Ako sa vyrovnať so smrťou blízkeho?
neviem sa preniest cez smrt v rodine
lieky len utlmia ale ja stracam radost zo zivota
jasne ze mam psychiatra a ano tie reci okolo ale dokaze to on pochopit ked take nezazil?
ano viem ze kazdemu raz niekto umrie ale ja nemam riadne ani 40 a uz nemam skoro ziadnu rodinu vzdy som bola asi velmi naivna ked som si myslela ze veci okolo smrti budem riesit tak mozno v 60tke :(....
nebavi ma nic nic mi nedava zmysel ked vidim ako sa ludia lopotia kazdy den v praci a pritom sa nemusia ani dozit dochodku chapem ze treba platit najmy a seky
ale o com to cele je? :(
ked zivot je tak krechky a ludia riesia vela x totalne debiliny v zivote
ani v noci samozrejme sa mi neda spat a zase len lieky na spanie
cez den sa to celkom da, ale placem stale,mi ho daco pripomenie
najhorsie je, ze som uz bola po inej veci postavena na nophy a mala dake plany a zase som klesla totalne na dno.
nebavi ma uz ani jest ani nic.
ked som sama len revem
viem ze to chce cas ale mam pocit ze toto je naozaj uz moc.
viem ze kazdy mame trapenia a musim sa vzchopit ale uz pocit ze mam byt znova stastna je v nedohladne
dokonca som daco aj vyhrala ani to ma netesi
netesia ma ani zdedene peniaze nic ma netesi
kebyze nemam rodinu asi ujdem dakam na aljasku a zacnem od 0 uplne iny zivot.
prepacte za moj vylev.
“kebyze nemam rodinu asi ujdem dakam na aljasku a zacnem od 0 uplne iny zivot.”
Takze ty chces zit. Znovu planovat, rozvijat, budovat.
Stale to v tebe je.
Ale preco nie tu? Cim by to bolo tam niekde ine?
Autorka, viem ako sa citis. Ja mam len 31 a už vlastne žiadnu rodinu nemam. Ano, je tam ešte druha strana rodiny, ktorá mi veľmi pomohla, ale nechcem ich zaťažovať svojimi problémami. Majú dosť svojich.
Snaž sa zamestnať si hlavu niečím co mas rada. Nejakým koníčkom. Ľahko sa to hovorí a ťažšie robí, ale skús to.
Ja som napríklad začala denne pozerať rôzne podcasty, počúvať online rádiá. Obľúbila som si tiež chôdzu na bežeckom páse. Tak aspoň 3x do týždňa si dám menšiu prechádzku.
Aj keď sú dni kedy sa rozplačem ako malé dieťa, pretože sa cez to stale neviem preniesť a asi sa to ani nikdy nestane, ale snažím sa na to nemyslieť, byť pozitívne naladená a tešiť sa aj z maličkostí.
Ťažko...len čas pomôže daj si ho koľko potrebuješ..
Úprimnú sústrasť....daj si čas a smut koľko treba aj plač koľko treba, raz to skončí....
Niekde som čítala, že pre každú osobu máme určitý počet sĺz, pre každú iný počet..akosi som si to zapamätala...chodievaj do lesa na prechádzky, niečo pekné si kúp, jedz dobré zdravé jedlo, vyhybaj sa negatívnym ľuďom, naopak pozitívnych ľudí si dopraj (úprimná kamoška dokáže veľa), a nakoniec hocikedy môžeš napísať sem, sú tu aj ľudia, čo ťa povzbudia, prípadne skús napísať ipcko.sk
@moonlight1210 tu mi vsetko pripomina
Zažila som veľa smrti v rodine. V 15tich mi zomrela mama, to bolo asi najhoršie. Ale treba žiť ďalej, smrť je súčasťou života a tak sa k tomu treba postaviť. Jasne je potrebné sa vyplakať, vykriča, ľutovať sa, ale potom treba ísť ďalej, lebo vlastný život si prežiješ v smútku a depresii. Zamestnať mozog príjemnými vecami, obklopiť sa ľuďmi a ono to pôjde, len treba chcieť a neprepadat depresiám.
ja som prežila najhoršie čo človeka rodičov môže v živote stretnuť.Smrť jedinej dcéry toto ťa nepreboli nikdy dokiaľ budeme žiť nikdy na našej tvári neuschnu slzy nikdy.To sa neda ešte som sa nestihla spamätať a rok po dcérke zomrela moja mama a teraz už aj brat 38 roční minuleho roku.Takže nič sa neda robiť žiť musiš dalej. To všetko čo Ti tu zanechala nemyslím majetok a fiancie materialno ale to že tu bola TI zanechala hodnoty ako žiť aj bez nej hoci ťažko ale musíš ísť dalej.Nech ťa hreje pocit že sa už netrápia netrpi. Nech ten kto od teba odišiel na večnosť ma pokoj zachovaj si spomienky.Aby každa spomienka na toho človeka TI dala na tvár úsmev a nie slzy do oči.
@alickapusinka posielam ti veľa síl a objatie
@marcellka32 dakujem veľmi pekne.
každy, kto ma pocit, že nevladze uniest bolest zo straty, spomeňte si na slova..ja tomu verim, mnoho ludi, čo ma zažitok so smrťou, sa stretli s najbližšími ...ĺahko sa to hovorí, ja viem, ale je tam taká iskierka nadeje, že sa ešte stretnete
@alickapusinka placem ked to citam. :( placem :( nenachadzam slov.
@karolinakr niekedy premyslam ake by to bolo ked umrem, ci sa s nim stretnem aj s tatinkom
@alickapusinka a co bolo dcerke a bratovi, och 38rocny :( a dcerka :( preco Boh dokaze tolko bolesti na jedny plecia dat
ten, kto umrie a ide k Bohu, sa stretne s tymi, ktori su už u Boha..oni nas vlastne predbehli, a čakaju, kym pride nas čas..
@karolinakr preco niekto ma ten cas par rokov niekto 100. nerozumiem tomu
no dokaže dcérka bola chora a brat čakal na transplantáciu pečene a nedočkal sa.
@alickapusinka :(((((((((((((((((((((((((((((
@karolinakr ved prave
Minulý rok mi nečakane odišla mamina (5 mesiacov ). Pred 16 rokmi môj krstný. Doteraz som sa z toho poriadne nepamätala. Ale život ide ďalej. Musím sa s tým naučiť žiť. Bohužiaľ inak už nebude 😞
@bessie12 :( maminka chora bola?
Ano, bola. Ak chceš, tak mi kľudne napíš správu. Vykecame sa jedna druhej a bude nám ľahšie na duši.
Aj mne zomrela sestra 2 mesiace dozadu bola najmladšia, tiež ma nic nebaví neteším sa z ničoho. Bola my všetkým. Chyba my hroznee. Neviem ako budem žiť bez nej.
@bobulkaja to je mi velmi luto :((( co sa stalo.
Je to ťažké, vieš ja nemám žiadnu rodinu, čo je lepšie?
Mať úžasnú rodinu, na ktorú budeš vždy spomínať a nikto ti tú lásku nezoberie, alebo radšej by si chcela moju prázdnotu, nepoznať lásku, aby si sa netrápila?
Je mi to ľúto, úprimnú sústrasť, kto ti zomrel?