Ako ste prekonali strach so šoférovania?

Jazdiť, jazdiť, jazdiť, jazdiť a jazdiť...a dostať to pod kontorlu, zautomatozovat pohyby pri riadení ..aj ja som sa bála pohynat na ručnej do kopca ...ale prekonala som strach a išla som . A zas...a teraz mi to problém nerobí ..áno občas zdochne, ale nepanikarim. Idem od znova naatartujem, zaradím a hotovo... pokračujem

Chod si to sama skúšať niekde kde nikto není, na nejaký kopček. A parkovanie tiež cez víkend niekde kde nie je rušno. Ja som to dala sama, situácia ako tvoja.

My máme zase manuál, nútená až tak nie som, zatial som na RD ale veľmi by som chcela, či už s deťmi na výlet niekde, obchod atď.

Teraz som dlhšiu dobu nejazdila cca mesiac, neviem stres s áut, že tuknem auto.

*z áut

U mna fungovalo len jazdit, aj cez strach, pravidelne ma bolelo hlava zo stresu, az raz som si uvedomila, ze sa uz nebojim.

Keď som išla sama, nebola som v strese. Keď idem s priateľom som v strese že niečo urobím.

Mne t
o trvalo dosť dlho. Ja som nejazdil 10 rokov a potom som sa dva roky pokúšala do toho dostať. S tým, že mne bolo pred každou jazdou fyzicky zle, triaslo ma, na vracanie mi bolo...ale chcela som to prekonať. Mne nepomohli ani kondičné jazdy na strach. Tak som sa rozhodla, že budem jazdiť ráno cez víkendy o 6,ked nikto nie je nejaké okruhy a potom cez sviatky a postupne zväčšovať ten okruh a a skúšať iné trasy. Mala som naplánované, že kde sa dá zaparkovať, keď som niekam šla, bez toho ani na krok. Ale najviac mi pomohlo, až keď som bola donútena dochádzať kvôli práci. Ale tiež to bolo strašne zo začiatku. Mne ten stres spustil dokonca tetaniu, ale už je to lepšie. Čiže naozaj len ísť cez ten strach a elminvoat co najviac faktorov, ktoré by mohli spôsobiť nehodu.

Strach zo šoférovania prekonáš iba samotnou praxou, t.j. jazdením. Získaš potom takú istotu. Čím dlhšie to budeš odkladať, tým bude strach väčší. Na "zabehnutie sa" na ceste je vhodné zohnať si staršie vozidlo (keď niekde oškrieš, tak to až tak nebolí) a jazdiť zo začiatku hlavne po menej náročných trasách a mimo dopravnej špičky.

ja chcem vodičák, ale mám strach, tiež neviem, ako to prekonám

Ďakujem žienky za povzbudenie 🙂))

Sústreď sa na budúcnosť - často si opakuj v predstavách, ake to bude, keď už raz budeš sadat so auta bez stresu, aký veľký pomocník to bude a koľko času a námahy ti to ušetrí, keď len tak vybehnes napr v daždi na nakup, na návštevu s nabaleným kufrom, pripadne s deťmi narýchlo k lekárovi, atd. Ako si budeš potom hovoriť, že to bolo najlepsie rozhodnutie, ake si mohla spraviť a že bez toho si to už ani nevieš predstaviť…😉. Vlastne myslím, ze na tento prvý krok už aj máš nasliapnute 👍. A každou ustráchanou jazdou si k tomu “stavu” o krok bližšie - ono to je otázka len pár mesiacov podľa mna, po 2-4 jazdách ani naši chlapi neboli žiadni sebavedomí šoféri 😉.
Ak ma človek (na) auto, potom to šoférovanie je fakt v dnešnej dobe nutnosť. A áno, chodenie pešo/bicyklom/mhd je ekologicke a aj ekonomické, atd, ale je perfektne mat aj inú možnosť, ak je treba. Aj priateľ bude isto rad, ak aj za tým volantom budete rovnocenní partneri. Držím palce.

Ze som soferovala s manzelom, ktory bol lepsi ucitel ako ujko v autoskole.

1.potrebujes dovod,ja som proste musela.2.Zaplat si kondicne jazdy.

Tak, že som si 6 rokov od autoškoly našla prácu v AT, ale keďže som sa musela presťahovať nečakane na SK stranu, jediná forma dopravy bolo auto. Pre*rala som 2 hodiny na záchode pred prvou jazdou, nohy sa mi triasli jak keby mám šok, ale inak sa nedalo. Vždy som vedela, že ma donúti iba práca alebo dieťa a aj tak bolo. Ale dnes už si to neviem predstaviť bez auta.