Ako si nájsť miesto vo svete?
Pekný deň prajem. Včera to na mňa celé doľahlo a uvedomila som si ze nikdy som nemala pri sebe tých správnych ludi s ktorými je sranda ktorí mi rozumejú ktorí ma uznávajú a majú radi. V rodine to vždy bolo také chladné. Keď som mala kamošky vždy to bolo o nich vždy sa rozprávalo len o ich problémoch a keď som nastavila hranice ze ved aj ja mam svoje veci ktoré dusím v sebe a chcem sa porozprávať tak odišli. Mam 31 a som sama takmer celý život lásku som nezažila v každej práci som bola vždy ta co prišla posledná a po mne nikto a oni už mali zabehnutý kolektív a ja som hoci aj po dvoch rokoch len ta nova ktorá nemá právo do ničoho hovoriť ci rozhodovať (v konečnom dôsledku to ocenia a veľa sa robí presne podľa mňa a je to efektívne aj sa im to páči len si to nepriznaju a možno neuvedomujú). Ako dievčatko som snívala o krásnej svadbe láske manželovi deťoch zázemí o kamoskach spoločných dovolenkach atď. Skúšala som aj zoznamky ci skupiny na to zamerané. Small talky denne vonku dávam kvantum ale nikam sa to hlbšie neposuva, chodím von na nákupy na miesta kde chodia ľudia akých by som chcela v živote - knižnice príroda chodila som aj medzi veriacich aj kostol aj AC kde boli mladí ale nič, akoby som k nikomu necítila nijaké puto a zároveň nikto ku mne. V práci stretávam stovky ľudí niektorí záujem prejavia ale to sú takí ktorých ja v živote nechcem (vidím ze je napr pod vplyvom niečoho alebo je sama kerka alebo špinavý nevhodne oblečený alebo ma laxny prístup k životu a k veciam). Takže už neviem čo zmeniť. Netlačím na nikoho a na nič len už sa mi pýta zmena a spoločnosť po 30 rokoch samoty. Od škôlky to je tak ťažké.
Mna napadlo, ze mozno by si mohla skusit skupinovu terapiu. Neviem, odkial si a ci mas moznost sa k niecomu takemu dostat. Myslim si, ze ked sa cely zivot systematicky stretavas s nezaujmom ludi, s neschopnostou nadviazat hlbsi vztah, tak niekde nieco nefunguje. Prave skupina by ti mohla dat dobru spatnu vazbu, v com moze byt problem. Do takychto skupin chodia vacsinou ludia, ktori maju sami rozne problemy a moja skusenost je, ze velka vacsina z nich su citlivi a vnimavi ludia a mozu ti pomoct uvidiet nieco, co sama nevidis. Tym, ze to cele vedie psycholog, tak sa nemusis bat, ze ti tam niekto nalozi a budes tomu nechana na pospas bez pomoci, vzdy tam bude brany ohlad na to, ako sa citis. Zaroven aj tvoje postrehy mozu pomoct inym ludom s ich problemami a bola by si brana ako platna sucast niecoho.
Nic sa neboj, hlavu hore, slusna (spravna) dievka svoje stastie skor ci neskor najde 👍🍀. Venuj sa konickom, cestuj (hoci aj poznavacie zajazdy po okoli, nemusia byt casovo ani financne narocne), clovek spoznavanim, videnim vselicoho, kultivuje svoju osobnost.
Skupinová terapia, ktorú ti odporúča marianarem, je dobrý nápad.
Z tvojho opisu cítiť tzv. victim mentality, máš myseľ obete, ktorá nech robí, čo robí, nič dobré ju nestretne. Na tomto určite treba popracovať. Do veľkej miery si strojcom svojho osudu a všehomír ti nechce zle, len ti odráža tvoju mentalitu.
Tak ja mam 44 a sice vnimam svet trosku optimistickejsie, ale lasku vo forme partnerstva vobec proste neviem pritiahnut. Tiez som sama skoro cely zivot. Mala som 2 naozaj uzasnych partnerov, sice jeden 1 rok a druhy 7 rokov, ale prisli problemy a ani nie take velke a koniec, zlomilo ma to proste. Tiez teraz aktivne hladam pol roka. Som na zoznamkach, chodim do prirody, na yogu... Mam list, aky by ten partner mal byt a toto ma trosku limituje, ale nechcem sa toho listu proste vzdat. A ked uz mam pocit, ze proste najdem muza, ktory aspon trosku ladi so mnou, tak proste nema o mna zaujem. 2x sa mi to stalo za poslednu dobu. Poviem ti, zivot si vies zariadit tak, aby si naozaj proste bola spokojna, mala sa rada a mala rada aj ludi okolo seba a proste taky klasicky spokojny zivot s nejakymi potrebami a strachom a tuzbami... Ale teda najst lasku v podobe kvalitneho partnerstva... uff mne to pride fakt mega tazke. Normalne zacinam rozmyslat nad tym, ze si proste najprv vybudujem iba priatelstva s par muzmi, ktori su sami, nemaju o mna zaujem do vztahu momentalne ale mam k nim blizko z nejakeho dovodu... A potom cas ukaze, ci sa to priatelstvo niekam posunie. Akurat ta moja logika... viacej ako 3 priatelov (bez sexu, to je moja hranica) nedam a teda momentalne ani ziadneho nemam s ktorym by som to chcela posunut. Ale proste inac to momentalne vobec necitim, ze by to islo. A nie si sama, dnes sa vela ludi citi tak ako ty. A dokonca aj uplne najstastnejsie zeny... proste to tak je.
napíš tomuto chalanovi možno vám to spolu sadne https://www.modrykonik.sk/forum/vztahy-manzelske-partnerske-priatelske/ako-zaujat-zeny-a-nebyt-len-vo-friendzone/