Čo je vlastne dobro?
Čo je vlastne dobro?
Každý z nás má slobodnú vôľu a preto má vo svojom chcení na výber. Na výber medzi dobrom a zlom. Medzi správnym a nesprávnym. Môžeme teda chcieť buď veci dobré, alebo veci zlé. Iba jedno nemôžeme! Prestať chcieť!
takže trochu filozofie? Mám ju vyštudovanú a na túto tému by sa dalo rozprávať hodiny.
@zuzanabucholcer Tak rozprávaj, ja síce nemám vyštudovanú filozofiu, ale rada vŕtam do takýchto tém 🙂 Potešil by ma tvoj názor 🙂
dobro je niečo čo je v každom z nás, rodíme sa s ním, ale o zle možno povedať presne to isté. Zlo je tiež niečo , čo je nám prirodzene dané a je tak isto o ňom známe, že sa nám prirodzene ľahšie robí ako dobro. Dobro aj keď je nám dané do vienka, po celý náš život ho točíme v našich rukách, prerábame ho, snažíme sa ho vo svojej duši zveľaďovať / a mnohý nie - prejavuje sa u nich viac tá zlá stránka/ - snažíme sa byť teda lepšíme, konať dobré skutky - lebo nie vždy je to jednoduché. Dobro tvarujeme celý náš život. Otázka dobra je zložitá, významná a všeobsahujúca ako otázka zmyslu života. Pre nás , aj keď si to neuvedomujeme v našom každodennom živote, je to také dôležité ako vo východnej filozofii jing a jang.
Dobro a zlo sú spojené nádoby, jedno bez druhého neexistuje, aj v dobrom úmysle býva prítomnosť zla, možno len v snahe o prvenstvo v niečom.
Veď môžme uviesť len príklad v rozprávkach : tam vždy býva zastúpené dobro aj zlo. Radi si pozrieme napríklad Popolušku. Je tam zastúpené dobro aj zlo, a z čoho vznikli rozprávky? Samozrejme, že zo života. Sú vymyslené , ale kopírujú náš život.
Zhrnula by som to asi tak, že s dobrom sa rodíme, vidíme ho každodenne, ale konať sa ho musíme naučiť. Pomocou prítomnosti zla, ktoré je nám prirodzene dané, sa dokážeme naučiť dobru, lebo podľa Budhu, nevieme, či to čo konáme je práve samotné dobro, aj keď nám to v danom prípade môže pripadať správne. 😝
@zuzanabucholcer áno s tým všetkým súhlasím 🙂 a veru načala si kopu tém ohľadom dobra 😀 Myslíš, že to nakoľko v nás bude prevládať túžba robiť dobro, je dané aj nejako geneticky, respektíve vrodenou povahou? Pretože mám pocit, že tak ako existujú nenapraviteľní kriminálnici, tak existujú aj nenapraviteľní dobráci - vieš akých ľudí mám na mysli, proste tých, ktorí aj keď pre svoju dobrotu veľakrát nedopadli dobre, sú kvôli nej často využívaní, napriek tomu nie sú schopní byť "menej dobrí". Mám pocit, že to musí byť nejako zakotvené v génoch, keď to taký človek akosi nie je schopný prekonať. Napriek tomu si myslím, že väčšinu bežných ľudí čiastočne formujú životné skúsenosti, čiže niekedy aj tých dobrákov trochu ten život utlmí, ale asi nie natoľko, aby z nich urobil vyslovene zlých. Proste niečo ako že s introverta extroverta neurobíš a naopak. Samozrejme dobro môže byť považované tiež vcelku za relatívny pojem - čo sa týka toho ako ho kto chápe. Mňa však ešte viac zaujíma otázka: Má zmysel dobro? Má zmysel konať dobro?
Čo sa rozprávok týka, trochu ma štvú 😀 zafixujú deťom vieru, že všetko vždy dobre dopadne a spravodlivosť a dobro vždy vyhrá. Nie som si istá, či je to dobre 😝 😀 Potom prídu do puberty a uvedomia si, že to tak nie je a musia sa s tým vyrovnávať.
@ewellina ahoj 🙂 úplne takto som to nemyslela, mala som na mysli všeobecne, či proste má nejaký význam pre človeka ako takého usilovať sa byť dobrým, ani nie tak či mu to niekto oplatí alebo nie, ale pre neho samého aký to má význam. Viem, že s pohľadu náboženstva je to jasné, dobrý ľudia idú do neba (zjednodušene 🙂 ) ale čo taký ateista? A predsa, aj tých je dosť dobrých, pritom náboženská motivácia tam chýba.
@halienka 🙂 ja si myslim, ze bez ohladu na to, ci je clovek veriaci, ci neveriaci, konanie dobra preziva pozitivne - naplna ho to zmysluplnostou, tesi ho, ked vidi, ze ten druhy sa potesil atd. Na druhej strane konanie zla sice moze na chvilu uspokojit tuzbu po pomste, zavist a pod., ale naplna vnutro cloveka prazdnotou, nepokojom, uzkostou...
Takze uz len pre to ma pre cloveka vyznam byt dobrym, ze tym robi dobre aj sebe 😀
-v podstate suhlasim s igiana, čo sa týka dobra všeobecne, je to vnás a uspokojuje nás to. Veď pre naše deti robíme len to naj, pritom si to neuvedomujeme, ale z môjho pohľadu je to to najväčšie dobro čo vykonávame, a sme spokojní. Naopak zlo chápem trocha inak. Zlý človek, ktorý to má v sebe zostane zlým, a uspokojuje ho to. Naschvál vyhladáva hádky a pod., je vo svojej koži.
@zuzanabucholcer každý človek, aj ten najväčší zloduch, má šancu zmeniť sa a zostať dobrým. Ak by sa človek narodil s predispozíciou byť zlý a nikdy by nemal šancu to zmeniť, to by bolo aké zúfalstvo??? Poznám človeka, ktorý bol vychovávaný krutou matkou, aj on sám neskôr mlátil svoju ženu a deti, o nikom nič pekné nepovedal. Napriek všetkému s ním jeho žena zostala a ľúbila ho. Teraz je už na dôchodku a je to úplne iný človek, svojej žene by dal všetko na svete, akoby jej chcel vynahradiť všetky tie zlé veci, čo jej porobil.
áno, ale aj ten zlý sa musí chcieť zmeniť
Čiže tak ako dobrého uspokojuje robiť dobro, zlého zas uspokojuje robiť zlo? Takže je tam nejaká tá vrodená povaha, niečo čo je dané človeku do vienka od narodenia, čo ho bude ťahať buď k tomu dobrému alebo k tomu zlému a to ho bude "napĺňať dobrým pocitom". Samozrejme rodina, okolie, zážitky nás tiež formujú a popostrkujú buď k dobrému alebo zlému, ale ten základ musí byť v nás od narodenia?
@molka a čo ho zmenilo? Určite sa niečo muselo stať...
@zuzanabucholcer ani by som nepovedala, ze zleho cloveka to zlo uspokojuje. Skor by som povedala, ze je tak namoceny v tom bahne, ze bez pomoci nedokaze prestat. Ak ho to aj chvilkovo uspokojuje, ale stastnym ho to nerobi.
@igiana Ja myslím, že tých zlých to naozaj uspokojuje. Ty to berieš z pohľadu dobrého človeka, dobrému človeku keď sa "zadarí" urobiť niečo zlé, aj keď ako pomsta za to že jemu niekto ublížil, tak nemá dlho z toho dobrý pocit, jednoducho preto, že jeho podstatou je dobro a skutočne to dobro ho naozaj napĺňa a uspokojuje. Ale skutočne zlý človek, ja si myslím, že toho to konanie zla napĺňa a uspokojuje rovnako ako toho dobrého dobro. Dokonca ja aspoň tomu verím, že sú ľudia, ktorí si takto dobíjajú energiu, doslova ju z nás cicajú, niektorí vedome iní podvedome. A napríklad to že sa z niekým pohádaš a ten druhý v tej hádke zvíťazí, tak vtedy si on zobral kus tvojej energie. Je viacero spôsobov ako takto "kradnúť" energiu a hádka je jedna z nich, takže tiež si myslím, že sú ľudia, ktorí vedia takto kradnúť energiu a robia to zámerne, zámerne vyvolávajú hádky, vedia sa veľmi dobre hádať a poväčšine v tých hádkach majú navrch. 😉
@halienka Kto je vlastne "zly" clovek? Myslim si, ze je velmi tenka hranica medzi dobrym a zlym. Nikdy nemozeme s istotou povedat, ze sa nestane nieco, co nas uplne zlozi a staneme sa tymi "zlymi". Myslim si, ze pokial clovek upadne do "zla", je to priznak chorej duse.
Poznala som 2 blizkych ludi, ktori ako pises, by mali byt spokojni, ze robia zle. Kvoli robeniu "zla" trpela ich najblizsia rodina, oni sami sa dali na alkohol, mali depky, a ked som pocuvala ich nazory na to, ked bola debata, ze kam ich to dovedie, tak sa vyjadrili doslova ze: "no a co, je mi jedno, nech zdochnem". Mne sa to nezda, ze by sa dobijali energiou. A to som sa s jednym z nich rozpravala velmi casto a dlho a citila som sa z toho vycerpana (ako ty pises, ze vycical energiu). Trvalo to roky, kym sa zacali menit a uzdravovat. Padli na dno a to im pomohlo, aby zacali odznova.
Pomoc pri strachu a depresii
Mávam rôzne úzkostné stavy, tlak na hrudi a cítim skrytý strach. Úzkosti a nepríjemné obavy ma oberajú o veľa energie. Som skoro denne akoby stvrdnutá a stuhnutá. Preto mi možno aj Pán poslal do cesty ženu, ktorá mi ponúkla modlenie ruženca. Prijala som to, hoci som sa ho v živote nemodlila, pretože už hľadám pomoc kde sa len dá. Mohli by ste mi niečo poradiť v mojej situácii?
Viac sa dozviete na: http://kusvetlu.blog.cz/1204/pomoc-pri-strachu-...
Judáš je nevinný!
Je Judáš naozaj vinný, ak Kristus prišiel na zem preto, aby trpel, zomrel na kríži a tým spasil svet? Ak bol Judášov čin spúšťajúcim momentom Kristovej cesty utrpenia, ktoré bolo poslaním jeho života, môže to byť vôbec považované za vinu? Veď to musel predsa niekto urobiť, ak mal Kristus trpieť! Veď ho niekto musel zradiť, zajať, bičovať, ponižovať a nakoniec pribiť na kríž! Veď práve toto bola jeho cesta! Veď toto bol plán spásy! Tí, čo takto činili boli teda jeho naplňovateľmi. Boli v istom zmysle spolupracovníkmi na tomto pláne.
Viac sa dozviete na: http://kusvetlu.blog.cz/1205/judas-je-nevinny
To mi príde dosť zjednodušené, častokrát v živote máš na výber z viacerých možností, nielen z dvoch - dobrej a zlej. A tie možnosti môžu byť celého spektra od bielej - dobrej až po čiernu - zlú. A čo sa týka toho, že nemôžeme prestať chcieť, to neviem ako bolo myslené, pretože to môžeme 😉