Čo ma zaujalo
Ahojte.
Minuly tyzden som citala pekny pribeh, kde bolo okrem ineho napisane aj toto:
„Keby som žila v prepychovom a dokonale upratanom dome a nemala lásky, bola by som ženou v domácnosti a nie matkou. Keby som mala čas na umývanie, leštenie a dekorovanie a nemala by som lásky, naučili by sa moje deti síce čistote a poriadku, ale nie to, čo je Božia čistota.
Láska prehliada špinu, keď hľadá úsmev dieťaťa... Láska najprv utrie slzy a až potom poutiera rozliate mlieko.
Láska je jednoducho tu, a keď ju potrebujú, tak karhá upravuje a reaguje.
Láska sa tmolí s batoľaťom, chodí s drobcom, uteká s dieťaťom chodiacim do školy a ustúpi do pozadia, aby mladý mohol dospieť.
Láska je kľúč, ktorý otvára srdce tvojho dieťaťa Božiemu radostnému posolstvu.
Kým som sa stala matkou, chválila som sa svojou schopnosťou, perfektne si usporiadať domácnosť. Teraz chválim Boha za zázrak, ktorým je moje dieťa. Ako matka musím moje dieťa mnohému naučiť, ale to najväčšie a najdôležitejšie zo všetkého je láska.“
Napísala poľa Listu Korintským 13 Jo Ann Merrellová
(Prevzaté z Ethos 1/2008)
Mna to velmi zaujalo a mozno to niektorej maminke tiez pomoze.
...poučné
>
Nedávno som počul príbeh. Asi sa nestal presne tak ako mi bol
vyrozprávaný, možno je tam pár vecí pridaných, prikrášlených,
ale podstata ostala.
Mladý vyštudoval. Červený diplom, hrdosť, pocit majstra sveta.
Pyšný otec, vlastne celá rodina. Rodine sa darilo, otcova firma prekvitala,
peňazí mali (ako vraví môj kamarát Mišo) ako indián šípov
🙂 Mladý oprávnene očakával dar - odmenu za roky driny na výške. Nie tak
dávno sa rozprávali s otcom, že auto by bolo fajn...
Nastal veľký deň - promócie. Oslava, blahoželania, potriasanie rukou.
Od členov rodiny dostal zopár drobností, ktoré síce potešili, ale čakal na
to hlavné - kľúče od auta, ktoré mu mal dať otec. prišla tá chvíľa.
Otec si ho zavolal na bok a povedal mu "mám pre teba vzácny dar". Mladému
sa rozbúšilo srdce a nevedel sa dočkať. O to viac bol prekvapený, keď
namiesto kľúčov otec vytiahol kožené púzdro a podal ho synovi. V púzdre
bola Biblia. (heeeeej, mestskí liberáli, nekrúťte očami, aj váš svet stojí
na základoch židovsko-kresťanskej civilizácie). Mladý sa na knihu pozrel a
povedal "Ty si zo mňa strieľaš? Ty mi dávaš toto?"
V tej chvíli otca nenávidel, cítil sa oklamaný. Hodil bibliu aj s púzdrom
na stôl a šiel preč. Ráno sa zbalil a odišiel do iného mesta.
Bez rozlúčenia, lebo stále cítil zlosť. Prácu zohnal rýchlo, býval u
priateľov, kým si nenašiel niečo svoje. Neozval sa niekoľko rokov.
Najprv kvôli zatrpknutosti, neskôr kvôli pocitu zahanbenosti. O pár rokov
ho zastihla správa od mamy, že otec dostal infarkt a zomrel.
Vraj ak chce, tak má prísť na pohreb, otec si to veľmi želal.
Prišiel. Bolo mu to strašne ľúto. Po všetkom mu matka podala to kožené
púzdro s bibliou a povedala aby si ju aspoň prelistoval.
Vzal si ju domov a našiel si čas aby knihu otvoril. Zamrazilo ho keď
zbadal, že medzi stránkami bol zasunutý šek na veľkú sumu.
A ešte vložený lístok s odkazom. "Nechcel som ti auto kúpiť ja. Chcel som,
aby si si kúpil sám auto aké potrebuješ a aké sa ti páči.
Chcel som ti dať slobodu. Mrzí ma, že si s ňou naložil takto. Ale verím, že
zmúdrieš. Otec." Až potom všetko pochopil.
Každý z nás by sa mal naučiť pokore a dôvere.
😉
smutne,krasne poucne...
Ja sa ešte na skok vrátim k pôvodnej téme o tom poriadku
V katolíckych novinách som čítala že túžba po dokonalom poriadku je mámením satana - tento svet je predsa nedokonalý, tak v ňom nemôže byť dokonalý poriadok a snaha o jeho dosiahnutie nás zbytočne oberá o sily a čas
To neznamená dievčatá že od zajtra neupratujeme - ale stačí len taký nedokonalý poriadok
rabaka tak tohto sa ja pridrziavam od nepamati... 😎
mirka 😀 😀