy nebranila popravde je to pre mňa niečo nové.. zaujímavé. Švagor ma dokonca dielňu premýšlam ža či by som sa mu neponúkla aspon sem tam na výpomoc ale popravde neviem prečo ale hambim sa 😨
Aj ja si myslím že by ste mohli s mužom pouvažovať nad otvorením autodielne máte k tomu super vzdelanie riadenie a ekonomiku zabezpečíš ty a právne veci muž. Zamestnate automechanikov a ty sa popri tom môžeš ucit, pomáhať im robit nákup dielov a riadiť firmu. A kľudne večer študovať. Ja by som sa muža veľmi nepýtala keď ti nechce pomôcť chod do toho sama aspoň s tou školou dva roky to je nic ak teda už vôbec nic nebude naučíš sa opraviť svoje vlastne autá. Nie sú to vyhodené peniaze.