Dá sa získať odvaha alebo je vrodená?
Zaujímalo by ma, ak je človek zbabelý alebo nie veľmi odvážny, či to je možné zlepšiť? Konkrétne sa pýtam na situácie, kde môže hroziť nebezpečenstvo a človek má sekundu na rozhodnutie. Napríklad, ide dospelá dcéra s mamou a zrazu sa pred nimi ocitne veľký túlavý pes, o ktorom sa ale nevie, či by niečo mohol spraviť alebo nie, no drží sa tesne za nimi, motá sa okolo nich. Dcéra sa zľakne a schová sa, zatiaľčo mama sa psa snaží odohnať. Pes nie je agresívny, onedlho jej príde dcéra na pomoc.
Ide o to, že dcérin prvý inštinkt bol skryť sa a nechať mamu v štychu. Neviem, ako vy ale ja vnímam to, ako zbabelstvo. Najmä ak je ten niekto dospelý. Nedá sa na tohto človeka spoľahnúť, myslí len na seba. Je to niečo, čo sa dá zmeniť alebo bude ten človek zbabelý navždy?
ten čo sa bojí nemusí byť zbabelý v zmysle že myslí iba na seba… celkom nerozumiem na základe čoho usudzuješ že keď sa dcéra bojí psa že by po mamu neskočila do rozbúrenej rieky kde by si neskočila napr. ty…
Podľa mna ide aj o vzťah k tomu koho chránime. Matka bude chrániť inštinktívne svoje dieťa, dieta bude skôr chrániť seba ako rodiča, ale zas to sa môže časom meniť a ako sa mení ich vzťah a postavenie voči sebe, tak začne aj dieta chrániť rodiča. Ono v tom môže byť veľmi veľa veci a skutočne zbabely človek podľa mňa neexistuje, len nemá nejakú tú vnútornú motiváciu toho druhého ochrániť.
Podľa mňa si zmiešala dve rôzne témy. Moja dcéra má 26 rokov, je to jedna úžasná žena, rozhodná a nebojácna, vie si poradiť v každej situácii. Ale z nejakého dôvodu vždy keď je so mnou, tak sa spolieha na mňa, nie je zbabelá, len ide podľa vzorcov z detstva, vždy som tu bola pre ňu a chránila ju, mne to nie je čudné, alebo dovsvetli situáciu
Inštinkt. Človek aj zviera sa skryje keď je v ohrození. Chráni prvotne seba. Na tom nie je nič zlé. Inak odvahe sa asi nenaučís ale vieš sa zbaviť strachu keď sa mu budeš často vystavovať.
@sszuzu8 Nič na tom nie je zlé? V nebezpečnej situácii sa dcéra rozhodla radšej chrániť seba, než svoju mamu. Podľahla strachu a skryla sa = zbabelec. Odvážny človek strachu čelí a ochraňuje. Ak znova nastane takáto situácia, mohlo by to dopadnúť horšie. Preto sa pýtam, či ten inštinkt zostáva navždy, alebo sa s tým dá niečo robiť, ak si to človek uvedomí, že spravil zle.
@sszuzu8 "Inak odvahe sa asi nenaučís ale vieš sa zbaviť strachu keď sa mu budeš často vystavovať."
Btw, to čo popisuješ, je práve učenie sa odvahe. Strachu sa nezbavíš, no naučíš sa mu odolávať a prekonávať ho.
Ved sa nic nestalo tak ako by si mala uvedomit ze urobila nieco zle ? A Keby sa hodila na psa a ten jej roztrhal tepnu a umrela by tak ta odvaha by bola zas len jej hlupost ? Ak si ty ta mama z tento story tak nieco nie je v poriadku s tebou . Hladas chyby v druhom tam kde netreba.
Nie ani tak odvaha, ako pud sebazachovy v situacii co si dala ako priklad
@kika845 presne, pud sebazachovy.
Dieta je mladsie, ako Ty, nema tolko skusenosti, situacie vyhodnocuje inak. To nie je zbabelost
Píšeš: "...onedlho jej príde dcéra na pomoc." Teda nie, nenechala mamu v štychu.
Sú 3 typy reakcií, keď je človek v ohrození: útok, útek, zamrznutie. Je to vrodený inštinkt a nemá nič spoločné s charakterom človeka. Po prvotnej reakcii dcéra prišla k matke. Vidím to tak, že mala strach, ale prišla k nej napriek tomu. A práve to je podľa mňa odvaha - nie nemať strach, ale urobiť napriek strachu to, čo považujeme za správne.
@mk1111111111 Nie dieťa. Dospelá dcéra.
Furt tu miesas hrušky so slivkami prepáč... To co by si urobila v danej situácii ty niekto nemusí zvládnuť.. Ale naopak môže hravo vyriešiť situáciu kde by ti ostala stat a čakala ako sa situácia vyvinie mimo teba.... Už niekto spomínal príklad s tou riekou napr skočila by si za mamou ak by bolo treba?? Ty možno nie ale niekto iný kto ma napr prežitu traumu so psov by to urobil.... Znamená to ze ty si zbabelec a ten druhy nie je??
A presne ak si v úlohe matky v tejto histórke tak divná si tu akurát ty....
Keby to bol syn, tak by to možno bolo divné, ale prečo čakáš od dcéry, aby ťa chránila?
Ja mám dospelého syna a pred pár dňami okolo nás obiehali dve divé svine a môj prvý inštinkt ako matky, bolo chrániť v prvom rade jeho, aj keď on má pomaly dva metre, skrátka inštinkt matky... našťastie sa nám vyhli
Co si to za človeka? Dcéra urobila to najlepšie čo mohla.
Nie je. To ze sa niečoho nebojíš neznamená ze máš dosť odvahy ísť cez to a pobiť sa s tým
A mizno v tomto pripade je dcera zvyknuta, ze vsetko mamka vyriesi/ zaobstara- lebo to tak robila odjakziva. A mozno ma dcera zo psov strach- no to neznamena ze v inej situacii sa nezachiva odvazne. Myslim ze odvaha dizrieva vekom a pocitom ze nieco musis zvladnut sama lebo nik ini to neurobi alebo ini ocakavaju ze to prevezmes a mozu sa spolahnut- ked sa zena stane mamou odvaha naberie uplne iny vyznam.
Je asi logické že so psom nebudeš bojovať keď je silnejší akurát seba pripravíš o život,mama sa podľa mňa mala tiež skryť je to pud sebazáchovy až potom keby začal pes útočiť tak vtedy prejaviť odvahu keď už nemáš inú možnosť asi až tam by sa ukázalo kto je odvážnejší.
Mozno nejde o zbabelosť, ale o traumu, fóbiu atd. Nerieš iných. Nevieš, čo za ich správaním je.