Angličtina v slovenskej hovorovej reči
Vadí vám ak niekto v bežnej komunikácií hovorí 3/4 vety v angličtine? Prečo to ľudia robia? Nemyslím pubertiakov, rovnako nenarážam na to, ak niekto povie bežne zaužívané obyčajné slová, napríklad ok.
Ale tváriť sa na akútnu amnéziu, že neviem si spomenúť ako sa to povie po slovensky?
Mám v okolí pár ľudí, čo v práci komunikujú väčšinu pracovného času po anglicky a mimo práce prepnú automaticky do slovenčiny, bez problémov.
Ja si nemyslím, že to robia preto, lebo chcú byť dôležití. Ja sa tak rozprávam so svojimi deťmi, lebo si to s nimi môžem dovoliť, miešame spolu štyri jazyky (tri majú z domu, + angličtina), ak počítam aj češtinu, tak päť. Používame výrazy, ktoré sa nám najviac hodia, najviac vystihujú danú vec / situáciu, alebo sa nám proste najviac páčia.
S inými ľuďmi sa to usilujem nerobiť, ale v podstate ma to trocha obmedzuje, nie je to samozrejme problém, veď zalovím v pamäti, ale my to doma rozhodne nerobíme preto, lebo je to cool 😀 alebo niečo podobné. Hovorili sme takto aj s mamou, tiež sme používali zo tri jazyky.
Vadí mi to, našťastie chodím na Slovensko zriedkavo. Príde mi to trápne a smiešne zároveň. Prečo to robia? Asi pre pocit dôležitosti? Alebo je to na Slovensku práve “cool”? 🙄
Ja sa tomu vyhýbam a radšej zalovim v pamäti (i keď po 20. rokoch mimo mi vypadávajú sem tam nejaké slová/názvy, ktoré sa používajú zriedkavo) lebo ako zahraničný Slovák by som bola zvozená pod čiernu zem, že neviem ako mi huba narástla.