Aký má význam písania si denníka?
Odporúčajú to psychológovia, odporúča to veľmi veľa ľudí. Ale aký to má zmysel?
Ak som smutná nepomôže mi, že to napíšem na papier, nezmení sa to. Nebudem zrazu šťastná.
Aký to má potom zmysel?
do budúcna ak budeš staršia - stará a bude ti dlhá chvíľa - po prečítaní - spomienky sú cenné 😉
Lebo si svoje myšlienky vizualizujes, mozes sa k nim vratit, premyslat nad nimi inak. Tak isto ako keď si napísala sem. Ale nie je to pre každého.
No napr na uchovanie spomienok, ale aj na terapeutické účely. Áno, to že to napíšeš danú situáciu nezmení, ale človek sa tak zbaví vnútornej ťažoby, obrazne tú ťažkosť dá zo seba na papier.
ja si tiež píšem denník. dala som svoje myšlienky na papier a časom ich spätne čítam a je úžasné ako sa aj pritom učím sama o sebe ako som reagovala pred pol rokom a ako reagujem teraz. napadajú na nové a nové myšlienky ohľadom seba a hlavne písala som to ja, čiže tam sa ukáže ako veľmi som bola v ilúzií, či som klamala samú seba a potom ako to chcem ďalej riešiť. čiže za mňa super, viac mi to pomohlo ako psychológ. pretože keď som sa bavila so psychológom hodinu nie všetko ma napadlo a on ti do hlavy nevidí, ale ty sama sebe áno. poznámky som si písala aj do mobilu keď má niečo zrazu napadlo a potom som to prepísala do denníka
Viac ako 100,000 odborných článkov ukazuje že písanie denníka je veľmi účinný spôsob vysporiadania sa s minulosťou a s vlastnými myšlienkami.
https://scholar.google.com/scholar?hl=en&as_sdt...
Pekne zosumarizované je to tu:
https://bakadesuyo.com/2013/07/personal-writing/
Druhou možnosťou je prispievať do tém na Modrom Koníkovi, funguje to výborne, mnohí ktorí tu takto prispievajú si liečia svoju dušu a možno o tom ani nevedia 😊
Vyskusaj a uvidis.
To nemusí byť denník, ja som si od 15 rokov písala také hlavné udalosti, ktoré som prežila a k tomu som si naliepala aj priliehavý obrázok, niekedy si to pozriem a je to celkom zaujímavé.
Písala som si tam aj rôzné motivačné mottá a vidím, že sa časom ani veľmi nezmenili.
Ja milujem svoje denníky ,píšem ich už od cca od 13 rokov/52/ ,podľa nich viem že ani doba ani ľudia nie sú taký zlí ako sa dnes hovorí ,každá doba to má svoje ako aj obdobie života...hlavne obrázkové prílohy sú zaujímavé
Ja si píšem denník už 10 rokov. Samozrejme nie každý deň, ale ako príde, raz za týždeň, niekedy dva krát za mesiac.... už som začala 6. notes zapisovať...je t to super, Lebo mnohé veci si nepamätám už tak podrobne, je to zaujímavé čítať spätne, raz sa chystám keď bude čas, sadnúť a prejsť si to pekne od začiatku. 🙂.
@19mmm71 To je krasne ❤ Ale nepises si uplne kazdy den, ci ano?
raz si tvoja dcera moze precitat ..
ja nemam klasicky dennik, ale diar. Pisem si tu vsetko: ulohy, na co nezabudnut, lekarov, a potom vecer si utriedujem myslienky. Zapisujem si tu hlasky deti (kamoska mi dala aj taku knizku na zapisovanie hlasok, ale zabudala som na to, resp. uz ked som mala otvoreny diar, pisala to tam), ich nejake dolazite milniky a pod. Pre mna taketo zapisovanie ma zmysel, ked si otvorim diar z minuleho roka a mam tam poznamky, pri ktorych hned viem o co ide. Je neuveritelne, kolko a ako rychlo clovek zabuda, hlavne take malickosti. Ja som si nakupila este aj nalepky a farebne pera, takze si tam lepim, dokreslujem a mam to take vesele 🙂 za seba odporucam
@gastanka32 nie nie jasne že nie
Je to, akoby si to niekomu povedala. Psychohygiena. Ale niektore veci nepovieme nikomu, denniku mozes povedat uplne vsetko. Tym, ze to das zo seba von, zbavis sa tlaku, lebo si sa mohla ‘niekomu’ zverit. Okrem toho, ako pisu baby vyssie, zatriedis si myslienky, lepsie prijmes situaciu, aka je. Ja si sice dennik nepisem, ale ked stojim pred nejakym nelahkym rozhodnutim, alebo neprijemnou situaciou, riesim to na papieri… ono, ked to clovek vidi, tak ako keby ten problem ohranicil… napisem vsetko, co ma trapi alebo musim vyriesit a zrazu z obludneho problemu je len par riadkov na papieri… tie sa daju este rozmenit na drobne a urobit si plan, co z kazdou jednou urobim. To uz potom vobec nevyzera ako nieco, co by sa nedalo zvladnut.
Ja som si kedysi písala, ani neviem kde je.
Raz sme si s kamarátkou čítali a teda šulali sme sa od smiechu.
Píšem si denník od r. 2017, nie pre seba, ale pre moju dcéru. Mne mamka zomrela keď som bola v podstate v puberte, nestihla som s ňou viesť také hlboké rozhovory aké by som s ňou viedla teraz, mnoho veci sa chcem opýtať ale už nemám koho, neviem nič z jej detstva, príhody, obľúbenú farbu, jedlo, prvé lásky, spomienky na jej starých rodičov, nič. Teda len ten základ, ale to je málo. Ona o tom nerozprávala, teda možno aj áno ale ja si to nepamätám. Pamätám si len pár rád, ktoré mi dala do života a tieto hodnoty, rady, celkovo svoj postoj k veciam, svoje spomienky aj na starých rodičov, aj bežne udalosti zapisujem do denníka, aby si ich raz prečítala po mne moja dcéra, keď tu už nebudem. V ňom sa jej tam aj prihováram, spomínam tehotenstvo, obdobie kedy sme sa ešte len spoznávali, opisujem v ňom aj jej pokroky, ako ju ľúbime a vždy aj budeme, aby vedela, že bola stále ľúbená od začiatku až po koniec ♥️ Neviem dokedy mi tu bude dopriate pri nej byť. Ak tu už aj nebudem, bude si môcť vziať môj denník do ruky s pocitom, že tu pre ňu som aspoň takto.
Vypíšeš sa, utriediš myšlienky. A rovnako sa zvykne písať dobré veci čo si zažila, to zase ťa naučí nevidieť len to čierne a neriešiť len to, ale vidieť aj to pekné čo máš v živote a zmeniť myslenie.