Neúspech na vysokej škole. Ako sa mám pozitívne naladiť?
Ahojte, už tretí deň sa trápim nad VŠ, som druháčka, prenášam si predmety a z jedného som už mala skúšku, no dopadla neúspešne, už mám na ňu len jeden pokus, tak sa bojím či to vôbec zvládnem,.. do toho mám úzkosti, je to ťažké. Nechcem sa dostať do medziročníka, ani odísť z výšky, chcela som mať aspoň nejakú výšku a dokázať rodičom, že na niečo mám. Neviem ako sa mám ukľudniť a nemyslieť negatívne. Všetko vidím čierne a všetko si myslím, že sa nedá,.. Má tu niekto podobný problém?
@anna883 je super keď si to aj sama priznáš a vidíš že to je skôr v tvojom sebavedomí. Skús na tom pracovať a bude sa ti ľahšie učiť ( lebo nebudeš tak veľmi v strese) a aj ta skúška bude mat ľahší priebeh.
Reči o tom že keď ti to teraz nejde tak ti to nepojde o 2 roky a podobne ani nepočúvaj nie je to pravda. V prvom a druhom rocniku som bola na tom podobne pred každou skúškou bolesť brucha, stresy a niekedy to proste nevyšlo podľa predtav. Teraz som v 1. Rocniku inzinierskeho studia a musím uznať že som sa naučila efektívnejšie učiť a aj lepšie zvládať stresové obdobie počas skúškového. A to sa naučíš aj ty. Mám spolužiačky ktoré išli napríkad väčšinu skúšok tak že aj na 3 krát a niekedy to dokonca prenasali a až po bakalarskyxh štátniciach a teda aj posledné skuskove v tom rocniku sa naučili reálne zvládať tie skúšky nebyť v strese a podobne.
Napadla mi další vec čo môže byt problém zo začiatku som to tak ja robila, napríklad som sa učila na skúšku 10-14 dni a chcela sok vedieť všetko a až potom som tam išla. Neselektovala som informácie ktoré mi bolo treba a učila som sa úplne všetko. A tým pádom sa aj ťažšie spomínalo na to čo na čo sa má profesor pýtal. Skús možno ženiť systém uceni, čo sa učiť a ako sa učiť. Taktiež mi pomáha ( neviem či to bude platiť na pedagogike ale na chemickej škole to platí ) že si dávam ku každej definícii rôzne príklady ( reakciu , zlúčeninu proste čo mi je blízke ) a lepšie sa mi na to spomína na skúške.
Je veľa trikov ako to zvládnuť. Držím ti palce v skúškach aj v ďalšom štúdiu🙂
@anna883 Niekedy je naozaj ťažké zmeniť spôsob myslenia a vôbec to nie je iba krátkodobá záležitosť. Ale keď vieš, že si len zbytočne zdepkarčená a pritom sa na skúšky pripravuješ poctivo, tak aj vieš, že práve na tom musíš zapracovať. Ti vravím, to zvládneš, už akokoľvek bude, ideš ďalej 😉
A v ostatných oblastiach života si veríš či to iba na výške máš takýto problém?
@bluka2 v ostatných oblastiach si takisto neverím. Sebavedomie pod nulou,.. a to nie som nejaká škaredá, ani obézna alebo niečo. Normálna pekná baba by som povedala, ale neviem to dať najavo,.. neviem sa nejako presadiť. Proste vždy sa beriem za tú najhoršiu, menejcennú, atd,.. snažila som sa to zmeniť, ale je to neskutočne ťažké.
@anna883 skúšala si psychoterapiu? Myslím, že dobrý odborník by mohol urýchliť ten proces, čo sa snažis sama a zvýšiť ti kvalitu života... Nenechaj si ubiehat roky života bez toho, aby si z toho života dostala maximum! Podľa tohto si schopná sa všetko bez problemov sa naučiť, len to sebavedomie a dôvera v seba. Inak tak či tak, držim palce
@anna883 škola počas korony neponúka takéto podporné služby pre študentov? Napríklad vo Viedni na technickej univerzite má študent 3 hodiny zadarmo takéto poradenstvo (on-line). Verím, že asi nie, lebo by si o tom vedela, ale fakt by to mohli zaviesť tiež...
Myslím, že aj cez Zoom a pod. ponúkajú niektorí takéto služby.
Možno existujú nejaké podporné skupiny pre ľudí s týmto problemom, kde sa podporia navzájom - pogoogli, popytaj sa - nie je to hanba, práveže je to skvelé, že to ideš riešiť a nevzdávas to
@anna883 byt tebou odídem z tej školy a nepokracujem na žiadnej vs.
@clarissa96 prečo myslíš?
@anna883 si na pedagogike, neuraz sa, ale nepatrí to medzi najnáročnejšie školy práve, a keď už tu prenášas predmety, nemyslím, že by si mala pokračovať. Nie je žiadna hanba nemať vysokú školu. Premysli si co chceš, v čom si dobrá, čo tá baví. Nie je to len o tom nejako preliezť nejakou školou. Poznám odstrašujúci prípad pani, čo ma pedagogiku skoncenu, pre 1.stupeň, nikdy to nerobila, ma otrasnú vadu reči (ako to môže mat vôbec učiteľ) a teraz sedi na nejakom urade ako referentka na dohodenom mieste za 5 korún, ale trvá na oslovení mgr. Ako toto chceš 😂?
@clarissa96 Ďakujem za demotiváciu 🙂 každý je iný a každého baví niečo iné,.. pre každého je náročné niečo iné, mám kamošku, čo je na pedagogike a bola v medziročníku a teraz bude mať štátnice. ja som len potrebovala nakopnúť a nie každému to učenie ide rovnako rýchlo, neviem, či si bola na výške, ale keby áno, tak asi vieš, že to nie je prechádzka ružovou záhradou 🙂 a to, že má vadu reči je mi ľúto,..
Možno je problém v tom, že ty to podvedome vlastne ani nechceš. Chceš len dokázať rodičom, že na niečo máš, ako si to písala v úvodnom príspevku. Skús sa nad tým zamyslieť a možno zmeniť školu. Je veľa VŠ a majú rôzne odbory, možno niečo sa pre teba hodí viac.
@anna883 nechcela som tá demotivovať, ach. Ale skôr ti len naznačiť, že nemusíš za každú cenu mat vysokú školu. Nie je to žiadnou zárukou lepšej ci krajšej budúcnosti. No veď uvidis, či kamosku to bude baviť či to bude aj reálne robiť. Jj, ja výšku mám, technicky smer. Ale mám kolegyňu, ktorá napríklad výšku nemá, začinala dávno ako poradkyňa v banke na pobočke a teraz sme v jednom time na centrále, a práve ona je srdcom projektu 🙂
@clarissa96
Áno, pedagogika nepatrí medzi náročné školy, aj keď, závisí od odboru. Ale tuto baba píše, že by chcela učiť a že ju škola baví ... @anna883 myslím, že tvoj najväčší problém je hlava, nie škola. Neviem, prečo máš také nízke sebavedomie, či výchovou alebo čo, ale keď nezapracuješ na tom, aby si si verila, budeš to mať ťažké celý život. Ja som pedagogiku robila iba ako bočák a mala som spolužiaka, ktorý mi vždy hovoril, že on nepotrebuje pedagogiku študovať, aj bez toho bude skvelý učiteľ. V tej druhej časti mal pravdu, on je úžasný učiteľ, učí na jednom z najvychytenejších gymnázií v BA, ale aspoň pedagogické minimum si musel spraviť, lebo bez toho to nešlo.
@anna883 Anka, radšej sa riaď podľa seba. Chceš študovať, študuj, nechceš, tak neštuduj. Tu sú nejaké subjektívne názory, že napríklad nemusíš mať školu. Áno, je to pravda, a je to úplne v poriadku, ale väčšinou je za štúdiom ťažká práca a obetovanie sa. Na druhú stranu, môj subjektívny názor je tiež, že na to máš, ale naozaj nízke sebavedomie a pocity menejcennosti musíš poriešiť, lebo toto bude mať na teba vplyv vo všetkých oblastiach života. Nie je to nič neobvyklé, veľa ľudí to v určitých momentoch života prežíva, ale z vlastnej skúsenosti viem, že dlhodobou sústredenou snahou sa to dá oveľa zlepšiť.
@anna883
Mám vysokú školu ekonomického zamerania, študovala som externe hneď po ukončení strednej ekonomickej školy. Bol to vtedy jeden z najťažších odborov. Škola má stála dosť úsilia, ale mala som veľkú výhodu, že som mala fakt dobré základy zo strednej školy, na ktoré som nadväzovala. Síce si bolo treba dosť veľa naštudovať, ale učivo malo logiku a veľa vecí sa dalo vyvodiť. Tiež mi dosť pomáhalo, že som bola v praxi. Cca 5 rokov po ukončení VŠ som sa zamestnala ako učiteľka odborných predmetov na strednej škole a potrebovala som doplnkové pedagogické štúdium. Nemali na nás na VŠ nijaké veľké nároky, ale dalo mi to štúdium zabrať. Problém bol v tom, že som si potrebovala naštudovať nejaké učivo a po prečítaní niekoľkých strán som mala problém abstrahovať podstatu. Boli to proste omáčky, rôzne definície, členenia, proste kvantum textu, často zbytočného balastu, ktoré sa bolo treba naučiť. Boli to predmety ako pedagogika, psychológia, didaktika. Prišla som na to, že ekonomika mi sedela oveľa viac, tam bolo viac faktov, menej balastu. Keď som študovala ekonomiku, mala som svoje zaužívané spôsoby učenia, ktoré mi však na DPŠ nefungovali, takže som si musela nájsť iný systém.
@anna883
Skúsim načrtnúť svoj spôsob učenia. Keď som študovala klasickú VŠ, mala som ešte dá sa povedať šťastie, že sme malí k dispozícii klasické knihy, skriptá, vtedy pomerne dobre spracované. Učila som sa priebežne a vždy som sa učila s ceruzkou v ruke, podstatu textu som si podčiarkovala. To mi vytvorilo takú kostru. Keď som si text čítala druhýkrát, sústreďovala som sa na podčiarknuté pasáže. Zvýrazňovala som ale podstatné, kľúčové slová, nie celé vety. Posledné dva dni pred skúškou som mala opakovacie. Mala som zásadu, že ku každej otázke musím vedieť zaujať stanovisko. Ja som študovala už dávno a vtedy sme väčšinu skúšok mali klasicky, ústna odpoveď. Prípadne písomná časť, príklady a následne ústna časť. Pri odpovedi som vždy začala časťou, ktorú som vedela dobre, keď som mala slabé miesto v rámci otázky hovorila som o ňom v strede odpovede. Odpoveď som vždy končila tým čo som vedela najlepšie. Koniec odpovede som vždy prepojila s praxou. Tento systém mi na ekonomickej škole fungoval. Vyslovene ma potrápili skúšky z matematiky a štatistiky, na ktoré som sa prakticky musela pripraviť sama, predsa len týchto konzultácií bolo málo. Tam to bolo hlavne o počítaní príkladov. A čo mi tiež dosť pomáhalo, že pred skúškou v záverečnej fáze sme sa učili spolu so spolužiačkou. Prešli sme si všetky otázky spolu, ja som vysvetľovala jej. Musela som vystihnúť podstatu a ona mi dávala často otázky, keď niečomu nerozumela. Veľmi nám tento systém vyhovoval obom.
@anna883
Ako som spomínala, učenie na skúšky v rámci doplnkového pedagogického štúdia bolo iné. Proste iný charakter učiva, iné podklady. Dosť mi vadilo, že na niektoré predmety sme nemali ucelené učebnice, ale mali sme čerpať z rôznych zdrojov. Tu mi pomohlo, že som si ku každej otázke spracovala takú kostru na osobitné listy, prípadne som si k tomu priložila študijné texty. To mi veľmi pomáhalo vo fáze opakovania, keďže mám sčasti vizuálnu pamäť. Tiež bolo pre mňa vždy dôležité, keď som sa niečo učila, priradovať si k tomu príklady z praxe, ľahšie sa mi veci pamätali.
Neviem, ako sa učíš, ale ja napríklad viem, že sa neviem učiť z PDF textov z PC, proste musím mať v ruke papier a zvýrazniť si podstatu. Moja dcéra napríklad nemala problém naštudovať si informácie aj takto, mala texty v PDF a učila sa s notebookom.
Snáď som ti dala zopár tipov, z čoho by sa dalo odpichnúť. Ešte napíšem to, že na VŠ nás začalo v ročníku asi 30, skončili sme cca dvadsiati. Neboli to najšikovnejší, skôr najtrpezlivejší. A na záver už len toľko, že dbaj aj na taký balance, skús športovať, relaxovať, aj to je dôležité, nie len učenie. Pre mňa bolo tiež dôležité, že som si robila plány na jednotlivé skúšky, rozbehla som si učivo a snažila som sa plány aj dodržať.
@judar
Uplatnenie záleží hlavne od toho, akú má kto vysokú školu a tiež aj kde žije. Niekde je tých možností proste menej. A proste je na Slovensku kopec nekvalitných vysokých škôl, prípadne sú odbory ktoré majú zle uplatnenie. Ale paušálne tvrdiť, že s vysokou školou bude predavačka, je hlúposť. Celý tvoj príspevok vypovedá len o tom, že na štúdium na VŠ ty osobne proste nemáš.
Ja mám dve deti. Škola mi nejak extra nešla, nepretrhli sa od učenia, smerovali sme ich na stredné školy, aby sa uplatnili aj bez VŠ. Dcéra nakoniec vš skončila aj uplatnenie si našla dobré. Syn VŠ nemá a darí sa mu výborne. Ja robím účtovníctve a mala som kopec šikovných kolegýň, ktoré vš nemali. Takže treba si zvážiť svoje možnosti, pre niekoho je VŠ trápenie hlavne z hľadiska psychiky, napätia, stresu, nie kvôli tomu, že by nemali schopnosti. Preto treba skúsiť popracovať aj na tejto stránke osobnosti. Prípadne sa zamyslieť aj nad odborom štúdia.
@zaba21 aku kto ma VS nezmamena ze skonci robit v obore tam kde chce a nezalezi urcite od toho kde zije a zalezi aj od toho ako sa kde kto komu popopcha. Netvrdila som to pausalne -myslela som to som ze je dost absolventov co nemaju na vyber a dost takych napr ako ja ze vyuzijem 100% strednu skolu . Ty tak vies na ze na VS nemam? Mas vestecku gulu? Tak mi povedz preco som dala dala dobre hodnotenu univerzitu v Kyjeve? Mimo to jedna znama UK Ba tiez nedala z vlastneho presvedcenia lebo sa tam ucili blbosti rodicia ju huckali ze s VS to bude mat lahke - a kde je? V zahranici v uspesnom celosvetovom IT korporate bez VS len s 3-4 jazykmi ktore sa naucila ked ustielala postele v Rakusku alebo vydavala krigle piva v Nemecku, nehovoriac o tom ze bola na tom psychycky zle a motivacnu knihu mohla hodit max tak do krbu v Alpach
@anna883 Joooj, to mi je ľúto ☹ Chápem, ako sa cítiš. Mne už to pripadá akoby si úplne rezignovala. Možno ti jednoducho len ten predmet nesedí, ja si myslím, že to je normálne. Nesmieš sa teraz vzdávať, musíš neúspech nechať, aby ťa posunul dopredu. Tiež som tak mala, z troch Áčka, a z jedného Fail, proste mi to "nekapčalo". Teraz čo sa bude diať ďalej?