Depkazo súčasnej situácie a z rutiny
Mám neskutočnú depku. 4 deti. Od rana do večera kolotoč. Chlap od rana do večera v robote. Malý ročný celé noci nespí. 3 deti na dištancnom, ktoré sú o ničom. Všetko musím dovysvetlovat, doučovať. Žiaden relax, nikde sa nedá ísť. Byvame na dedine, dookola furt tie isté miesta. Kedy toto skonci? Chcela by som trošku schudnúť, venovať sa sebe. Aj sa darilo, ale zatvorili nám fitko.....doma keď začnem, hneď dakto klopka na dvere. Ani na wc nemám kľud.
som v podobnej situácii ako ty. Presne ten istý počet detí, a všetko okolo....Len mňa to vôbec ani nerozčuľuje ani nemám depky.... Čakám trpezlivo čo sa ide diať.....
Poznám aj horšie životné situácie z ktorých má človek ozaj depku....😉
Mám momentálne PMS, vrcim na všetkých. Áno, mame dom, dvor však nie. Ľudí v byte si predstaviť neviem. Sú to všetko chlapci, tak buď sa biju-lebo sa hádajú alebo sa bijú, lebo sa hrajú. Vedia si so školou pomôcť. U dvoch začína puberta. 11,10 rokov. Dúfam, že ten mladší pôjde od pondelka do školy. Každý deň pomáhajú, viac-menej z donútenia. Obed navariť, poupratovať a tak.
Ja akože viem, že to majú ľudia aj horšie. Je to fajn, len teraz to na mňa doľahlo. Zap pipa tá sprostá práčka a každú chvíľu začne mycka.
Ja tie dve potvory idem akurát zapnúť. Ale aspoň sa mi tu nikto nebije.
Ja nemam 4 deti,len dve,ale nemam mycku😂😂😂
Už keď admin opravuje názov témy, tak by tam nemusel robiť chyby. Toto tiež neviem načo je potrebné. Aj to má dnes vytáča 🙉
Mám veľmi podobnú situáciu a niekedy mi je síce do plaču, lebo je toho neskutočne veľa ale... je dosť ľudí ktorí sú na tom horšie (= mám byť za čo vďačná) a učím sa to brať tak nejak postupne, deň po dni. Žiadne veľké očakávania a plány a myšlienky že dokedy - stále vlastne vieme fungovať ako ľudia 😉
autorka - ja nemám ani PMS a tiež ma vytáča, že admini si upravujú názvy tém, ktorých už pôvodný názov dával zmysel (lebo zase nie vždy je ten názov normálny, takže niekedy je to na mieste 😉 ) ale opraviť to s chybou - to už chce talent 👍😂🙈
Úplne ťa chápem, mám síce len jedno dieťa od 26.10. na dištančnom, ale je to o nervy. Ráno utekám do roboty, skrz dcéru som sa dala na skrátený úväzok, nech mám na ňu čas, kontrolujem pripojenie na internet, stav notebooku, nestíham kávu niekedy ani wc 🤦. Na obed utekám domov, nachystať jesť, upratať, poprať, dovysvetlovať matiku, ktorá nám momentálne robí problém....proste kolotoč každodenný. Dcéra zlenivela, pomáha skôr z donútenia ako dobrovoľne. Je bez styku s rovesníkmi, to má trápi asi najviac zo všetkého. Keď toto skončí, navštívim psychológa 🤣🤣🤣🤣
Ďakujem za povzbudivé komentáre. Deti skončili on-line, pobili sa. Jeden vypratal mycku, druhý vyvesal prádlo. Tretí mi uspal dieťa. Poslala som ich von a zaliala kávu, pustila tv. Kašlem na to.
Je to ťažké, aj na mňa to v týchto dňoch doľahlo. Som doma - v zahraničí, bez školy, práce a aj bez peňazí (nemôžem pokračovať v štúdiu kvôli tehotenstvu). Som ešte len na začiatku tehotenstva, muž pracuje, ale od februára tu idú kvôli korone zrejme všetko pozatvárať na min. 3 týždne. Takže ja bez peňazí, muž na 65% doma... Nervózna som zo všetkého, nikam nemôžme ísť, na Slovensku pri rodine som nebola už viac ako rok a tak skoro sa asi ani nedostaneme. Ja nemám ani žiadne povinnosti doma, keďže som sama, muž furt v práci, doma sa nič nezaspini, varím len pre dvoch... Knihy mam prečítané, susedky žiadne, ulica na prechádzky tiež len jedna... Čistá DEPKA!!! Tehotenstvo som si predstavovala fakt inak. Takže viem, ako sa cítiš, i keď máme opačne problémy.
No vidíš, ako ti pekne pomáhajú. Moj "velkáči" sú obaja ešte zalezení v izbách a riešia školu, od rána. Ja som skončila homeoffice, dokončila obed, tiež upratala a mam pauzu a idem ešte pracovať. neviem, kedy skončím... keby som normáílne v robote, o 14:00 mam "padla" a pokoj.
Môj zať robí z domu už 10 mesiacov. Dcéra je striedavo v robote a doma na OČR s 9 a 6 ročnými. Tiež sa učili dištančne. Teraz išla po dlhšej dobe do roboty a muž naďalej robí a má k tomu aj dve deti na starosti. Dnes sme ich s mm zobrali von na prechádzku. Nám starým tiež z toho šibe. Doma si len nachádzame robotu, aby sme prežili. Ešte šťastie, že máme pôjd, aj celý dom podpivničený. Poupratujeme všetky kúty 🙂. Denne sa chodíme prechádzať do neďalekej prírody. K TV sadáme o 15,00 hod. Pozerať nie je čo. S deťmi a vnúčatkami sa nestýkame, hoci bývame blízko. Dnes to bolo mimoriadne. Všetci prežívame, ale musíme vydržať. Hlavne, že je mier, máme čo jesť a nemrzneme. Čím viac budeme dodržiavať pravidlá, tým skôr sa to skončí. Hlavu hore, bude lepšie 😘
Chapem ta. Chce to len vydrzat. Aj mna uz sem tam prepadnu depky a kazdy den sa pytam, ci som dobra matka lebo uz psychicky nevladzem ( a nemam chut) robit program pre deti a oni potrebuju kontakt. Ja mam len 2, starsia je od marca doma nechodi do skolky a mensie malo nastupit v septemnbri prvykrat ale situacia to nedovolila. Pokracujem teda na rodicaku, hoci takto som si ho naozaj nepredstavovala travit. Cas pre seba nula bodov, vecer som KO. Muz robi od marca tiez domu, takze len varenie pre styroch pomaly uz rok je fakt fasa. Ale su na tom ludia horsie, sme radi ze sa mame, ze nemame napriek vsetkemu ponorku a ze sme zdravi. I ked mi je smutno velmi kvoli detom, ze nemaju socialny kontakt a v ich malom veku sa nevedia este velmi same prehrat, potrebuju asistenciu a hlavne kamaratov.
Buď rada, že si na dedine a (asi) máte svoj dom, dvor. V 3-izbaku majú ľudia čo povedať?
Staršie deti máš ako veľké? Nevedia starší doucit mladších, pomôcť si navzájom?
PS: tiež priebežne depkujem a mávam krízu, neviem v noci spat a modlim sa, nech to skončí.